Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a80/377837.97b421.pdf
PDF · 97.17 KB
No categories available
2Cdo/210/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 210/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O., zastúpenej
JUDr. J. B., advokátom v Ž., proti odporcom 1/ Ľ. F., bývajúcemu v Ž., 2/ J. F., bývajúcej
v Ž., oboch zastúpených JUDr. J. S., advokátom v B., o zaplatenie 247 247 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 40/2006,
o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája
2007 sp. zn. 12 Co 100/07 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. apríla 2007
sp. zn. 12 Co 99/07, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 14. marca 2007 č.k. 4 C 40/2006-87
odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu
114 114 Sk, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh navrhovateľky
zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd
Žiar nad Hronom uznesením zo 17. januára 2007 č.k. 4 C 40/2006-40 uložil odporcovi 1/
poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk.
Na odvolanie odporcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 31. mája 2007
sp. zn. 12 Co 100/07 potvrdil rozsudok okresného súdu a odporcom uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 17 074 Sk na účet jej právneho zástupcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. apríla 2007 sp. zn. 12 Co 99/07 potvrdil
uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty.
Proti tomuto rozsudku a uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/
a 2/ a žiadali, aby dovolací súd zrušil rozsudok a uznesenie krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.
Postupom prvostupňového i odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Nemohli sa vyjadriť k argumentácii navrhovateľky navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.
Odporkyňa 2/ nebola vo veci vypočutá. Prebiehali prípravy na mimosúdne vyporiadanie
celej veci, ktorú avizoval ich právny zástupca. Ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní
pred krajským súdom 31.5.2007 a poukázali na proces uzatvárania mimosúdnej dohody.
Keďže predtým už bolo odročené pojednávanie súd nedoručoval účastníkom predvolania
a teda nebolo možné vo všetkých prípadoch preukázať kolíziu pojednaní predvolankou na
iné pojednanie. Odvolací súd však ich žiadosti nevyhovel vo veci konal v ich neprítomnosti
a takisto aj rozhodol. Pokiaľ išlo o udelenie poriadkovej pokuty odporcovi 1/ táto mu bola
uložená bez jeho zavinenia.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcov navrhla, aby dovolací súd
ich dovolanie ako nedôvodné zamietol. Postupom súdov im nebola odňatá možnosť konať
pred súdom a takisto nesplnili zákonom stanovené podmienky na podanie dovolania.
Odporcovia nikdy nenavrhli mimosúdnu dohodu a podané dovolanie treba považovať iba
za ich účelovú obranu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci navrhovateľky proti
v záhlaví označeným odporcom dosiaľ nevyslovil záväzný právny názor, od ktorého by sa
odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že dovolanie odporcov nie je podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré
sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie
odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie vadu podľa § 237 O.s.p. nemajú. Vychádzajúc z obsahu
dovolania osobitne sa zameral na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je treba rozumieť taký
závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho
procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom
je odňatie možnosti konať pred súdom tomuto účastníkovi.
Pokiaľ ide o námietky dovolateľov, že súdy svojim postupom odňali účastníkom
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tieto sú právne bezvýznamné. Odvolací
súd vytýčil termín pojednávania na 17. mája 2007. Účastníci sa písomne ospravedlnili
z neúčasti na pojednávaní ako aj ich právny zástupca z dôvodu kolízie pojednávaní na iných
súdoch. Účastníci uviedli, že by malo dôjsť k mimosúdnemu vyporiadaniu, ale k nemu
nedošlo. Ďalší termín prejednávania odvolací súd vytýčil na 31. mája 2007. Právny zástupca
účastníkov sa opätovne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní,
ktorých sa má v uvedenom termíne zúčastniť. Krajský súd pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania. Samotná kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka nie je bez
ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Je vecou súdu, ktoré dôkazy a akým spôsobom ich vykoná. S poukazom
na vyššie uvedené dovolací súd zistil, že v konaní nedošlo postupom súdov k vade konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolanie smerovalo aj proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom
opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej
rozhoduje uznesením. Keďže je v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu o poriadkovej pokute, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., je preto dovolanie neprípustné.
Existencia vád v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. dovolacím súdom nebola zistená.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 ods. 1 až 3 a § 239 ods. 1, 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie
bolo postihnuté vadami uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcov podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa
zaoberať napadnutými rozhodnutiami z hľadiska ich vecnej správnosti.
V dovolacom konaní neboli odporcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo navrhovateľke (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2007
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: