Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/280/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci žalobcu

Ing. M, bývajúceho v Ž, zastúpeného advokátom Mgr. R, Advokátska kancelária so sídlom

v Ž, proti žalovanému T, so sídlom v Ž, o určenie, že pracovný pomer žalobcu so

žalovaným trvá, vednej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. januára 2006 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. januára

2006 sp.zn. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. januára 2004 č.k. -44 v spojení

s doplňujúcim rozsudkom z 2. februára 2005 č.k. -52 určil, že pracovný pomer

medzi žalobcom a žalovaným trvá a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

trov konania 4 227 Sk k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. R a doplňujúcim rozsudkom

uložil žalovanému zaplatiť sa účet okresného súdu súdny poplatok 500 Sk. Rozhodol tak po

zistení, že pri opätovnom uzatváraní pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom na

dobu určitú 10. decembra 2001, neboli splnené podmienky pre uzatvorenie pracovného

pomeru na dobu určitú do 31. decembra 2002, preto pracovný pomer medzi žalobcom

a žalovaným aj po tomto dátume trvá.

Na základe odvolania žalovaného vec prejednal Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom

z 24. januára 2006 sp.zn. zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu

žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Doplňujúci

rozsudok okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet okresného súdu súdny

poplatok 500 Sk zrušil. V dôvodoch rozhodnutia poukázal odvolací súd na to, že žalovaný

mohol opätovne uzavrieť pracovný pomer so žalobcom na dobu určitú bez uvedenia dôvodu

uvedeného v , lebo mu to umožňoval

v znení platnom v čase uzatvorenia pracovného pomeru, ktorý sa podľa

názoru odvolacieho súdu vzťahuje aj na poberateľa výsluhového dôchodku, teda nielen na

poberateľa starobného, invalidného a vdovského dôchodku. Pracovný pomer žalobcu so

žalovaným potom skončil 31. decembra 2002. Záver súdu prvého stupňa o trvaní pracovného

pomeru so žalovaným aj po 31. decembri 2002 preto nepovažoval za správny.

Proti výroku rozsudku krajského súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobu zamietol podal dovolanie žalobca. Žiadal rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukazoval na to, že

odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že ustanovenie § 30 ods. 3

písm.b/ nie je možné použiť v prípade žalobcu, ktorý je poberateľom

výsluhového dôchodku, lebo toto ustanovenie s takým poberateľom dôchodku nepočíta. Pri

opätovnom uzatvorení pracovného pomeru preto museli byť splnené dôvody uvedené v § 30

ods. 2 druhej vety . Pokiaľ také podmienky neboli splnené, potom podľa

ods. 1 bol pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas a preto trvá. Za

správny preto považoval záver súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Žalobca podal dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť

dovolania v takomto prípade je daná , preto dovolací súd preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu danom ustanovením

z hľadiska uvedeného dôvodu v

Dovolateľ namietal v podanom dovolaní nesprávne použitie § 30 ods. 3 písm.b/

() v znení platnom v čase opätovného uzatvárania

pracovnej zmluvy na dobu určitú (10. decembra 2001) vo vzťahu k osobe žalobcu, ktorý

v tom čase bol poberateľom výsluhového dôchodku.

Odvolací súd v zmeňujúcom rozsudku, ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie, že

pracovný pomer trvá zaujal právny názor, že ustanovenie

je možné použiť aj v prípade žalobcu. Podľa tohto ustanovenia bolo totiž

možné pracovný pomer na určitú dobu predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodov

uvedených v s poberateľmi starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku a s poberateľkami vdovského dôchodku, ktoré dovŕšili 57 rokov.

Odvolací súd do tejto kategórie poberateľov dôchodku zaradil aj žalobcu ako poberateľa

výsluhového dôchodku.

S takýmto záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd nestotožňuje.

Ustanovenie presne vymenovávalo poberateľov

dôchodku, na ktorých sa jeho použitie vzťahovalo. Poberatelia dôchodkov boli taxatívne

vymenovaní bez toho, že by v danom zákonnom ustanovení bola daná zákonná možnosť

rozšírenia tohto okruhu poberateľov dôchodku.

Do úvahy neprichádza pri rozšírení tohto okruhu ani odvolacím súdom použitý zákaz

diskriminácie, z ktorého odvolací súd vyvodil, že ak by pod pojem poberateľ starobného

dôchodku nebolo možné zahrnúť aj poberateľa výsluhového dôchodku, dochádzalo by

k diskriminácii medzi poberateľmi starobných a obdobných dôchodkov (výsluhových)

v možnosti predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú aj bez

dôvodov uvedených v .

Ak zákonodarca v presne uviedol okruh

poberateľov dôchodkov, u ktorých je možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný

pomer na dobu určitú bez toho, aby bolo potrebné v pracovnej zmluve uviesť dôvod

požadovaný a vymedzený v druhej vete , nemožno to považovať

za diskrimináciu poberateľov iných dôchodkov.

V ustanovení druhej vete uvádzalo, že predĺžiť alebo

opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu možno len z dôvodu zastupovania

zamestnancov v dôsledku pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, ďalšej materskej

dovolenky, výkonu verejnej funkcie, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej

služby a pri prácach, pri ktorých treba zvýšiť počet zamestnancov na prechodnú dobu

nepresahujúcu osem mesiacov v kalendárnom roku (ďalej len sezónne práce).

Ak potom žalobca nespadal do kategórie poberateľov dôchodkov uvedených v § 30

ods. 3 písm.b/ , potom pri opätovnom dohodnutí pracovného pomeru na dobu

určitú nebolo možné vychádzať z toho, že v pracovnej zmluve nemusel byť uvedený dôvod

podľa druhej vety . Nedodržanie postupu uvedeného v

druhej vete má totiž vplyv na to, či bol platne uzatvorený pracovný pomer na

dobu určitú, alebo k tomu neboli splnené zákonné podmienky, čo by malo dopad podľa § 30

ods. 1 prvej vety na to, že pracovný pomer by mohol byť dohodnutý na dobu

neurčitú.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Ustanovenie odvolací súd nesprávne použil vo

vzťahu k žalobcovi ako poberateľovi výsluhového dôchodku, lebo zákon v tomto ustanovení

nedal možnosť rozšíriť okruh poberateľov tam uvedených dôchodkov aj o poberateľov iných

dôchodkov.

Právny záver odvolacieho súdu o tom, že pri opätovnom uzatvorení pracovného

pomeru na dobu určitú, nemusel uviesť žalovaný do pracovnej zmluvy dôvod uvedený v § 30

ods. 2 a preto bol pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu a skončil jej

uplynutím 31. decembra 2002, vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd nepovažoval za

správny. Dopad zmeny právneho posúdenia dovolacím súdom na predmet sporu najmä

z hľadiska a posúdi v ďalšom konaní odvolací súd.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a to výroku, ktorým žalobu zamietol

a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2007

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :