Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/24/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci žalobcu

Ing. S bývajúceho v Ž, zastúpeného JUDr. A, advokátkou so sídlom v Ž, proti žalovanej

Mgr. E, bývajúce v Ž, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2006 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2006

sp.zn. v dovolaním napadnutom výroku o finančnom vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec

mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom z 15. júla 2005 č.k. -164 vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu

prikázal hnuteľné veci pod položkami 1/ až 17/ uvedené vo výrokovej časti rozsudku

v hodnote 260 410 Sk a do vlastníctva žalovanej hnuteľné veci uvedené pod položkami 1/ až

4/ vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu v hodnote 5 330 Sk. Na vyrovnanie podielu

žalovanej z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť tejto sumu 292 124,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov

konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že účastníci konania sa na

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli. Pri vyporiadaní prihliadol na účelné

využitie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako aj na to,

čo zo spoločného majetku účastníkov konania za trvania bezpodielového spoluvlastníctva

bolo vynaložené na oddelený majetok. Po tomto zohľadnení dospel okresný súd k záveru, že

na vyrovnanie podielu žalovanej patrí suma 292 124,50 Sk.

Proti rozsudku okresného súdu do výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva 292 124,50 Sk podala odvolanie žalovaná, ako

aj do súvisiaceho výroku o trovách konania. V tejto časti žiadala zmeniť rozsudok súdu

prvého stupňa z dôvodu, že v rámci posúdenia toho, čo zo spoločného majetku účastníkov

konania bolo vynaložené na oddelený majetok žalobcu, okresný súd nepostupoval dôsledne,

a nezohľadnil majetkové hodnoty, ktoré boli vynaložené z jej majetku na oddelený majetok

žalobcu. Na vyporiadanie podielu žiadala zo strany žalobcu zaplatiť jej sumu 425 624,50 Sk

ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 83 593 Sk.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. mája 2006

sp.zn. zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovanej na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sumu 415 384,50 Sk

a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. V časti o prikázaní hnuteľných vecí

žalobcovi a žalovanej ponechal krajský súd rozsudok okresného súdu v nezmenenej forme

ako aj v hodnotách, v ktorých veci účastníkom konania boli prikázané, aj keď po prebratí do

zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,

že tento sa nestotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že

z predaja vlastného motorového vozidla žalovanej bola kúpna cena v sume 48 260 Sk, ktorú

obdržala, použitá na vyplatenie bývalej manželky žalobcu v rámci ich dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež dospel k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď

z dlhu v sume 150 000 Sk nezohľadnil v prospech žalovanej čiastku 75 000 Sk, ktorou sa aj

ona podieľala na úhrade dlhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcu s jeho prvou manželkou. Po zohľadnení sumy 48 260 Sk a sumy 75 000 Sk

v prospech žalovanej dospel potom k záveru, že žalobca má na uhradenie podielu žalovanej

z bezpodielového spoluvlastníctva vyplatiť celkom sumu 415 384,50 Sk.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, a to len do

výroku, na základe ktorého má zaplatiť žalovanej sumu 415 384,50 Sk. V dôvodoch

dovolania poukazoval žalobca na to, že odvolací súd dospel k iným skutkovým záverom ako

súd prvého stupňa bez toho, že by vykonal v odvolacom konaní nové dokazovanie alebo

opakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, a tým postupoval v rozpore s ust. § 213

ods. 2, 3, 4 Pokiaľ ide o sumu 48 260 Sk, žalobca mal za to, že táto suma nemohla byť

použitá za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s jeho prvou manželkou a to

preto, že finančné prostriedky získala žalovaná neskôr ako on zaplatil svojej bývalej manželke

sumu 80 000 Sk. Vyplatenie tejto sumy v prvostupňovom konaní potvrdzovala výsluchom

jeho sestra, čo odvolací súd nebral do úvahy. Nezdôvodnil, z akých dôvodov mala byť jej

výpoveď účelová. Poukazoval tiež na to, že postupom odvolacieho súdu dochádza tiež

k duplicitnému plneniu a tým k majetkovej výhode na strane žalovanej. Odvolacie konanie

podľa názoru žalobcu trpí inou vadou, na základe ktorej treba považovať rozhodnutie

odvolacieho súdu za nesprávne. Preto trval na podanom dovolaní v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému

bolo prípustné ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti,

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je dôvodné.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa. Prípustnosť dovolania v takomto prípade bola daná podľa ust. § 238 ods. 1

V zmysle vety prvej dovolací súd preskúma rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Dovolací súd je teda

viazaný rozsahom podaného dovolania ako aj vymedzeným dovolacím dôvodom podľa § 241

ods. 2

Predmetom konania v danej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov konania. Podaným dovolaním žalobca ako dovolateľ napadol len výrok rozsudku

odvolacieho súdu o finančnom vyporiadaní účastníkov konania z bezpodielového

spoluvlastníctva. Výrok o prikázaní veci z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkom

konania a ich hodnote nebol dovolateľom napadnutý. Tento výrok nebol napadnutý ani

v rámci odvolacieho konania žalovanou. Predstavoval teda časť, ktorá medzi účastníkmi

nebola sporná.

V rámci dovolacieho konania sa preto dovolací súd zaoberal len výrokom, ktorým

odvolací súd oproti rozsudku súdu prvého stupňa zmenil výšku výplaty žalobcu v jeho

neprospech.

Žalobca ako dovolateľ v podanom dovolaní vytýkal, že odvolací súd bez toho, aby

opakoval dokazovanie alebo toto doplnil vyvodil iný skutkový záver a z toho vyplývajúci aj

iný právny záver, ako súd prvého stupňa. Tým považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za

nesprávne, pretože trpí inou vadou, majúcou za následok nesprávnosť rozhodnutia.

V tejto súvislosti poukazoval na to, že v odvolacom konaní bola inak vyhodnotená

výpoveď jeho sestry, ktorá bola vypočutá v konaní pred okresným súdom ohľadom zaplatenia

sumy 80 000 Sk na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva jeho prvej manželke.

Odvolací súd výpoveď jeho sestry vzhľadom na príbuzenský pomer považoval za účelovú,

bez toho že by vzal do úvahy iné vykonané dôkazy súdom prvého stupňa.

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací

súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nich

založených nesprávnych právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

nevyhnutné. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez

toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie a to jeho zopakovanie alebo doplnenie.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací

súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobca sumu 80 000 Sk zaplatil z jeho

výlučných prostriedkov, ale že na výplatu boli použité aj finančné prostriedky žalovanej za

predaj auta v sume 48 260 Sk. Zaplatenie sumy 80 000 Sk z výlučných prostriedkov žalobcu

pred súdom prvého stupňa potvrdzovala výpoveď sestry žalobcu, ktorú súd prvého stupňa

považoval za objektívny dôkaz v konaní. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd

považoval túto výpoveď za účelovú len s ohľadom na príbuzenský pomer svedkyne

k žalobcovi. V odvolacom konaní však nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval

výpoveď sestry žalobcu. Pokiaľ chcel odvolací súd inak hodnotiť výpoveď svedkyne, mal túto

v rámci odvolacieho konania opätovne vypočuť a skonfrontovať s inými vykonanými

dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že výpoveď svedkyne nie je objektívna.

Taktiež na rozdiel od súdu prvého stupňa sa nevyporiadal odvolací súd s tým, že

žalovaná mala peniaze z predaja auta získať v sume 48 260 Sk až potom, čo žalobca dňa

20. júna 1988 vyplatil peniaze svojej bývalej manželke na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná dňa 29. júna 1988 totiž vyplýva,

že kúpna cena mala byť kupujúcim Ing. M vyplácaná peňažnou poukážkou. Z toho vyplýva,

že kúpna cena nebola vyplácaná už pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 29. júna 1988. Ak

kúpna cena žalovanej za odpredaj auta mala byť vyplácaná ešte neskôr ako bola kúpna

zmluva uzavretá, potom skutkový záver odvolacieho súdu je v rozpore s podkladmi

doloženými v spise, z ktorých vyplýva, že žalobca vyplatil svojej bývalej manželke sumu

80 000 Sk už dňa 20. júna 1988. Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa teda nevyplýva,

že suma 48 260 Sk mohla byť použitá na vyplatenie sumy 80 000 Sk na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou žalobcu. Pre iný skutkový záver

nevykonal odvolací súd taký dôkaz, na základe ktorého by mohol zmeniť skutkový záver

okresného súdu.

Pokiaľ odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na to, že súd prvého stupňa

tiež nesprávne postupoval ak nezapočítal v prospech žalovanej polovicu z prevzatého dlhu

žalobcom z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s jeho prvou manželkou v sume

75 000 Sk (polovica zo sumy 150 000 Sk), tak v tomto smere odvolací súd urobil iný

skutkový záver. Okresný súd ako vyplýva zo strany č. 7 rozsudku počítal pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva aj so zisteným dlhom v sume 150 000 Sk, ktorý žalobca

prevzal z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a čiastku v sume 75 000 Sk zohľadnil

v prospech žalovanej, ako jej podiel na vyrovnaní tohto dlhu v sume 122 920 Sk (dlh 90 840

+ 150 000 + 5 000 = 245 840 : 2 = 122 920), ktorá predstavuje celkový podiel žalovanej na

dlhoch žalobcu. Opätovným zohľadnením sumy 75 000 Sk odvolacím súdom v prospech

žalovanej by došlo k duplicitnému plneniu z tohto dôvodu na strane žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení

súdom prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal

dokazovanie v zmysle v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak

rovnocenný poklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup

je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Je neprípustné, aby odvolací

súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o použití sumy 48 260 Sk

z majetku žalovanej na dlh žalobcu ako aj o tom, že v prospech žalovanej nebola na dlhoch

zohľadnená suma 75 000 Sk, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov, vykonaných

súdom prvého stupňa.

Vzhľadom na to, že odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne vo veci

nepostupoval, došlo v konaní pred odvolacím súdom k inej vade konania, majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ku ktorej musel dovolací súd

prihliadnuť ( ) a preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil

( ) a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (

).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2007

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu