Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
75f/373186.1e7a33.pdf
PDF · 94.27 KB
No categories available
4Cdo/274/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 274/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ D. C., bývajúcej
v P., 2/ A. K., bývajúcej v P., 3/ J. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. P. Z.,
advokátom v P., za účasti Okresného prokurátora v Prievidzi, v konaní o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony A. K., narodenej X., bývajúcej v P., zastúpenej ustanovenou
opatrovníčkou E. P., pracovníčkou Okresného súdu Prievidza, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp.zn. 13 Ps 14/2004, o dovolaní J. K. proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 29. decembra 2005 sp.zn. 5 CoP 89/05 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie J. K. o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 23. novembra 2004 č.k. 13 Ps 14/2004-36
obmedzil spôsobilosť na právne úkony u A. K., narodenej X., bývajúcej v P. tak, že nie je
schopná sama seba zastupovať pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a
finančnými ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi, nie je schopná
zúčastniť sa volieb a referend, nie je schopná zložitých majetkových a právnych úkonov a je
schopná jednoduchých právnych úkonov a je schopná disponovať s finančnými
prostriedkami týždenne vo výške 150 Sk. Súčasne ustanovil A. K. ako osobe čiastočne
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníčku v osobe A. K., bývajúcej v P. s tým,
že vymedzil jej oprávnenie a povinnosti tak, že je povinná sa starať o opatrovanú, preberať za
ňu dôchodok, zastupovať ju pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými
ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi a spravovať jej veci tak, aby
neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej
veci podliehajú schváleniu súdu. Upustil od doručenia predmetného rozhodnutia A. K. a
štátu nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal okresný súd na to,
že boli splnené podmienky pre čiastočné pozbavenie spôsobilosti A. K. na právne úkony,
pretože to vyplynulo zo znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie, ktorý si pribral za
účelom podania znaleckého posudku tiež konzultanta, a to znalkyňu z odboru psychológie.
Súd mal zo znaleckého dokazovania preukázané, že vyšetrovaná osoba trpí trvalou poruchou
duševného zdravia a organicky podmienenou poruchou osobnosti. Keďže boli splnené
podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súčasne podľa ustanovenia § 192 a
nasl. O.s.p. ustanovil A. K. opatrovníčku v osobe A. K., ktorej súčasne vymedzil rozsahy práv
a povinností vo vzťahu k opatrovanej osobe.
Na základe odvolania navrhovateľa 3/ J. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
do výroku o ustanovení opatrovníka A. K. konal ako súd odvolací Krajský súd v Trenčíne,
ktorý uznesením z 29. decembra 2005 sp.zn. 5 CoP 89/05 potvrdil rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti o ustanovení opatrovníka nesvojprávnej A. K. v osobe ustanovenej
opatrovníčky A. K.. V napadnutej časti považoval rozhodnutie okresného súdu krajský súd za
správne, lebo za opatrovníčku bola ustanovená dcéra A. K. A. K., čím boli splnené
podmienky § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 192 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal včas dovolanie J. K. ako účastník
konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony A. K.. Žiadal potvrdzujúce uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
dôvodoch dovolania poukazoval dovolateľ na to, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané
v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukazoval na to, že vo veci o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony A. K. ako aj o ustanovení opatrovníka rozhodol okresný súd vo
forme rozsudku. Pokiaľ teda bolo rozhodnuté takouto procesnou formou, mal pri podaní
odvolania proti rozsudku okresného súdu krajský súd nariadiť pojednávanie a vec prejednať
za účasti všetkých účastníkov konania a vo veci rozhodnúť rozsudkom. Pokiaľ krajský súd
tak nepostupoval, porušil v danom prípade právo na súdnu ochranu. Tým bolo znemožnené
preskúmať okolnosti ustanovenia opatrovníčky nesvojprávnej A. K.. Je toho názoru, že zo
strany ustanovenej opatrovníčky nebudú náležitým spôsobom ochraňované práva A. K.
z dôvodov, ktoré popísal v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, a ktoré neboli
v rámci odvolacieho konania zohľadnené súdom druhého stupňa. Na základe uvedených
okolností nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol formou uznesenia a dovolaním
napadnutým uznesením potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o ustanovení
opatrovníka.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239
ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nebolo možné vyvodiť.
Dovolací súd má však zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), preto sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
V podanom dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu poukazoval navrhovateľ 3/
na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v rozpore s Občianskym súdnym
poriadkom, keďže odvolací súd rozhodol formou uznesenia, hoci rozhodnutie okresného súdu
bolo vydané vo forme rozsudku, nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania, čím
účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom a tým právo na súdnu ochranu.
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že okresný súd po tom, ako rozhodol
rozsudkom o pozbavení spôsobilosti na právne úkony A. K. postupoval podľa ustanovenia
§ 189a O.s.p. v spojení s ustanovením § 192 O.s.p. a v tom istom rozhodnutí ustanovoval
opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právnej úkony.
Podľa ustanovenia § 189a O.s.p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení
spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 O.s.p. tomu, kto bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená.
Z ustanovenia § 192 ods. 2 v spojení s § 193 O.s.p., ktorý odkazuje na ustanovenia
§ 176 až § 180 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka A. K. po obmedzení
spôsobilosti na právne úkony v rozsudku okresného súdu malo povahu uznesenia, tak ako to
vyplýva z § 192 ods. 2 O.s.p. a § 176 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 193 O.s.p.
V takomto prípade podľa ustanovenia § 214 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nemal odvolací súd
povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie. Preto ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania vo veci formou uznesenia o výroku rozsudku okresného súdu majúceho povahu
uznesenia, neporušil žiadny procesný postup a preto týmto procesným postupom nebolo
odvolateľovi odňaté právo na súdnu ochranu a ani možnosť konať pred súdom, čím nebola
splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Keďže iné dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené a prípustnosť
dovolania v danom prípade nebolo možné vyvodiť ani z ustanovení § 239 ods. 1, 2 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo
prípustné, odmietol.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2007
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :