Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
828/435438.34778d.pdf
PDF · 94.54 KB
No categories available
5Obo/89/2007
Najvyšší súd 5 Obo 89/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu K., a.s. v likvidácii,
so sídlom na H., 053 42 Krompachy, IČO: X.,
so správcom konkurznej podstaty JUDr. M. K., M.,
058 01 Poprad, o konečnej správe, na odvolanie konkurzného veriteľa S. K., a.s., C., X.
Bratislava, IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 9/98-148 zo dňa
4. septembra 2007, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 9/98-148 zo dňa 4. septembra 2007
v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol námietky veriteľa S. K., a.s.,
Bratislava, zo dňa 20. decembra 2006 z dôvodu, že boli podané oneskorene a
súčasne schválil konečnú správu a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej
podstaty zo dňa 16. novembra 2006.
Rozhodol tak s odôvodnením, že obsahom námietok, pretože boli podané
oneskorene, sa nezaoberal, a keďže iný veriteľ námietky voči konečnej správe nepodal,
schválil ju na pojednávaní dňa 4.9.2007 v celom rozsahu.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd schválil konečnú správu a vyúčtovanie
odmeny a výdavkov správcu zo dňa 16.11.2006, podal odvolanie konkurzný veriteľ S. K.,
a.s., Bratislava. Má za to, že správca konkurznej podstaty nesprávne určil základ pre
výpočet svojej odmeny, pretože sumu získanú iným spôsobom ako speňažením neznížil
o pohľadávky proti podstate vo výške 81.803,15 Sk. Jedná sa o pohľadávky proti podstate
uvedené na str. 3 konečnej správy, a to kurzová strata v sume 2.841,88 Sk, nákladové
úroky banky v sume 31,88 Sk, daň z úrokov v sume 3.887,77 Sk, poplatky za vedenie
bankových účtov v peňažných ústavoch v sume 24.879,62 Sk a daň z nehnuteľnosti
v sume 50.262,– Sk. Preto, podľa odvolateľa, by základom pre výpočet odmeny správcu
konkurznej podstaty mala byť celková suma 5.810.237,80 Sk, a nie suma uvedená
správcom v konečnej správe vo výške 5.892.040,95 Sk. Ďalej uvádza, že vzhľadom na
nesprávne vyčíslený základ pre výpočet odmeny, správca nesprávne vyčíslil aj svoju
odmenu vo výške 893.950,– Sk. Odmena správcu zo základu 5.810.237,80 Sk by
predstavovala sumu 881.535,69 Sk, teda mala by byť nižšia o sumu 12.414,31 Sk, a tento
rozdiel by mal pripadnúť veriteľom. Okrem toho, správca konkurznej podstaty
neoprávnene v rozpore s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov navýšil výdavkovú časť o sumu 169.850,50 Sk, ktorá predstavuje
daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) z vyčíslenej odmeny správcu, a ktorú v zmysle
platnej vyhlášky nemožno zahŕňať medzi výdavky konkurzného konania; správca, ktorý je
platiteľom DPH, nemôže túto povinnosť prenášať na účastníkov konkurzného konania.
Tiež odvolateľ poukazuje na neoprávnené zvýšenie výdavkov o sumu
350.000,– Sk z titulu odmeny za právne zastupovanie, ktoré je v rozpore s ustanovením
§ 8 vyhlášky. Správca tak nesprávne zvýšil výdavky celkovo o sumu 532 264,81 Sk, ktorá
by mala pripadnúť veriteľom a nesprávne vyčíslil svoju odmenu. Navrhol preto, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým schválil konečnú správu, zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 písm. c/ OSP, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, v znení vyhlášky č. 292/2005 Z. z. (ďalej, len
„vyhláška“), základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty (ďalej, len
"konkurzná odmena") tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej
podstaty, a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie
správcu; za sumu, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty sa
nepovažuje suma získaná odplatným prevodom tovaru alebo odplatným poskytnutím
služby v rámci prevádzkovania podniku úpadcu správcom počas konkurzu; sumou
určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu sa
rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako
speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty,
konkurzná odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty.
Odvolací súd dospel k záveru, že vyúčtovanie odmeny nie je v súlade s citovanými
ustanoveniami vyhlášky a výšku odmeny, ako aj sumy určenej na uspokojenie veriteľov je
potrebné upraviť. Stotožňuje sa s námietkami odvolateľa, že základ pre výpočet odmeny
treba znížiť o špecifikované pohľadávky proti podstate, a že správca konkurznej podstaty
neoprávnene navýšil výdavkovú časť o sumu 169.850,50 Sk z titulu dane z pridanej
hodnoty z vyčíslenej odmeny. Citované ustanovenie vyhlášky výslovne vylučuje
možnosť, aby správca zvýšil svoju odmenu o daň z pridanej hodnoty a takúto položku
nemôže zahrnúť ani do svojich výdavkov, pretože nejde o výdavok súvisiaci so správou
podstaty.
Námietku odvolateľa, že správca neoprávnene zvýšil výdavky o sumu 350.000 Sk
z titulu odmeny za právne zastupovanie, nepovažuje odvolací súd bez ďalšieho za
opodstatnenú, pretože uplatnenie výdavkov na právne zastupovanie v Slovenskej a Českej
republike neodporuje ustanoveniu § 8 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení zmien
a doplnkov. Podľa tohto ustanovenia správca konkurznej podstaty nemá nárok na odmenu
podľa osobitných predpisov za vedenie sporov, účasť na konaní o výkone rozhodnutí a za
činnosť vykonanú v správnom konaní, avšak predmetné ustanovenie nijak neobmedzuje
správcu konkurznej podstaty v možnosti dať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom
v zmysle ustanovenia § 25 OSP, pretože v opačnom prípade by bola porušená zásada
rovnosti účastníkov. Z toho vyplýva, že trovy právneho zastupovania môžu byť uznané
ako účelne vynaložené výdavky, ak ich výška a účel sú v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a je vecou súdu, ktorý konečnú správu schvaľuje, aby ich z tohto hľadiska
posúdil.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil podľa § 221 ods. 1 OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. decembra 2007
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: