Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9bc/365349.9b487f.pdf
PDF · 105.53 KB
No categories available
1Obo/26/2006
Najvyšší súd 1 Obo 26/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátf zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ivany
Izakovičovej v právnej veci žalobcu JUDr. J.F., súdny exekútor, Exekútorský úrad H.
proti žalovanému Ing. A. S., G., správca konkurznej podstaty úpadcu F., o určenie pravosti
prihlásenej pohľadávky vo výške 475 130,55,- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Cbi 1/2004-42 zo dňa 15.novembra2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
5 Cbi 1/2004-42 zo dňa 15.novembra 2005 p o t v r d z u j e.
Žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd určil, že jeho
pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 2 K 80/99 vo výške 475 130,55,- Sk je nesporná, čo do pravosti oproti podstate
a žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi 470 033,20,- Sk a trovy konania. Táto pohľadávka
pozostáva v exekučnej veci Ex 80/97 z odmeny, DPH, poštovného, cestovného, cenín,
náhrady za stratu času a znaleckej náhrady v celkovej výške 466 770,40,- Sk a v exekučnej
veci Ex 294/98 z odmeny, DPH, poštovného, cestovného a náhrady za stratu času v celkovej
výške 3262,80,- Sk, pričom rozdiel v prihláške a incidenčnej žalobe je spôsobený zmenou
sadzby DPH z 23 % na 20 %.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
24.3.2000 sp. zn. 2 K 80/99 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka F. a za správcu konkurznej
podstaty úpadcu ustanovil žalovaného. Žalobca v tomto konaní prihlásil svoju pohľadávku v
celkovej výške 483 541,04,- Sk ako pohľadávku proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. c/
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov /ďalej len
ZKV/. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 3.4.2002 správca konkurznej podstaty z
prihlásenej pohľadávky uznal pohľadávku žalobcu vo výške 8410,49,- Sk a poprel
pohľadávku vo výške 475 130,55,- Sk z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by došlo k
vymoženiu pohľadávky a teda nebol oprávnený účtovať odmenu.
Poukázal v ďalšom na znenie ust. § 14 ods. 1 písm. e/ druhá a tretia veta, § 23 ods. 2
a § 23 ods. 5 ZKV. Poukázal na to, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných
výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré
už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení
ani prerušenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti
ktorej sa exekúcia vedie. Z obsahu prihlášky i žaloby vyplýva, že žalobca považuje trovy
exekúcie za pohľadávku proti podstate. Z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV vyplýva,
že pohľadávky uvedené v druhej vete tohto ustanovenia majú osobitné postavenie
prednostných pohľadávok proti podstate za predpokladu, že! bol speňažený majetok dlžníka
v exekučnom konaní a výťažok z exekúcie nebol vydaný oprávnenému. Ak v čase, keď bol
vyhlásený konkurz nebol ešte speňažený majetok povinného, nemá pohľadávka postavenie
privilegovanej pohľadávky proti podstate a exekútor má postavenie veriteľa s bežnou
pohľadávkou, ktorú môže prihlásiť do konkurzu, a ktorá bude uspokojená v rámci! rozvrhu.
K inému záveru nie je možné dospieť ani s prihliadnutím na ust. § 31 ods. 1 písm. c/
ZKV. Podľa jeho znenia možno v priebehu konkurzného konania okrem iných uspokojiť
aj trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli
prerušené, pričom v zátvorke je odkaz na ust. 14 ods. 1 písm. d/ ZKV. Význam odkazu
v zátvorke je len ten, že sa z možných dôvodov prerušenia konania vyčleňujú len tie dôvody
prerušenia, ktoré môžu mať dosah na uspokojovanie trov týchto konaní. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.
Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože súd
nerešpektoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach,
na ktoré v odvolaní poukazoval. Podanou žalobou sa domáha určenia, že trovy exekučného
konania sú trovami, vrátane, resp. mimo odmeny podľa dikcie § 5 vyhl. č. 288/1995 Z.z. proti
podstate a teda nemôžu byť zaradené do 4.triedy.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za správne ako z vecnej a právnej stránky, pretože vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu.
Žalobca nevymohol pre oprávneného žiadnu pohľadávku a teda nemal právo účtovať
svoju odmenu. Zároveň uviedol, že posúdenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k zatriedeniu
pohľadávky do tried je správne a pohľadávku žalobcu nemožno zaradiť ako pohľadávku proti
podstate, nakoľko žalobca nepreukázal, že pohľadávku oprávneného vymohol. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 OSP/ prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 OSP v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 OSP a napadnutý
rozsudok z dôvodov jeho správnosti podľa § 219 OSP potvrdil.
Predmetom konania bol nárok žalobcu na určenie, že jeho pohľadávka prihlásená
v konkurznom konaní vo výške 483 541,04,- Sk má byť zaradená v tejto výške
ako pohľadávka proti podstate. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty
na prieskumnom pojednávaní poprel prihlásenú pohľadávku, resp. prihlásené pohľadávky,
predstavujúce trovy exekúcie v konkrétnych exekučných konaniach vykonávaných žalobcom,
čo do výšky, keď uznal len jej časť vo výške 8410,49,- Sk a zaradil pohľadávku do 4. triedy
a poprel pohľadávku vo výške 475 130,55,- Sk z dôvodov, že žalobca nepreukázal, že došlo
k vymoženiu pohľadávky a teda aj k oprávnenosti účtovať odmenu. Zamietnutie žaloby
v časti o určenie zaradenia pohľadávky do poradia, ako pohľadávky proti podstate súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV vyplýva, že pohľadávky uvedené
v druhej vete tohto ustanovenia majú osobitné postavenie prednostných pohľadávok proti
podstate za predpokladu, že bol speňažený majetok dlžníka v exekučnom konaní a výťažok
z exekúcie nebol vydaný oprávnenému.
Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo
do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej
súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku
popreli, smú sa v nej dovolávať právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo
na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške
alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne
o pravosti pohľadávky príslušný orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ druhá a tretia veta ZKV ak sa v konaní o výkon rozhodnutia
alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d/ speňažil dlžníkov majetok a výťažok
nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou
proti podstate. Exekučné konanie je prerušené v štádiu, v ktorom ho zastihlo vyhlásenie
konkurzu. Predmetom odvolacieho konania je zaradenie pohľadávky žalobcu.
Je nesporné, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku ako pohľadávku proti podstate.
Čo je pohľadávka proti podstate upravuje ust. § 31 ods. 3 ZKV. Keďže v predmetnom prípade
nejde o pohľadávku proti podstate, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žalobu zamietol.
Žalobca si svoju pohľadávku neuplatnil ako nárok podľa § 31 ods. 1 písm. c/ ZKV, ale ako
pohľadávku proti podstate. Trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie podľa § 31 ods. 1
písm. c/ ZKV je možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, tieto sa však
vzhľadom na znenie § 31 ods. 5 ZKV neuplatňujú u správcu. Pohľadávku žalobca prihlásil
podľa § 20 ods. 3 ZKV ako trovy exekučného konania, ktoré mu vznikli do dňa vyhlásenia
konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV. V danom prípade nebol
speňažený dlžníkov majetok. Náklady exekúcie sú pohľadávkou voči úpadcovi, avšak takou,
ktorá sa uspokojuje ako ostatné nároky veriteľov.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolaniu žalobcu odvolací súd nevyhovel. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP, ale keďže žalovanému
trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. októbra 2007
JUDr. Margita Fridová, v.r.
Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu