Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4b2/380450.481fb9.pdf
PDF · 128.2 KB
No categories available
2obo/137/2007
Najvyšší súd 2 Obo 137/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: TEN
EXPRES Slovakia s.r.o., Zvolenská 175, Banská Bystrica, zast. JUDr. Gabrielou Matuškovou,
advokátkou, ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: OLIP SLOVAKIA, s.r.o.,
Novozámocká 10, Nitra, zast. JUDr. Gabrielom Laktišom, Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie
99 409,60 Sk s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca 2007, č.k. 24 Cb 118/2002-344 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca
2007 č.k. 24 Cb 118/2002-344 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva náhradu odvolacích trov.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
99 409,60 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo
sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18 105,60 Sk od 17.11.2000 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 54 833 Sk Vzájomný návrh žalovaného zamietol.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 99 409,60 Sk s 18 % úrokmi z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk
od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy
18 105,60 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia. Uplatnený nárok oprel o faktúry za prepravy tovaru
vykonané pre žalovaného.
Vo včasnom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Nitre
k veci samej uviedol, že žalobca ako zasielateľ spôsobil žalovanému ako príkazcovi škodu vo
výške 101 019,30 Sk tým, že počas prepravy tovaru vykonávanej žalobcom došlo k odcudzeniu
tovaru, za ktorý žalobca zodpovedá ako zasielateľ.
Žalobca k reklamácii, na ktorú žalovaný poukazuje v odpore uviedol, že príjemcovia
predmetných zásielok na príslušných prepravných listoch potvrdili ich prevzatie bez
akýchkoľvek výhrad, pričom ak malo dôjsť k žalovaným tvrdenej strate ich časti, muselo by
dôjsť k poškodeniu ich vonkajšieho obalu. Namietol tiež premlčanie vzájomnej pohľadávky
žalovaného podľa § 399 Obch. zák.
Podaním doručeným súdu dňa 4.1.2006 žalovaný spresnil, že započítacím prejavom
obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu mienil podať vzájomný návrh v zmysle § 97
a § 98 O.s.p., ktorým sa od žalobcu domáha prisúdenia rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk
a žalovanou sumou 99 409,30 Sk.
Podľa záveru súdu medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca faktúrami o ktoré opiera
svoju žalobu dôvodne fakturoval odplatu za vykonané prepravy, rovnako nebola sporná ani ich
výška, splatnosť a skutočnosť, že po čiastočnom plnení žalovaného (vo vzťahu k odplate
fakturovanej faktúrou č.3100016521/00) bola výška istiny záväzku žalovaného v sume
99 409,60 Sk.
Sporné však bolo medzi účastníkmi tvrdenie žalovaného, že žalobca žalovanému spôsobil
na prepravovaných veciach – obuvi škodu v celkovej výške 101 019,30 Sk.
Po právnej stránke súd posúdil vec podľa ust. § 601, § 605 a § 622 ako aj § 369 ods. l
v súvislosti s § 502 Obch. zák.
Čo do námietky premlčania vznesenej žalobcom voči vzájomnej pohľadávke uplatnenej
žalovaným uviedol, že v prípade jej existencie by k jej uplynutiu nedošlo vzhľadom na dikciu
ustanovenia § 404 ods. l Obch. zák.
Súd žalobe vyhovel tak v časti medzi účastníkmi nespornej istiny žalovanej pohľadávky,
ako aj v časti príslušenstva žalobou uplatnenej pohľadávky majúceho charakter 18 % úrokov
z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od
14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18.105,60 Sk od 17.11.2000, pretože žalovaný bol so
zaplatením týchto svojich peňažných záväzkov počnúc uvedenými dňami v omeškaní (§ 369 ods.
l Obch. zák.) a ich požadovaná výška je v súlade so spôsobom jej určenia pre prípad, ak nie je
zmluvne dohodnutá ( § 369 ods. l v súvislosti s § 502 Obch. zák.).
Čo do vzájomného návrhu žalovaného, žalovaný podľa názoru súdu neprodukoval žiaden
taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola skutočne žalobcovi
žalovaným odovzdaná na prepravu. Z prepravných listov vzťahujúcich sa na predmetné prepravy
totiž nie je zistiteľné, či obuv, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného vodičmi žalobcu
odcudzená, skutočne tvorila obsah balíkov prevzatých žalobcom na prepravu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol alternatívne buď aby ho
odvolací súd zmenil tak, že ohľadne zaplatenia istiny 99 409,60 Sk s prísl. zamietne návrh
žalobcu na základe vzájomného návrhu žalovaného a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu
1 609,70 Sk istiny a nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania, alebo aby ho
zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Podľa jeho mienky súd l. stupňa nedostatočne zistil skutkový i právny stav prípadu.
Tvrdí, že vzájomným návrhom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 101 019,30 Sk
náležite doložil písomnými reklamáciami zásielok doručovaných žalobcom ich odberateľmi ako
aj svojimi dobropismi týmto odberateľom. Reklamácie jasne dokazujú, že k strate
prepravovaného tovaru došlo počas prepravy vykonávanej žalobcom, nakoľko preukazujú, že
obal zásielky bol porušený resp. prelepený inými páskami, než ktoré používal žalovaný.
V skutočnosti, že súd l. stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom vodičov, ktorí
vykonávali prepravu poškodených zásielok, vidí porušenie podstatných procesnoprávnych
ustanovení O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l
O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní
odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.5.2001 domáha, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu 99 409,60 Sk s 19 % úrokom z omeškania z titulu nezaplatených faktúr
za prepravu tovaru vykonaného pre žalovaného. Žalovaný pohľadávku odsúhlasil, navrhol však
jej kompenzáciu svojou reklamáciou v sume 101 019,30 Sk, ktorú podaním doručeným súdu dňa
4.1.2006 označil ako vzájomný návrh v zmysle § 97 a § 98 O.s.p., ktorým sa domáha prisúdenia
rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk a žalovanou sumou 99 409,60 Sk t.j. 1 609,70 Sk.
Žalobca opiera svoj nárok o zasielateľskú zmluvu, ktorú so žalovaným uzavrel dňa
31.8.2000 a ktorou sa žalovanému zaviazal pre žalovaného vo vlastnom mene a na jeho účet
obstarať prepravu zásielok zo skladových priestorov žalovaného jeho zákazníkom v súlade s ust.
§ 601 Obch. zák.
Súd l. stupňa v konaní zistil, že žalobcom uplatnený nárok je nesporný, nakoľko ho
žalovaný odsúhlasil, sporná ostala suma 101 019,20 Sk, ktorú žalovaný uplatnil vzájomným
návrhom podľa § 97 a § 98 O.s.p. tak, že z nej sumu rovnajúcu sa žalobnému obnosu navrhol
započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobou a zvyšok vo výške 1 609,70 Sk prisúdiť.
Žalovaný opiera svoj nárok o reklamáciu svojich odberateľov, ktorými títo reklamovali
v žalobcom prepravovaných zásielkach chýbajúci tovar, pričom v reklamáciách uvádzajú jednak
porušený obal a jednak prelepenie zásielky inou, než dohodnutou lepiacou páskou. Reklamácie
sú podpísané zamestnancami prijímateľov zásielok.
Žalobca reklamácie neuznáva. (čl. 294). Namieta, že vady obalu, ktoré reklamujúci
uvádzajú, sú zrejmé, pri prvom pohľade na zásielky a mali byť teda zistené už pri preberaní
zásielky preberajúcim. Konštatuje tiež, že vo viacerých prípadoch zásielka bola reklamovaná
viac ako 30 dní od prevzatia zásielky, že vo viacerých prípadoch preberajúci reklamovali
dvakrát, pričom v prvej reklamovali stratu časti zásielky a v druhej poukazujú na prelepovanie
obalov, že vo viacerých prípadoch písomná reklamácia nasledovala po usmernení žalovaným
a namieta tiež nedostatok fotografického dôkazového materiálu.
Súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým neuznal tvrdenie žalovaného, že žalobca mu
spôsobil na prepravovaných veciach škodu vo výške 101 019,30 Sk svojím názorom, že žalovaný
neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola
skutočne žalobcovi žalovaným odovzdaná na prepravu.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu l. stupňa stotožnil. Na doplnenie správnosti výroku
napadnutého rozsudku treba uviesť, že žalovaný si uplatnil protinávrhom nárok po právnej
stránke vyplývajúci mu zo zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa za škodu spôsobenú
žalovanému porušením povinnosti zo zasielateľskej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2000.
Predpokladom takejto zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku vyplývajúceho zo
zasielateľskej zmluvy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením takejto povinnosti.
Bez danosti príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody nie je daná ani
zodpovednosť za škodu. Podľa bodu I. zmluvy bola predmetom plnenia preprava zásielok zo
skladových priestorov, podľa bodu II ods. 2 zmluvy sa zasielateľ zaväzuje prevziať do prepravy
zásielky riadne zabalené, zabezpečené proti rozkrádaniu tak, aby pri násilnom vniknutí bolo
zjavné, že bola porušená firemná páska ako plomba a pod. Podľa ods. 3 bodu II zmluvy príkazca
sa zaväzuje stanovovať presné hmotnosti a objemy jednotlivých zásielok a podľa ods. 4
zasielateľ zodpovedá za množstvo prevzatých a následne dodaných kusov podľa toho, ako sú
uvedené v prepravnom liste.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že obsah prepravovaných zásielok nebol pri
odovzdaní na prepravu ani pri preprave ani pri preberaní zásielky od zasielateľa zasielateľovi
známy a mohla ho tvoriť prázdna krabica prípadne plastový odpad, klenoty alebo zbrane.
Citované ust. ods. 3 síce zaväzovalo príkazcu stanoviť presne hmotnosti a objemy jednotlivých
zásielok zo v spise priložených prepravných listov však vyplýva, že sa stanovoval počet
3
balíkov a ich objem, pričom z porovnania údajov je zrejmé, že l balík mal objem 0,20 m.
3
Uvedený objem l balíka 0,20 mjasne preukazuje, že akékoľvek porušenie obalu balíka, prípadne
firemnej pásky bolo na prvý pohľad pri preberaní zásielky zistiteľné a preberajúci mohol a aj
mal toto zistenie uviesť na prepravnom liste. Pokiaľ to neuviedol, potvrdil tým neporušenosť
preberanej zásielky zo zreteľa jej obalu a firemnej pásky. Po právnej stránke ide o jednostranný
právny úkon, ktorý nemožno odvolať, čo značí že zo zreteľa zasielateľa a pokiaľ ide o jeho
právnu situáciu vo veci ním prepravovanej zásielke sú reklamácie, o ktoré žalovaný opiera
uplatnený nárok proti žalobcovi, bez právneho významu, a teda irelevantné. Priložené prepravné
listy jednoznačne preukazujú, že žalobca ako zasielateľ odovzdal prepravenú zásielku od žalobcu
jeho klientovi v takom stave, ako ju prevzal, pričom spomenuté prepravné listy sú objektívnym
dôkazom tejto skutočnosti. Prepravné listy ktorými klienti žalovaného prebrali žalobcom
prepravovanú zásielku bez akejkoľvek poznámky o jej porušenosti či už čo do obalu alebo
firemnej pásky nezvratne preukazujú, že žalobca nijako neporušil svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zasielateľskej zmluvy a že teda nie je ani daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody,
ktorej náhradu si žalovaný uplatnil protinávrhom a konaním žalobcu.
Zo zreteľa tohto odvolacím súdom zisteného skutkového a právneho stavu je
odosielateľova námietka vytýkajúca súdu l. stupňa nevypočutie ním navrhnutých svedkov –
vodičov auta, ktorými boli zásielky prepravované a navrhujúca ich vypočutie neopodstatnená.
Priložené prepravné listy a ich posúdenie podľa citovaného znenia príslušných ustanovení
zasielateľskej zmluvy sú objektívnym, vypočutím navrhovaných svedkov nespochybniteľným
dôkazom neporušenosti prepravovaných zásielok o ich prevzatí.
Treba sa zmieniť o premlčaní - súd sa zmienil len preto, že ho usmernil NS SR. Na tomto
základe odvolací súd s doplneným odôvodnením napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení v ust. §142 ods. 1 právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Pretože jej žiadne nevznikli odvolací súd jej ich náhradu
žalovaným nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. decembra 2007
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: