Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/137/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: TEN

EXPRES Slovakia s.r.o., Zvolenská 175, Banská Bystrica, zast. JUDr. Gabrielou Matuškovou,

advokátkou, ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: OLIP SLOVAKIA, s.r.o.,

Novozámocká 10, Nitra, zast. JUDr. Gabrielom Laktišom, Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie

99 409,60 Sk s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca 2007, č.k. -344 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca

2007 č.k. -344 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu odvolacích trov.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

99 409,60 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo

sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18 105,60 Sk od 17.11.2000 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 54 833 Sk Vzájomný návrh žalovaného zamietol.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 99 409,60 Sk s 18 % úrokmi z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk

od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy

18 105,60 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia. Uplatnený nárok oprel o faktúry za prepravy tovaru

vykonané pre žalovaného.

Vo včasnom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Nitre

k veci samej uviedol, že žalobca ako zasielateľ spôsobil žalovanému ako príkazcovi škodu vo

výške 101 019,30 Sk tým, že počas prepravy tovaru vykonávanej žalobcom došlo k odcudzeniu

tovaru, za ktorý žalobca zodpovedá ako zasielateľ.

Žalobca k reklamácii, na ktorú žalovaný poukazuje v odpore uviedol, že príjemcovia

predmetných zásielok na príslušných prepravných listoch potvrdili ich prevzatie bez

akýchkoľvek výhrad, pričom ak malo dôjsť k žalovaným tvrdenej strate ich časti, muselo by

dôjsť k poškodeniu ich vonkajšieho obalu. Namietol tiež premlčanie vzájomnej pohľadávky

žalovaného podľa § 399 Obch. zák.

Podaním doručeným súdu dňa 4.1.2006 žalovaný spresnil, že započítacím prejavom

obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu mienil podať vzájomný návrh v zmysle § 97

a , ktorým sa od žalobcu domáha prisúdenia rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk

a žalovanou sumou 99 409,30 Sk.

Podľa záveru súdu medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca faktúrami o ktoré opiera

svoju žalobu dôvodne fakturoval odplatu za vykonané prepravy, rovnako nebola sporná ani ich

výška, splatnosť a skutočnosť, že po čiastočnom plnení žalovaného (vo vzťahu k odplate

fakturovanej faktúrou č.3100016521/00) bola výška istiny záväzku žalovaného v sume

99 409,60 Sk.

Sporné však bolo medzi účastníkmi tvrdenie žalovaného, že žalobca žalovanému spôsobil

na prepravovaných veciach – obuvi škodu v celkovej výške 101 019,30 Sk.

Po právnej stránke súd posúdil vec podľa ust. § 601, § 605 a § 622 ako aj § 369 ods. l

v súvislosti s § 502 Obch. zák.

Čo do námietky premlčania vznesenej žalobcom voči vzájomnej pohľadávke uplatnenej

žalovaným uviedol, že v prípade jej existencie by k jej uplynutiu nedošlo vzhľadom na dikciu

ustanovenia § 404 ods. l Obch. zák.

Súd žalobe vyhovel tak v časti medzi účastníkmi nespornej istiny žalovanej pohľadávky,

ako aj v časti príslušenstva žalobou uplatnenej pohľadávky majúceho charakter 18 % úrokov

z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od

14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18.105,60 Sk od 17.11.2000, pretože žalovaný bol so

zaplatením týchto svojich peňažných záväzkov počnúc uvedenými dňami v omeškaní (§ 369 ods.

l Obch. zák.) a ich požadovaná výška je v súlade so spôsobom jej určenia pre prípad, ak nie je

zmluvne dohodnutá ( § 369 ods. l v súvislosti s § 502 Obch. zák.).

Čo do vzájomného návrhu žalovaného, žalovaný podľa názoru súdu neprodukoval žiaden

taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola skutočne žalobcovi

žalovaným odovzdaná na prepravu. Z prepravných listov vzťahujúcich sa na predmetné prepravy

totiž nie je zistiteľné, či obuv, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného vodičmi žalobcu

odcudzená, skutočne tvorila obsah balíkov prevzatých žalobcom na prepravu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol alternatívne buď aby ho

odvolací súd zmenil tak, že ohľadne zaplatenia istiny 99 409,60 Sk s prísl. zamietne návrh

žalobcu na základe vzájomného návrhu žalovaného a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu

1 609,70 Sk istiny a nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania, alebo aby ho

zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa jeho mienky súd l. stupňa nedostatočne zistil skutkový i právny stav prípadu.

Tvrdí, že vzájomným návrhom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 101 019,30 Sk

náležite doložil písomnými reklamáciami zásielok doručovaných žalobcom ich odberateľmi ako

aj svojimi dobropismi týmto odberateľom. Reklamácie jasne dokazujú, že k strate

prepravovaného tovaru došlo počas prepravy vykonávanej žalobcom, nakoľko preukazujú, že

obal zásielky bol porušený resp. prelepený inými páskami, než ktoré používal žalovaný.

V skutočnosti, že súd l. stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom vodičov, ktorí

vykonávali prepravu poškodených zásielok, vidí porušenie podstatných procesnoprávnych

ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l

a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní

odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.5.2001 domáha, aby súd uložil

žalovanému zaplatiť mu 99 409,60 Sk s 19 % úrokom z omeškania z titulu nezaplatených faktúr

za prepravu tovaru vykonaného pre žalovaného. Žalovaný pohľadávku odsúhlasil, navrhol však

jej kompenzáciu svojou reklamáciou v sume 101 019,30 Sk, ktorú podaním doručeným súdu dňa

4.1.2006 označil ako vzájomný návrh v zmysle a , ktorým sa domáha prisúdenia

rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk a žalovanou sumou 99 409,60 Sk t.j. 1 609,70 Sk.

Žalobca opiera svoj nárok o zasielateľskú zmluvu, ktorú so žalovaným uzavrel dňa

31.8.2000 a ktorou sa žalovanému zaviazal pre žalovaného vo vlastnom mene a na jeho účet

obstarať prepravu zásielok zo skladových priestorov žalovaného jeho zákazníkom v súlade s ust.

§ 601 Obch. zák.

Súd l. stupňa v konaní zistil, že žalobcom uplatnený nárok je nesporný, nakoľko ho

žalovaný odsúhlasil, sporná ostala suma 101 019,20 Sk, ktorú žalovaný uplatnil vzájomným

návrhom podľa a tak, že z nej sumu rovnajúcu sa žalobnému obnosu navrhol

započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobou a zvyšok vo výške 1 609,70 Sk prisúdiť.

Žalovaný opiera svoj nárok o reklamáciu svojich odberateľov, ktorými títo reklamovali

v žalobcom prepravovaných zásielkach chýbajúci tovar, pričom v reklamáciách uvádzajú jednak

porušený obal a jednak prelepenie zásielky inou, než dohodnutou lepiacou páskou. Reklamácie

sú podpísané zamestnancami prijímateľov zásielok.

Žalobca reklamácie neuznáva. (čl. 294). Namieta, že vady obalu, ktoré reklamujúci

uvádzajú, sú zrejmé, pri prvom pohľade na zásielky a mali byť teda zistené už pri preberaní

zásielky preberajúcim. Konštatuje tiež, že vo viacerých prípadoch zásielka bola reklamovaná

viac ako 30 dní od prevzatia zásielky, že vo viacerých prípadoch preberajúci reklamovali

dvakrát, pričom v prvej reklamovali stratu časti zásielky a v druhej poukazujú na prelepovanie

obalov, že vo viacerých prípadoch písomná reklamácia nasledovala po usmernení žalovaným

a namieta tiež nedostatok fotografického dôkazového materiálu.

Súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým neuznal tvrdenie žalovaného, že žalobca mu

spôsobil na prepravovaných veciach škodu vo výške 101 019,30 Sk svojím názorom, že žalovaný

neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola

skutočne žalobcovi žalovaným odovzdaná na prepravu.

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu l. stupňa stotožnil. Na doplnenie správnosti výroku

napadnutého rozsudku treba uviesť, že žalovaný si uplatnil protinávrhom nárok po právnej

stránke vyplývajúci mu zo zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa za škodu spôsobenú

žalovanému porušením povinnosti zo zasielateľskej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2000.

Predpokladom takejto zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku vyplývajúceho zo

zasielateľskej zmluvy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením takejto povinnosti.

Bez danosti príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody nie je daná ani

zodpovednosť za škodu. Podľa bodu I. zmluvy bola predmetom plnenia preprava zásielok zo

skladových priestorov, podľa bodu II ods. 2 zmluvy sa zasielateľ zaväzuje prevziať do prepravy

zásielky riadne zabalené, zabezpečené proti rozkrádaniu tak, aby pri násilnom vniknutí bolo

zjavné, že bola porušená firemná páska ako plomba a pod. Podľa ods. 3 bodu II zmluvy príkazca

sa zaväzuje stanovovať presné hmotnosti a objemy jednotlivých zásielok a podľa ods. 4

zasielateľ zodpovedá za množstvo prevzatých a následne dodaných kusov podľa toho, ako sú

uvedené v prepravnom liste.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že obsah prepravovaných zásielok nebol pri

odovzdaní na prepravu ani pri preprave ani pri preberaní zásielky od zasielateľa zasielateľovi

známy a mohla ho tvoriť prázdna krabica prípadne plastový odpad, klenoty alebo zbrane.

Citované ust. ods. 3 síce zaväzovalo príkazcu stanoviť presne hmotnosti a objemy jednotlivých

zásielok zo v spise priložených prepravných listov však vyplýva, že sa stanovoval počet

3

balíkov a ich objem, pričom z porovnania údajov je zrejmé, že l balík mal objem 0,20 m.

3

Uvedený objem l balíka 0,20 mjasne preukazuje, že akékoľvek porušenie obalu balíka, prípadne

firemnej pásky bolo na prvý pohľad pri preberaní zásielky zistiteľné a preberajúci mohol a aj

mal toto zistenie uviesť na prepravnom liste. Pokiaľ to neuviedol, potvrdil tým neporušenosť

preberanej zásielky zo zreteľa jej obalu a firemnej pásky. Po právnej stránke ide o jednostranný

právny úkon, ktorý nemožno odvolať, čo značí že zo zreteľa zasielateľa a pokiaľ ide o jeho

právnu situáciu vo veci ním prepravovanej zásielke sú reklamácie, o ktoré žalovaný opiera

uplatnený nárok proti žalobcovi, bez právneho významu, a teda irelevantné. Priložené prepravné

listy jednoznačne preukazujú, že žalobca ako zasielateľ odovzdal prepravenú zásielku od žalobcu

jeho klientovi v takom stave, ako ju prevzal, pričom spomenuté prepravné listy sú objektívnym

dôkazom tejto skutočnosti. Prepravné listy ktorými klienti žalovaného prebrali žalobcom

prepravovanú zásielku bez akejkoľvek poznámky o jej porušenosti či už čo do obalu alebo

firemnej pásky nezvratne preukazujú, že žalobca nijako neporušil svoje povinnosti vyplývajúce

mu zo zasielateľskej zmluvy a že teda nie je ani daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody,

ktorej náhradu si žalovaný uplatnil protinávrhom a konaním žalobcu.

Zo zreteľa tohto odvolacím súdom zisteného skutkového a právneho stavu je

odosielateľova námietka vytýkajúca súdu l. stupňa nevypočutie ním navrhnutých svedkov –

vodičov auta, ktorými boli zásielky prepravované a navrhujúca ich vypočutie neopodstatnená.

Priložené prepravné listy a ich posúdenie podľa citovaného znenia príslušných ustanovení

zasielateľskej zmluvy sú objektívnym, vypočutím navrhovaných svedkov nespochybniteľným

dôkazom neporušenosti prepravovaných zásielok o ich prevzatí.

Treba sa zmieniť o premlčaní - súd sa zmienil len preto, že ho usmernil NS SR. Na tomto

základe odvolací súd s doplneným odôvodnením napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny

podľa potvrdil.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení v ust. §142 ods. 1 právo na

náhradu trov odvolacieho konania. Pretože jej žiadne nevznikli odvolací súd jej ich náhradu

žalovaným nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. decembra 2007

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: