Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e46/380449.126965.pdf
PDF · 96.59 KB
No categories available
2obdo/39/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obdo 39/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MVDr. Juraj Bereš,
Vrbovecká 24, Michalovce, zast. JUDr. Mariannou Bérešovou, advokátkou, Tolstého 9,
Bratislava, Bratislava proti žalovanému: AUTO MOTORS s.r.o., Hollého 60, Michalovce,
zast. JUDr. Jánom Kizivátom advokátom, Ul. kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, o určenie, že
odstúpenie žalobcu zo dňa 18.2.2002 od kúpnej zmluvy so žalovaným je platné, na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. mája 2007 č.k.
2 Cob 187/2006-122 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 28. mája 2007 č.k. 2 Cob 187/2006-122 o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Michalovciach rozsudkom zo dňa 20.9.2006 č.k. 17 Cb 200/2004-88
zamietol žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že odstúpenie MVDr. Juraja Bereša zo dňa
18.2.2002 od kúpnej zmluvy automobilu Mitsubishi Pajero Wagon je platné a žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania sumou 30 675 Sk na účet jeho právneho
zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozsudku súd zistil, že žalobca nepreukázal a neodôvodnil
dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na
určení, že jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 18.2.2002 je platné. Podľa názoru súdu, ak
žalobca tvrdí, že niekoľkokrát odstúpil od zmluvy a v súčasnej dobe je vozidlo u žalovaného
už od r. 2004, potom predovšetkým sa mal domáhať reálneho plnenia a teda vrátenie
poskytnutého plnenia vo forme finančných prostriedkov pri kúpe vozidla. V konaní o reálne
plnenie t.j. vrátenia poskytnutého finančného plnenia – kúpnej ceny vozidla by sa riešila ako
predbežná aj otázka platnosti odstúpenia od zmluvy.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že podľa Obchodného zákonníka je možné odstúpiť
od zmluvy iba v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zmluva alebo zákon. Keďže v danom
prípade nebola uzavretá písomná zmluva, je možné odstúpiť len keď to umožňuje zákon
konkrétne ustanovenia § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia treba
použiť, nakoľko žalobca kúpil vozidlo ako podnikateľ na účely podnikania. Podľa zistenia
súdu v konaní sp. zn. 17 Cb 86/2003 z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
sa žalobca dovolával odstúpenia od zmluvy dokazovanie sa týkalo žalobcom uplatnených
reklamácií. Dokazovania v tomto konaní preukázalo, že žalobca vždy pristavil vozidlo do
opravy a opravené používal až do júna 2004, kedy ho prevzal žalovaný. V odôvodnení tohto
prevzatia žalovaným sa žalobca a žalovaný odlišujú, čo si vyžiada ďalšie dokazovanie.
Súd mal za to, že je nad rámec dokazovania v tomto konaní i k čomu došlo v júni 2004
a či žalovaný oprávnene alebo neoprávnene zadržuje vozidlo vzhľadom na odlišné prejavy
sporových strán. V konaní, ktoré sa vedie pod sp. zn. 17 Cb 86/2003 na ktoré sa odvolávajú
obidvaja účastníci doteraz táto skutočnosť nebola prejednávaná, čiže do tohto rozhodnutia
súdu neboli známe výsledky dokazovania, preukazujúce, že došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo
dňa 28.5.2007 č.k. 2 Cob 187/2006-122 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovým zistením
a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ktorý sa podľa neho riadne vysporiadal
s otázkou naliehavého právneho záujmu podľa podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Aj odvolací súd sa v dovolaním napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal a rozobral
otázkou odstúpenia žalobcu zo dňa 18.2.2002 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním
a žalovaným dňa 22.1.2000 o kúpe automobilu Mitsubishi Wagon podľa ustanovení §§ 517
a 522 Občianskeho zákona a najmä podľa ust. § 345 a nasl. Obchodného zákonníka,
a v súlade s ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. aj s čl. 35 vyhl. č. 160/1995 Zb. Dohovoru OSN
o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca s tým, aby dovolací súd v plnom
rozsahu zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec
vrátil príslušnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa jeho mienky rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
v zmysle § 214 písm. c/ O.s.p. a súd l. stupňa mu tým znemožnil vykonať jeden
z rozhodujúcich dôkazov, odňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvádza, že sa žalobou domáhal určenia zrušenia dňa 22.11.2000 uzavretej kúpnej
zmluvy medzi ním a žalovaným, teda aby súd vyslovil záver, že odstúpenie od zmluvy
žalobcom je platné a zároveň, aby vyslovil synalagmatický záväzok zmluvných strán z tejto
zmluvy vrátiť si vzájomné poskytnuté plnenie. Tvrdí, že žalobca potvrdil svoje odstúpenie od
zmluvy aj na pojednávaní v tejto veci, a to v zákonnej lehote. Uvádza tiež, že v roku 2004
vrátil žalovanému auto kúpené spornou kúpnou zmluvou a písomne dňa 4.8.2004 výzvou
adresovanou žalovanému potvrdil svoje odstúpenie od zmluvy a žiadal vrátenie všetkých
plnení zo zmluvy.
Domnieva sa, že naliehavosť právneho záujmu je v danom prípade evidentne daná
a nepochybná, pretože je dlhodobo ohrozované právo žalobcu na užívanie jeho majetkových
práv a to či vo forme užívania vrátených finančných prostriedkov vyplatených ako kúpna
cena za daný automobil, alebo vo forme užívania automobilu. Je názoru, že preventívny
charakter určovacej žaloby je v danom prípade najefektívnejší a najrýchlejší spôsob
poskytnutia spravodlivosti zo strany súdu ohľadom sporných práv.
Nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu ktorý v rozsudku na str. 5 ods. 9 zamietol
návrh z dôvodu, že právo z kúpnej zmluvy bolo uplatnené údajne pred podaním predmetného
návrhu pod sp. zn. 17 Cb 86/2003 a vraj preto je žaloba na určenie platnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy neopodstatnená. Tu vraj došlo k omylu, lebo si tu žalobou uplatnil len
v zmysle § 98 O.s.p. započitateľnou námietkou sumou vo výške 137 000 Sk za škody, ktoré
už boli spôsobené žalobcovi vinou žalovaného; cena za odtiahnutie, opravy, súvisiace
náklady, prevádzkové škody tak ako boli v návrhu špecifikované.
V žiadnom prípade však podľa neho nejde o uplatnenie rovnakých práv, naopak ide
o úplný iný nárok a nie je možné preto odmietnuť poskytnúť spravodlivosť pre žalobcu
s odôvodnením, že z dôvodu predchádzajúceho uplatnenia tohto nároku návrh na určenie
platnosti zmluvy nie je opodstatnený.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v rozpore so zákonom, priznal neprimerane
vysoké trovy právneho zastúpenia vo veci, ktoré nikdy neboli pred súdom prejednávané, žiada
aby dovolací súd zároveň odložil vykonateľnosť rozhodnutia v zmysle ust. § 243 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ preskúmal
vec v zmysle ust. § 242 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. l O.s.p.
a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 236 ods. l O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje
ustanovenia § 237 a § 238 O.s.p.
Podľa ust. § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b| ten, kto v konaní vystupuje ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsbilosť a nebol riadne zastúpený.
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Podľa ust. § 238 ods. l O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolací súd z obsahu spisu, napadnutých rozhodnutí i podaného dovolania zistil, že
dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. l O.s.p. nie je prípustné.
Dovolací súd tiež preskúmal vec zo zreteľa danosti podmienky dovolania podľa § 237 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie je splnená žiadna týmto ustanovením stanovená podmienka
prípustnosti dovolania.
Dovolateľ oprel prípustnosť dovolania o ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a tvrdí, že súd mu
odňal možnosť konať pred súdom tým, že mu neumožnil vykonať jeden z rozhodujúcich
dôkazov. Dovolací súd konštatoval, že ani táto náležitosť prípustnosti dovolania nebola
splnená.
Na tomto základe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu zo zákonných
podmienok prípustnosti dovolania nie je daná a preto podľa § 243b ods. 4 a § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 243b ods. 4 , § 2224 ods. l
a § 142 ods. l tak, že žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal pretože mu
žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2007
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: