Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d5f/368075.cbb925.pdf
PDF · 91.45 KB
No categories available
1Tošs/53/2007
Legal thesis Official
N a j v y š š í súd 1 Tošs 53/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja
Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci
obžalovaného J, pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné,
prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 9. januára 2008 v Bratislave sťažnosť
obžalovaného JUDr. Ing. J proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 27. novembra 2007, sp. zn. PK 1Tš/8/2005 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sťažnosť
obžalovaného JUDr. Ing. J sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný JUDr. Ing. J je spoločne s ďalšími páchateľmi trestne stíhaný
pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ako aj za ďalšie trestné činy.
Obžalovaný JUDr. Ing. J podal prostredníctvom obhajcu JUDr. P námietku
zaujatosti, ktorú odôvodnil jednak pomerom senátu Špeciálneho súdu
k prejednávanej veci a jednak pomerom k osobe obžalovaného.
Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku rozhodol tak, že podľa § 31
ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (správne má byť do 1. januára 2006),
senát Špeciálneho súdu v zložení z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Peteja, členov
senátu JUDr. Igora Králika, JUDr. Igora Klemaniča, nie je vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania v prejednávanej veci.
Špeciálny súd rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa vyjadrenia sudcov
2
namietaného senátu, napriek ich odlišnému názoru o väzbe a o vine obžalovaného
JUDr. Ing. J v prejednávanej veci nie je ani jeden zo sudcov zaujatý, či už pre pomer
k veci alebo k osobe obžalovaného. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol,
že pomer abstraktného charakteru, ktorý sa premieta do právneho názoru a z neho
vychádzajúceho prístupu k prejednávanej veci nemôže byť tým pomerom, ktorý má
na mysli ustanovenie § 30 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr.
por.). ten si totiž vyžaduje pomer založený na konkrétnom vzťahu osoby –
namietaného sudcu alebo sudcov k veci alebo osobám, ktorých sa dotýka úkon
trestného konania v takej veci.
Obžalovaný JUDr. Ing. J podal prostredníctvom svojho obhajcu proti tomuto
uzneseniu v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 1 Tr. por. sťažnosť. V sťažnosti
poukazoval na pochybenia, ktoré prejednávajúcemu senátu vytkol v náleze číslo 1.
ÚS 157/07 Ústavný súd Slovenskej republiky. Tvrdil, že na tieto pochybenia
v priebehu konania poukazoval a tieto svedčia o zjavnej zaujatosti senátu
Špeciálneho súdu nielen k prejednávanej veci. Následne uviedol a odcitoval tiež celý
rad ustanovení, ktorých porušenie mal vytknúť v zhode s jeho tvrdeniami Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací Špeciálnemu súdu v rozhodnutí, ktorým
v odvolacom konaní zrušil prvostupňový rozsudok v prejednávanej veci.
Ďalej sa v sťažnosti uvádzalo, že napadnutým uznesením si Špeciálny súd
dovolil ísť až tak ďaleko, že si dovolil uviesť k väzbe obžalovaného, že Ústavný súd
má len iný právny názor ako namietaný senát Špeciálneho súdu. To spolu
s nedostatočným dokazovaním, celým radom procesných pochybení v ňom, napriek
viacerým upozorneniam zo strany obhajoby, držaním obžalovaného vo väzbe
po dlhšiu dobu napriek protiprávnosti takého stavu vedie k záveru o zaujatosti senátu
Špeciálneho súdu voči jeho osobe.
Ďalej v sťažnosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov zaoberajúce
sa výkonom nestranného a nezaujatého súdnictva s poukazom na to, ako by taký
výkon súdnictva mal v praxi vyzerať, aby nebol v rozpore s požiadavkami článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podčiarkol, že usudzovať o zaujatosti sudcu je
dôležité v prípadoch, keď to bude jasné z jeho postojov v priebehu konania
a z obsahu rozsudku. Podľa názoru obžalovaného JUDr. Ing. J sa sudca, ktorý má
pochopiteľne v priebehu konania svoje vlastné pocity, nemôže sa nimi riadiť ani
pri súdnom konaní ani pri vytváraní právneho názoru v samotnom rozhodnutí.
3
Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 149 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a rozhodol tak,
že vylúči senát Špeciálneho súdu zložený z predsedu JUDr. Vladimíra Peteju
a sudcov JUDr. Igora Králika a JUDr. Emila Klemaniča z vykonávania úkonov
v trestnej veci obžalovaného JUDr. Ing. J vedenej pod sp. zn. PK-1Tš/8/2005.
Z hľadiska posúdenia dôvodnosti predmetnej námietky zaujatosti je potrebné
však uviesť, že na základe vytýkaných postupov predsedu senátu Špeciálneho súdu
a jeho členov, nie je možné, vyvodiť záver o pochybnostiach o ich nezaujatosti
pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkony priamo
dotýkajú.
Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajný orgán, probačný
a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní
podľa § 30 ods. 1 Tr. por., o ktorý oprel prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P
svoju námietku zaujatosti obžalovaný JUDr. Ing. J, prichádza do úvahy len vtedy,
ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby
pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich
zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.
Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu
na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov
na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré
sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom
pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci
alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného
konania.
Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu
ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho
4
súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen
orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania.
Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych
osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej
veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou
dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou
o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno
rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup
v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže byť
následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní,
nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho
zaujatosti.
Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle
ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu
trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.
spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,
osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol
svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však
nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný
v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru
pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré
sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvinených vo väzbe alebo o predĺžení
lehoty trvania väzby.
Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 30 ods. 1
Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže
vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať
napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi
úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 30 ods. 1 Tr. por. a pod.
Na pomer k osobe však nemožno usudzovať výhradne iba z vyjadrenia orgánu
činného v trestnom konaní, že sa cíti zaujatý vzhľadom na vyjadrenia a vyhlásenia
obvineného, resp. že obvineného súdil v inom konaní a tento ho namietal.
5
Uplatnenie inštitútu § 30 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy iba vtedy, ak je
existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Dôvodom pre pochybnosti
o jej nestrannosti a nezaujatosti je totiž sama existencia jej pomeru "k veci" alebo
"k osobám", ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich zástupcom,
splnomocnencom alebo obhajcom.
Procesné pochybenie alebo pochybenia (rovnako hmotnoprávne), ktoré
zjavne nie sú spôsobené napríklad už uvedeným vzťahom k osobám alebo
prejednávanej veci, možno napraviť celým systémom opravných prostriedkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že v sťažnosti opakovane
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To 31/2004,
opierajúce sa o článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950
uverejneného ako oznámenie pod číslom 209/1992 Zb., je rozhodnutím v trestnej
veci, v ktorej vylúčení sudcovia – predseda a členovia senátu antidatovali vydanie
dvoch napadnutých rozhodnutí, ako aj podanie vyjadrení k námietkam zaujatosti
a v tejto veci vydané napadnuté uznesenia neboli odôvodnené v súlade
s ustanovením § 134 ods. 2 Tr. por. Existencia týchto konkrétnych skutočnosti sama
opodstatnene založila pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci
o opravnom prostriedku, veľmi vážne pochybnosti, že celý uvedený senát je
nestranný, nezaujatý a navyše aj spôsobilý, v súlade s Trestným poriadkom
spravodlivo a objektívne postupovať pri prejednávaní a rozhodovaní v posudzovanej
veci, čo bolo nesporne dôvodom na vylúčenie všetkých členov a predsedu senátu
z vykonávania úkonov trestného konania pre ich pomer k veci v zmysle § 30 ods. 1
V trestnej veci obžalovaného JUDr. Ing. J takýto ani podobný postup senátu
Špeciálneho súdu zistený nebol a netvrdil to ani samotný sťažovateľ.
So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval tvrdenia, uvedené v námietke zaujatosti obžalovaného JUDr. Ing. J
za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho
súdu. Jeho tvrdenia o nesprávnom postupe senátu Špeciálneho súdu v rámci
vykonávania úkonov na hlavnom pojednávaní vyplývajúcom zo vzťahu
k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, nemajú žiadnu
oporu v relevantnom spisovom materiály. Preskúmaním veci neboli zistené ani
6
žiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre ich vylúčenie z vykonávania
procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného JUDr. Ing. J ako nedôvodnú
zamietol.
Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom
konaní súdnom v znení neskorších predpisov bol účinný do 1. januára 2006 a nie
do 31. decembra 2005. Ak by bol totiž účinný len do 31. decembra 2005, potom by
31. decembra 2005 na území Slovenskej republiky nebol platný žiadny predpis
upravujúci postup v trestnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. januára 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia:
A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných
v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade
7
bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“. A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“. A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“.