Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/53/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja

Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného J, pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné,

prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 9. januára 2008 v Bratislave sťažnosť

obžalovaného JUDr. Ing. J proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 27. novembra 2007, sp. zn. PK a rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 sťažnosť

obžalovaného JUDr. Ing. J sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný JUDr. Ing. J je spoločne s ďalšími páchateľmi trestne stíhaný

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ako aj za ďalšie trestné činy.

Obžalovaný JUDr. Ing. J podal prostredníctvom obhajcu JUDr. P námietku

zaujatosti, ktorú odôvodnil jednak pomerom senátu Špeciálneho súdu

k prejednávanej veci a jednak pomerom k osobe obžalovaného.

Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku rozhodol tak, že podľa § 31

ods. 3 účinného do 31. decembra 2005 (správne má byť do 1. januára 2006),

senát Špeciálneho súdu v zložení z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Peteja, členov

senátu JUDr. Igora Králika, JUDr. Igora Klemaniča, nie je vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania v prejednávanej veci.

Špeciálny súd rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa vyjadrenia sudcov

2

namietaného senátu, napriek ich odlišnému názoru o väzbe a o vine obžalovaného

JUDr. Ing. J v prejednávanej veci nie je ani jeden zo sudcov zaujatý, či už pre pomer

k veci alebo k osobe obžalovaného. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol,

že pomer abstraktného charakteru, ktorý sa premieta do právneho názoru a z neho

vychádzajúceho prístupu k prejednávanej veci nemôže byť tým pomerom, ktorý má

na mysli ustanovenie účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr.

por.). ten si totiž vyžaduje pomer založený na konkrétnom vzťahu osoby –

namietaného sudcu alebo sudcov k veci alebo osobám, ktorých sa dotýka úkon

trestného konania v takej veci.

Obžalovaný JUDr. Ing. J podal prostredníctvom svojho obhajcu proti tomuto

uzneseniu v zákonnej lehote podľa sťažnosť. V sťažnosti

poukazoval na pochybenia, ktoré prejednávajúcemu senátu vytkol v náleze číslo 1.

ÚS 157/07 Ústavný súd Slovenskej republiky. Tvrdil, že na tieto pochybenia

v priebehu konania poukazoval a tieto svedčia o zjavnej zaujatosti senátu

Špeciálneho súdu nielen k prejednávanej veci. Následne uviedol a odcitoval tiež celý

rad ustanovení, ktorých porušenie mal vytknúť v zhode s jeho tvrdeniami Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací Špeciálnemu súdu v rozhodnutí, ktorým

v odvolacom konaní zrušil prvostupňový rozsudok v prejednávanej veci.

Ďalej sa v sťažnosti uvádzalo, že napadnutým uznesením si Špeciálny súd

dovolil ísť až tak ďaleko, že si dovolil uviesť k väzbe obžalovaného, že Ústavný súd

má len iný právny názor ako namietaný senát Špeciálneho súdu. To spolu

s nedostatočným dokazovaním, celým radom procesných pochybení v ňom, napriek

viacerým upozorneniam zo strany obhajoby, držaním obžalovaného vo väzbe

po dlhšiu dobu napriek protiprávnosti takého stavu vedie k záveru o zaujatosti senátu

Špeciálneho súdu voči jeho osobe.

Ďalej v sťažnosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov zaoberajúce

sa výkonom nestranného a nezaujatého súdnictva s poukazom na to, ako by taký

výkon súdnictva mal v praxi vyzerať, aby nebol v rozpore s požiadavkami článku 46

ods. 1 . Podčiarkol, že usudzovať o zaujatosti sudcu je

dôležité v prípadoch, keď to bude jasné z jeho postojov v priebehu konania

a z obsahu rozsudku. Podľa názoru obžalovaného JUDr. Ing. J sa sudca, ktorý má

pochopiteľne v priebehu konania svoje vlastné pocity, nemôže sa nimi riadiť ani

pri súdnom konaní ani pri vytváraní právneho názoru v samotnom rozhodnutí.

3

Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie zrušil podľa a rozhodol tak,

že vylúči senát Špeciálneho súdu zložený z predsedu JUDr. Vladimíra Peteju

a sudcov JUDr. Igora Králika a JUDr. Emila Klemaniča z vykonávania úkonov

v trestnej veci obžalovaného JUDr. Ing. J vedenej pod sp. zn. .

Z hľadiska posúdenia dôvodnosti predmetnej námietky zaujatosti je potrebné

však uviesť, že na základe vytýkaných postupov predsedu senátu Špeciálneho súdu

a jeho členov, nie je možné, vyvodiť záver o pochybnostiach o ich nezaujatosti

pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkony priamo

dotýkajú.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajný orgán, probačný

a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní

podľa , o ktorý oprel prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P

svoju námietku zaujatosti obžalovaný JUDr. Ing. J, prichádza do úvahy len vtedy,

ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby

pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich

zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov

na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré

sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom

pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci

alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného

konania.

Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu

ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho

4

súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen

orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania.

Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych

osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej

veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou

dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou

o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno

rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup

v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže byť

následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní,

nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho

zaujatosti.

Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle

ustanovenia treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.

spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,

osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol

svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však

nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný

v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru

pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré

sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvinených vo väzbe alebo o predĺžení

lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 30 ods. 1

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže

vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať

napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi

úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v a pod.

Na pomer k osobe však nemožno usudzovať výhradne iba z vyjadrenia orgánu

činného v trestnom konaní, že sa cíti zaujatý vzhľadom na vyjadrenia a vyhlásenia

obvineného, resp. že obvineného súdil v inom konaní a tento ho namietal.

5

Uplatnenie inštitútu prichádza do úvahy iba vtedy, ak je

existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Dôvodom pre pochybnosti

o jej nestrannosti a nezaujatosti je totiž sama existencia jej pomeru "k veci" alebo

"k osobám", ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich zástupcom,

splnomocnencom alebo obhajcom.

Procesné pochybenie alebo pochybenia (rovnako hmotnoprávne), ktoré

zjavne nie sú spôsobené napríklad už uvedeným vzťahom k osobám alebo

prejednávanej veci, možno napraviť celým systémom opravných prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že v sťažnosti opakovane

citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

opierajúce sa o a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950

uverejneného ako oznámenie pod číslom , je rozhodnutím v trestnej

veci, v ktorej vylúčení sudcovia – predseda a členovia senátu antidatovali vydanie

dvoch napadnutých rozhodnutí, ako aj podanie vyjadrení k námietkam zaujatosti

a v tejto veci vydané napadnuté uznesenia neboli odôvodnené v súlade

s ustanovením Existencia týchto konkrétnych skutočnosti sama

opodstatnene založila pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci

o opravnom prostriedku, veľmi vážne pochybnosti, že celý uvedený senát je

nestranný, nezaujatý a navyše aj spôsobilý, v súlade s

spravodlivo a objektívne postupovať pri prejednávaní a rozhodovaní v posudzovanej

veci, čo bolo nesporne dôvodom na vylúčenie všetkých členov a predsedu senátu

z vykonávania úkonov trestného konania pre ich pomer k veci v zmysle § 30 ods. 1

V trestnej veci obžalovaného JUDr. Ing. J takýto ani podobný postup senátu

Špeciálneho súdu zistený nebol a netvrdil to ani samotný sťažovateľ.

So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval tvrdenia, uvedené v námietke zaujatosti obžalovaného JUDr. Ing. J

za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho

súdu. Jeho tvrdenia o nesprávnom postupe senátu Špeciálneho súdu v rámci

vykonávania úkonov na hlavnom pojednávaní vyplývajúcom zo vzťahu

k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, nemajú žiadnu

oporu v relevantnom spisovom materiály. Preskúmaním veci neboli zistené ani

6

žiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre ich vylúčenie z vykonávania

procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného JUDr. Ing. J ako nedôvodnú

zamietol.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že o trestnom

konaní súdnom v znení neskorších predpisov bol účinný do 1. januára 2006 a nie

do 31. decembra 2005. Ak by bol totiž účinný len do 31. decembra 2005, potom by

31. decembra 2005 na území Slovenskej republiky nebol platný žiadny predpis

upravujúci postup v trestnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. januára 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia:

A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných

v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade

7

bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“. A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“. A : P r á v n e v e t y : „ Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného konania. Ani odlišnosť právnych názorov dvoch súdov v tej istej trestnej veci, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho a Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky a Špeciálneho súdu nemôže viesť bez ďalších zistení – len sama osebe k záveru, že ten, či onen orgán konajúci vo veci je zaujatý, a preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“.