Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/14/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného I V B pre

trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148

ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné

na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára 2008 v Bratislave o sťažnosti

obžalovaného I V B proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 30. novembra 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 sťažnosť

obžalovaného I V B, nar. 15. novembra 1968 sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2007, sp. zn. ,

bola podľa účinného do 1. januára 2006 zamietnutá žiadosť

obžalovaného I V B o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa § 73 ods. 1

písm. b/ účinného do 1. januára 2006 súd neprijal písomný sľub

obžalovaného a podľa účinného do 1. januára 2006

neprijal ani záruku ponúknutú bratom obžalovaného J. Svoje rozhodnutie súd

odôvodnil tým, že v predmetnej trestnej veci je obžalovaný trestne stíhaný spolu

s ďalšími štyrmi obžalovanými pre obzvlášť závažný trestný čin,

za ktorý je zákonom stanovená trestná sadzba odňatia slobody na 5 (päť) až 12

(dvanásť) rokov. Ide o závažnú a vysoko spoločensky nebezpečnú trestnú činnosť,

vyznačujúcou sa vysokou organizovanosťou, pričom výška ujmy vo vzťahu

k štátnemu rozpočtu presahuje čiastku viac ako 61 miliónov korún. V priebehu

hlavného pojednávania súd vykonal podstatnú časť dôkazov, pričom možno

konštatovať, že aj v súčasnom štádiu trestného konania je obžalovaný naďalej

podozrivý z účasti na páchaní trestnej činnosti, preto dôvody väzby v zmysle § 67

ods. 1 písm. a/ u neho naďalej trvajú. Písomný sľub obžalovaného

ako aj záruka jeho brata síce spĺňajú požadované formálne náležitosti, avšak

vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší postoj k prebiehajúcemu konaniu,

ako aj okolnosti prejednávaného prípadu, okolnosti jeho zadržania sú takého

charakteru, že vylučujú možnosť prijatia záruky resp. sľubu obžalovaného.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení

do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 2121). Svoju sťažnosť odôvodnil dodatočne

prostredníctvom svojho obhajcu osobitným podaním. V dôvodoch svojej sťažnosti

uviedol, že v jeho prípade neexistujú dôvody väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/

a sám má záujem na vyriešení prípadu a jeho riadnom objasnení. Ďalej

poukázal na c a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa jeho názoru spĺňa všetky zákonné

podmienky na prepustenie z väzby na slobodu, jeho sľub je podporený zárukou jeho

brata J, ako dôveryhodnej osoby, preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a jeho

prepustiť na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách § 564 ods. 4 a ods. 5 teraz

účinného ( v znení neskorších predpisov),

ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku konštatuje, že sťažnosť

je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote.

Na základe toho v zmysle , preskúmal

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ

podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel

k záveru, že sťažnosť obžalovaného I V B nie je dôvodná.

Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého

spisového materiálu zistil, že proti obžalovanému I V B a spol. sa vedie trestné

konanie na základe obžaloby krajského prokurátora

z 24. januára 2002 pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a iné účinného do 1. januára 2006,

ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Do väzby bol obžalovaný vzatý po jeho zadržaní na základe príkazu na zatknutie

uznesením Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2007, sp. zn. , v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. apríla 2007, sp. zn.

, podľa z dôvodov

účinného do 1. januára 2006 s tým, že väzba začala plynúť dňa 11. marca 2007

o 17.55 hod. a je vykonávaná v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Obžalovaný I V B prostredníctvom svojej obhajkyne podal dňa 18. septembra

2007 na príslušnom súde žiadosť o prepustenie na slobodu, ku ktorej pripojil

obžalovaný písomný sľub, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny

život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a splní všetky povinnosti a obmedzenia,

ktoré mu súd uloží. K žiadosti obhajca obžalovaného pripojil i písomnú záruku brata

obžalovaného J B ako dôveryhodnej osoby, ktorá v prípade prepustenia

obžalovaného bude na neho dohliadať, aby viedol riadny život.

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí dňa 5. októbra 2007 podľa § 72

ods. 2 účinného do 1. januára 2006 žiadosť obžalovaného o prepustenie

z väzby zamietol. Na základe sťažnosti obžalovaného vo veci rozhodoval Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo 7. novembra 2007, sp. zn.

podľa účinného do 1. januára 2006 napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal

a rozhodol. V dôvodoch uznesenia sa krajskému súdu vyčíta, že o žiadosti

obžalovaného rozhodol na neverejnom zasadnutí, nevypočul obžalovaného a vôbec

sa nezaoberal písomným sľubom obžalovaného resp. zárukou jeho brata.

Po vrátení veci krajský súd vo veci rozhodoval v intenciách rozhodnutia

najvyššieho súdu a po výsluchu obžalovaného na verejnom zasadnutí vo veci znovu

rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť

zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí

štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa účinného do 1. januára 2006 ak je daný dôvod

väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a/ alebo c/, môže súd alebo sudca rozhodnúť

o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak

a/ združenie uvedené v § 4 ods. 1 alebo dôveryhodná osoba schopná

priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného, ponúknu prevzatie záruky za ďalšie

správanie obvineného a za to, že sa obvinený na vyzvanie dostaví na súd,

k prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi a že vždy vopred oznámi vyšetrovateľovi,

prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu a súd alebo v prípravnom

konaní sudca považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu

prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, alebo

b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí

trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd

alebo v prípravnom konaní sudca považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného

a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho. Obvinenému vždy

uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta

pobytu.

V konkrétnom prípade treba súhlasiť s názorom krajského súdu, že dôvody

väzby v zmysle u obžalovaného naďalej trvajú. Treba

vidieť, že obžalovaný je trestne stíhaný pre závažnú trestnú činnosť, za ktorú

mu v prípade uznania viny hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Obžaloba

došla na súd prvého stupňa 21. januára 2002, pričom vo veci sa mohlo začať konať

až po zadržaní obžalovaného a jeho následnom vzatí do väzby. Obžalovaný sa totiž

v mieste trvalého bydliska nezdržiaval. Zdržiaval sa na súdu neznámom mieste,

preto musel súd dňa 15. októbra 2004 vydať príkaz na jeho zatknutie v zmysle § 69

ods. 1 Vydaný príkaz sa podarilo úspešne zrealizovať až po takmer dva a

polročnej dobe dňa 11. marca 2007. Pri zadržaní sa policajným orgánom

preukazoval sfalšovanými osobnými dokladmi znejúcimi na iné meno (č. l. 1798).

Všetky tieto skutočnosti len zvýrazňujú obavu, že obžalovaný v prípade jeho

prepustenia na slobodu bude pokračovať v marení trestného stíhania zdržiavaním

sa na neznámom mieste a vyhýbať sa tak trestnému konaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom súdu

prvého stupňa, že nahradenie väzby obžalovaného prijatím písomného sľubu

obžalovaného, resp. prijatím záruky dôveryhodnej osoby je v danom prípade

vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajšie správanie a povahu

prejednávanej veci nedostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej

republiky v zmysle rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. januára 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: