Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/203/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.M., bývajúci

v R., M.X., proti žalovaným: 1/ E.M. a 2/ Ing. R.T., bývajúce v R., M.X., o určenie, že

darovacia zmluva je neplatná, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Ružomberok pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. septembra

2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania

2 180,- Sk, do rúk ich zástupcu JUDr. P.V., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom

v L.M., N. X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok (súd prvého stupňa) rozsudkom z 20. októbra 2005 č.k.

-122 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy

zo 7. januára 2003, ktorou žalovaná 1/ darovala žalovanej 2/ byt a spoluvlastnícke podiely

na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a na pozemkoch, na ktorých je dom

postavený.

Krajský súd v Žiline (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom

z 5. septembra 2006 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd

sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nemá naliehavý právny záujem

na ním žiadanom určení ( ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil všetkými

dovolacími dôvodmi podľa - c/ ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ vadou konania podľa Uviedol, že odvolací súd mu

odňal možnosť „osobne pred ním vystúpiť“ a „normálnym a bežným spôsobom“ sa vyjadriť

k dôležitým a rozhodujúcim skutočnostiam a zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom,

najmä pokiaľ išlo o otázku premlčania. Na pojednávaní nemohol urobiť ani najzákladnejšie

úkony. Podľa žalobcu celé pojednávanie odvolacieho súdu bolo „divadielko“. Podľa žalobcu

„celá vec trvala asi 5 minút“. „Krajský súd v Bratislave“ ho, i ním zvoleného zástupcu, tak

„vylúčil“ z konania. Podľa žalobcu je konanie odvolacieho súdu postihnuté aj inou vadou,

ktorá spočíva v tom, že výrok jeho rozsudku („Rozsudok okresného súdu potvrdzuje“) je

neurčitý. Navrhol napadnutý rozsudok, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa,

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplneniach dovolania žalobca

tiež namietal správnosť právneho posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí. Uviedol tiež,

že pre danú vec malo zásadný právny význam posúdenie otázky, čo všetko patrilo do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej 1/). Poukázal v tejto

súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2004 sp.zn.

.

Žalované navrhli dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože ním napadnutý rozsudok je

správny. Domáhali sa náhrady trov dovolacieho konania v sume 5 100,- Sk za dva úkony

právnej služby vykonanej ich zástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože podľa ustanovenia § 236

ods. 1 dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len

pokiaľ to pripúšťa zákon.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 – 3

, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom

nevyslovil prípustnosť dovolania a vo veci dosiaľ dovolací súd nerozhodoval.

Pokiaľ žalobca v doplnení dovolania z 22. októbra 2007 tiež uviedol, že v danej veci,

pokiaľ ide o posúdenie veci v kontexte ustanovenia § 143 Obč. zákonníka, malo toto

posúdenie zásadný právny význam a odvoláva sa na uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky z 25. januára 2004 sp.zn. , dovolací súd poznamenáva, že

zákonná úprava prípustnosti dovolania v platnom na území

Slovenskej republiky je kogentná a teda v prípade, že odvolací súd nevysloví prípustnosť

dovolania, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec

zásadného právneho významu (porovnaj napr. R 38/1993). Vzhľadom na rozdielnu právnu

úpravu prípustnosti dovolania žalobca sa v tejto súvislosti nenáležite odvoláva na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu

na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa

(účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom).

Prípustnosť dovolania podľa uvedených ustanovení nie je daná už tým, že dovolateľ

tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vyššie uvedených vád;

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné len vtedy, ak napadnuté

rozhodnutie touto vadou skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada

vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu.

Žalobca v dovolaní obšírne uviedol dôvody, z ktorých má za to, že odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom. Okrem iného uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť

„osobne pred ním vystúpiť“ a „normálnym a bežným spôsobom“ sa vyjadriť k dôležitým a

rozhodujúcim skutočnostiam a zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom, najmä pokiaľ išlo

o otázku premlčania, že na pojednávaní nemohol urobiť ani najzákladnejšie úkony. Tvrdil, že

„celá vec trvala asi 5 minút“ a že „Krajský súd v Bratislave“ (zrejme správne Krajský súd

v Žiline) ho, i ním zvoleného zástupcu, tak „vylúčil“ z konania.

Preskúmaním spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je i zápisnica o pojednávaní

pred odvolacím súdom konanom dňa 5. septembra 2006, dovolací súd dospel k záveru, že

tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu v predmetnom spise.

Podľa zápisnice pojednávanie odvolacieho súdu sa začalo o 10.30 hod. a skončilo o 11.00

hod. Po začatí pojednávania zástupca žalobcu predniesol návrh, vyjadril sa k veci a odpovedal

na otázku členky senátu. Žalobca sa potom „pripojil“ k prednesu svojho zástupcu. Na

pojednávaní odvolací súd nevykonal žiadne dôkazy, ku ktorým by sa účastníci mohli vyjadriť.

Poučenie súdu dané zástupcovi žalobcu, že po uplynutí lehoty na odvolanie nie je možné

rozsah a dôvody odvolania rozširovať bolo v súlade s ustanovením

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu

vyplývajúcim zo spisu súdu prvého stupňa nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci napokon nie je možné vyvodiť ani z inej vady

(neuvedenej v ), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení

uvedené vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné.

Takáto vada môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní.

Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 5. septembra 2006 sp.zn. nepripúšťajú, bolo potrebné

tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

ods. 4 Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešné účastníčky v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť im trovy tohto konania v sume 5 100,- Sk za dva úkony právnej služby (§ 243b

ods. 4 v spojení s ). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta, ktorý zastupoval žalované aj v základnom konaní, za jednu právnu

službu, ktorú advokát poskytol vypracovaním vyjadrenia z 13. augusta 2007 k dovolaniu

žalobcu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, po znížení podľa

§ 13 ods. 3 vyhlášky, predstavuje spolu 2 180,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: