Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3b3/380067.7a7211.pdf
PDF · 116.18 KB
No categories available
5Cdo/203/2007
Najvyšší súd 5 Cdo 203/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.M., bývajúci
v R., M.X., proti žalovaným: 1/ E.M. a 2/ Ing. R.T., bývajúce v R., M.X., o určenie, že
darovacia zmluva je neplatná, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Ružomberok pod
sp.zn. 7 C11/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. septembra
2006 sp.zn. 23 Co 600/05, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania
2 180,- Sk, do rúk ich zástupcu JUDr. P.V., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom
v L.M., N. X., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok (súd prvého stupňa) rozsudkom z 20. októbra 2005 č.k.
7 C 11/2004-122 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy
zo 7. januára 2003, ktorou žalovaná 1/ darovala žalovanej 2/ byt a spoluvlastnícke podiely
na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a na pozemkoch, na ktorých je dom
postavený.
Krajský súd v Žiline (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom
z 5. septembra 2006 sp.zn. 23 Co 600/05 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na ním žiadanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil všetkými
dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/ - c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd mu
odňal možnosť „osobne pred ním vystúpiť“ a „normálnym a bežným spôsobom“ sa vyjadriť
k dôležitým a rozhodujúcim skutočnostiam a zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom,
najmä pokiaľ išlo o otázku premlčania. Na pojednávaní nemohol urobiť ani najzákladnejšie
úkony. Podľa žalobcu celé pojednávanie odvolacieho súdu bolo „divadielko“. Podľa žalobcu
„celá vec trvala asi 5 minút“. „Krajský súd v Bratislave“ ho, i ním zvoleného zástupcu, tak
„vylúčil“ z konania. Podľa žalobcu je konanie odvolacieho súdu postihnuté aj inou vadou,
ktorá spočíva v tom, že výrok jeho rozsudku („Rozsudok okresného súdu potvrdzuje“) je
neurčitý. Navrhol napadnutý rozsudok, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa,
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplneniach dovolania žalobca
tiež namietal správnosť právneho posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí. Uviedol tiež,
že pre danú vec malo zásadný právny význam posúdenie otázky, čo všetko patrilo do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej 1/). Poukázal v tejto
súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2004 sp.zn.
Žalované navrhli dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože ním napadnutý rozsudok je
správny. Domáhali sa náhrady trov dovolacieho konania v sume 5 100,- Sk za dva úkony
právnej služby vykonanej ich zástupcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože podľa ustanovenia § 236
ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len
pokiaľ to pripúšťa zákon.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 – 3
O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom
nevyslovil prípustnosť dovolania a vo veci dosiaľ dovolací súd nerozhodoval.
Pokiaľ žalobca v doplnení dovolania z 22. októbra 2007 tiež uviedol, že v danej veci,
pokiaľ ide o posúdenie veci v kontexte ustanovenia § 143 Obč. zákonníka, malo toto
posúdenie zásadný právny význam a odvoláva sa na uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 25. januára 2004 sp.zn. 30 Cdo 2238/2003, dovolací súd poznamenáva, že
zákonná úprava prípustnosti dovolania v Občianskom súdnom poriadku platnom na území
Slovenskej republiky je kogentná a teda v prípade, že odvolací súd nevysloví prípustnosť
dovolania, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec
zásadného právneho významu (porovnaj napr. R 38/1993). Vzhľadom na rozdielnu právnu
úpravu prípustnosti dovolania žalobca sa v tejto súvislosti nenáležite odvoláva na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu
na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom).
Prípustnosť dovolania podľa uvedených ustanovení nie je daná už tým, že dovolateľ
tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vyššie uvedených vád;
dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné len vtedy, ak napadnuté
rozhodnutie touto vadou skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada
vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu.
Žalobca v dovolaní obšírne uviedol dôvody, z ktorých má za to, že odvolací súd mu odňal
možnosť konať pred súdom. Okrem iného uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť
„osobne pred ním vystúpiť“ a „normálnym a bežným spôsobom“ sa vyjadriť k dôležitým a
rozhodujúcim skutočnostiam a zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom, najmä pokiaľ išlo
o otázku premlčania, že na pojednávaní nemohol urobiť ani najzákladnejšie úkony. Tvrdil, že
„celá vec trvala asi 5 minút“ a že „Krajský súd v Bratislave“ (zrejme správne Krajský súd
v Žiline) ho, i ním zvoleného zástupcu, tak „vylúčil“ z konania.
Preskúmaním spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je i zápisnica o pojednávaní
pred odvolacím súdom konanom dňa 5. septembra 2006, dovolací súd dospel k záveru, že
tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu v predmetnom spise.
Podľa zápisnice pojednávanie odvolacieho súdu sa začalo o 10.30 hod. a skončilo o 11.00
hod. Po začatí pojednávania zástupca žalobcu predniesol návrh, vyjadril sa k veci a odpovedal
na otázku členky senátu. Žalobca sa potom „pripojil“ k prednesu svojho zástupcu. Na
pojednávaní odvolací súd nevykonal žiadne dôkazy, ku ktorým by sa účastníci mohli vyjadriť.
Poučenie súdu dané zástupcovi žalobcu, že po uplynutí lehoty na odvolanie nie je možné
rozsah a dôvody odvolania rozširovať bolo v súlade s ustanovením § 205 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu
vyplývajúcim zo spisu súdu prvého stupňa nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci napokon nie je možné vyvodiť ani z inej vady
(neuvedenej v § 237 O.s.p.), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení § 237 O.s.p.
uvedené vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné.
Takáto vada môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní.
Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený
skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3 O.s.p. dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 5. septembra 2006 sp.zn. 23 Co 600/05 nepripúšťajú, bolo potrebné
tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Úspešné účastníčky v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť im trovy tohto konania v sume 5 100,- Sk za dva úkony právnej služby (§ 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva
v odmene advokáta, ktorý zastupoval žalované aj v základnom konaní, za jednu právnu
službu, ktorú advokát poskytol vypracovaním vyjadrenia z 13. augusta 2007 k dovolaniu
žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, po znížení podľa
§ 13 ods. 3 vyhlášky, predstavuje spolu 2 180,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: