Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
196/378955.c09463.pdf
PDF · 106.28 KB
No categories available
5Tdo/17/2007
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 17/2007
Slovenskej repubiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szabu v trestnej
veci obvineného J. K. vedenej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí 16.
januára 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený J. K., zastúpený obhajcom
JUDr. M. F., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2007,
sp. zn. 3 To 35/2007, a takto
r o z h o d o l
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. K.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 15. júna 2006, sp. zn. 4 T 199/2005,
bol obvinený J. K. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 8. januára 2004 okolo 12.00 hod. v obci T. vo svojom rodinnom dome č.
X., kopol do tela krížovej oblasti P. B., nar. X. z V. K. tak, že spadol na zem, kde ho
ležiaceho ďalej dokopal po rôznych častiach tela tak, že následkom pádu a kopnutí
utrpel pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie hrudnej chrbtice,
pomliaždenie stehna vpravo a vľavo, ktoré zranenie si podľa vyjadrenia znalca
z odboru zdravotníctva – chirurgie vyžiadalo jeho práceneschopnosť v trvaní do 14
dní.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 53 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 na peňažný trest vo výmere 20 000 Sk (dvadsaťtisíc).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu súd ustanovil
pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie J. K.
prostredníctvom svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania rozhodol
uznesením z 28. februára 2007, sp. zn. 3 To 35/2007 tak, že podľa § 256 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného J. K.
ako nedôvodné zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28. februára 2007,
kedy vo veci rozhodol krajský súd.
Odpis uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici bol obvinenému doručený
dňa 25. apríla 2007, jeho obhajcovi bol doručený taktiež dňa 25. apríla 2007.
Okresný súd v Lučenci dňa 12. októbra 2007 predložil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného J. K., ktoré podal
prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. M. F.zákonná podmienka § 373
ods.1 Tr. por.), ktoré smeruje proti obom vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie
bolo podané na súde prvého stupňa dňa 26. júla 2007.
V písomných dôvodoch svojho dovolania dovolateľ poukazoval na skutočnosť,
že dovolanie podáva vo svoj prospech z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371
ods. 1 písm. c/, d/, i/ Tr. por. nakoľko postupom súdu druhého stupňa bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu obžalovaného, keď konanie prebiehalo
bez účasti obhajcu, pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného
a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu.
Podľa jeho názoru odvolací súd tým, že vo veci konal dňa 28. februára 2007
a jeho odvolanie zamietol, porušil ustanovenie § 252 Tr. por. s osobitným dôrazom
na ods. 4 citovaného ustanovenia (toto ustanovenie je bez odsekov), podľa ktorého
ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu len, ak s tým obžalovaný súhlasí.
Takýto súhlas daný nebol.
Oba súdy podľa neho konali napriek dôkaznej situácie porušujúc základné
zásady trestného konania vymedzené v § 2 ods. 9, ods. 10 a ods. 12 Tr. por., pričom
si osvojili výlučne tvrdenie údajného poškodeného P. B.. Súdy taktiež nenáležite
vyhodnotili dôkaz prezentovaný znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý
na hlavnom pojednávaní vyvrátil, alebo vysoko spochybnil jednotlivé zdravotné
poškodenia P. B.. V ďalšej časti poukazoval na nesprávne vyhodnotenie dôkazov.
Na základe uvedených skutočností žiadal, aby dovolací súd preskúmal
rozhodnutia oboch súdov, tieto rozhodnutia ako nezákonné zrušil a vrátil vec na nové
prejednanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručil
na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o dovolaní priamo dotknuté.
K dovolaniu sa vyjadril iba okresný prokurátor podaním zo 7. septembra 2007,
ktoré však bolo doručené najvyššiemu súdu až 10. januára 2008. Podľa prokurátora
sa k bodu 1/ dovolania nemôže vyjadriť, nakoľko sa verejného zasadnutia o odvolaní
nezúčastnil. V ostatných častiach nesúhlasil s námietkami dovolateľa. Oba súdy
pri hodnotení vykonaného dokazovania postupovali v súlade so zákonom, a preto
navrhol dovolanie odmietnuť.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho (§ 377
Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste,
kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.).
Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania § 371 (§ 382
písm. c/ Tr. por.).
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371
Tr. por. V prípade, že tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto odvolanie treba
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Obvinený J. K. ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie v prvom rade
o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že zásadným spôsobom boli porušené
jeho práva na obhajobu. Vytýka súdu druhého stupňa, že verejné zasadnutie o jeho
odvolaní vykonal bez prítomnosti obhajcu, ktorý svoju neúčasť písomne súdu
ospravedlnil a zároveň žiadal o odročenie verejného zasadnutia na iný vhodný
termín. K dovolaniu pripojil kópiu žiadosti z 26. februára 2007.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 28. februára 2007 o 08.50 hod.
(č. l. 140) vyplýva, že na verejné zasadnutie sa neustanovili obžalovaný J. K. ani jeho
zvolený obhajca JUDr. M. F.. Obžalovaný J. K. vyrozumenie o termíne verejného
zasadnutia podľa pripojenej doručenky prevzal dňa 14. februára 2007 a obhajca dňa
8. februára 2007. Vyššie spomínaná žiadosť obhajcu obžalovaného z 26. februára
2007 o odročenie verejného zasadnutia bola adresovaná predsedovi senátu a podľa
prezentačnej pečiatky došla na súd dňa
28. februára 2007 o 09.40 hod. (č. l. 145), pričom predsedovi senátu bola predložená
toho istého dňa o 10.20 hod. už po prejednaní veci. K žiadosti obhajca priložil kópiu
potvrdenia o jeho dočasnej práceneschopnosti. Z predloženého potvrdenia vyplýva,
že bolo vystavené dňa 23. februára 2007, pričom práceneschopnosť nastala tým
istým dňom 23. februára 2007 (t. j. piatok). Žiadosť však bola podľa pripojenej obálky
podaná na pošte až v pondelok 26. februára 2007. Postup, ktorý zvolil obhajca, mal
zákonite za následok, že jeho písomné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
verejného zasadnutia došli na súd druhého stupňa až po skončení verejného
zasadnutia o odvolaní obžalovaného. V danom prípade nešlo o prípad nutnej
obhajoby, preto zo strany súdu druhého stupňa nedošlo k porušeniu práva
na obhajobu. Práceneschopnosť obhajcu nastala v piatok, teda jeho povinnosťou
bolo včas oznámiť prekážku, pre ktorú sa nemôže zúčastniť verejného zasadnutia.
V súčasnej dobe je možnosť použiť aj elektronické prostriedky (fax, mobilný telefón,
telefón).
Podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade nebol naplnený ani ďalší
uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., že na vykonanie
verejného zasadnutia o jeho odvolaní neboli splnené zákonné podmienky.
Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia
riadne a včas vyrozumený. Mal teda možnosť osobne sa zúčastniť verejného
zasadnutia, ktorú možnosť však nevyužil ani svoju neúčasť neospravedlnil, resp.
nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia. Tu treba pripomenúť, že obžalovaný
aj na súde prvého stupňa požiadal, aby sa hlavné pojednávanie v jeho veci vykonalo
v jeho neprítomnosti. Za tohto stavu boli splnené všetky zákonné podmienky k tomu,
aby sa verejné zasadnutie o jeho odvolaní vykonalo v jeho neprítomnosti. Neobstojí
ani námietka obhajcu, že z prehlásenia obžalovaného vyplýva, jeho požiadavka
na účasť zvoleného obhajcu na konaní. Prehlásenie obžalovaného (č. l. 123) takúto
požiadavku obžalovaného neobsahuje.
Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. obvinený J. K. vidí zjavne v skutkových zisteniach prvostupňového
i odvolacieho súdu, ktoré výslovne označuje za nesprávne aj v dôsledku chybného
hodnotenia vykonaných dôkazov argumentujúc tým, že ku skutku nedošlo tak,
že by fyzicky napadol poškodeného P. B..
Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyplýva, že dôvodom dovolania
nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie, pretože takýto dôvod tam
uvedený nie je. Správnosť a úplnosť zisteného skutku podľa tohto ustanovenia
nie je dovolací súd oprávnený skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným
prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
chýb. Nie je určené na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého
stupňa. Ťažisko dokazovania je práve v konaní na súde prvého stupňa a jeho
skutkové závery môže doplňovať, eventuálne korigovať iba odvolací súd. Dovolací
súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých
rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená, že pre dovolací súd
je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený J. K. spáchal skutok tak,
ako je vymedzený v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu v Lučenci z 14. júna
2006, sp. zn. 4 T 199/2005, nakoľko odvolací súd v uznesení napadnutom dovolaním
obvineného skutkové zistenia žiadnym spôsobom neupravoval. Popísanému
skutkovému stavu, ktorý je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa potom
zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí
uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie
sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené zákonné podmienky
dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného J. K. podľa §
382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 16. januára 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: