Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/8/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného

M. E. a spol. pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 16. januára 2008 o sťažnosti

poškodeného M. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2007,

sp. zn , takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 sťažnosť

poškodeného M. S. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2007, sp. zn.

, bol v zmysle , účinného do 31. decembra 2005

zamietnutý návrh poškodeného M. S. na zaistenie jeho nároku na náhradu škody

spôsobenej trestným činom v trestnom konaní vedenom na krajskom súde

pod vyššie uvedenou spisovou značkou. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým,

že nie je dôvodné zaistiť majetok obžalovaných. Poškodený síce v konaní včas

uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 7,2 milióna Sk, avšak proti pôvodnému

rozsudku krajského súdu nepodal odvolanie, pričom rozsudok bol zrušený

len na základe odvolania podaného v prospech obžalovaných. V novom konaní preto

nemôže dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaných. Okrem toho

dôvodil, že poškodený ako chránený svedok už dlhú dobu nežije na Slovensku, preto

nemôže mať aktualizované informácie o majetku obžalovaných, napokon

ani nekonkretizoval prípad dokazujúci, že obžalovaní znižujú svoj majetok len preto,

aby sťažili uspokojenie pohľadávky poškodeného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť

poškodený M. S.. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že podnet

na zaistenie majetku obžalovaných podal dňa 15. decembra 2006 aj preto,

že pôvodný rozsudok krajského súdu z 1. októbra 2003 mu nebol doručený,

čo mu znemožnilo podať voči tomuto rozsudku odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného

( v znení neskorších predpisov), ako súd

rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku konštatuje, že sťažnosť poškodeného

je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote.

Na základe toho v zmysle , preskúmal správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať

sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,

že sťažnosť poškodeného M. S. nie je dôvodná.

Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého

spisového materiálu zistil, že na obžalovaných M. E. a J. B. podal krajský prokurátor

obžalobu dňa 3. januára 2001 pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorej trestnej

činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe v priebehu

roku 1997, pričom poškodenými v danom prípade mali byť M. S. a Ing. P. Č..

Podľa obžaloby mala byť konaním obžalovaných, ktoré pozostávalo zo siedmich

dielčích skutkov, spôsobená škoda M. S. minimálne 7 200 000 Sk.

Krajský súd v Bratislave vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom

z 1. októbra 2003, kedy obžalovaného M. E. uznal za vinného zo spáchania troch

dielčích skutkov a obžalovaného J. B. z jedného skutku, pričom konanie

obžalovaného M. E. právne kvalifikoval ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,

ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a konanie obžalovaného J. B. ako trestný čin vydierania

podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. Uvedeným rozsudkom bol obžalovanému M. E. uložený

podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov

so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bol týmto rozsudkom obžalovaný M. E. zaviazaný

uhradiť poškodenému M. S. škodu vo výške 1 250 000 Sk a poškodenému Ing. P. Č.

škodu vo výške 67 000 Sk.

Podľa bol poškodený M. S. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.

Obžalovaný J. B. bol týmto rozsudkom odsúdený podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, pričom výkon uloženého trestu

mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Na základe odvolania oboch obžalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo 17. marca 2005, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/

napadnutý rozsudok zrušil a podľa vec vrátil krajskému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Kompletný spisový

materiál bol vrátený súdu prvého stupňa dňa 22. mája 2005.

Poškodený M. S. dňa 15. decembra 2006 podal na Krajskú prokuratúru

v Bratislave podnet (č. l. 1014 -1015) na podanie návrhu na zaistenie jeho nároku

na náhradu škody, ktorý podnet bol postúpený krajskému súdu

dňa 20. decembra 2006. Z jeho podnetu vyplýva, že v prípravnom konaní si uplatnil

nárok na náhradu škody voči obžalovaným vo výške 7 200 000 Sk. Obžalovaní

sa postupne úmyselne zbavujú svojho majetku, aby tak v prípade, že súd rozhodne

o ich vine a povinnosti nahradiť škodu, nebolo možné uspokojiť jeho nárok na nimi

spôsobenú škodu. Na túto okolnosť upozorňoval už v prípravnom konaní. Na základe

tohto návrhu potom krajský súd rozhodol napadnutým uznesením.

Ďalej najvyšší súd zistil, že poškodený M. S. je v tomto konaní v režime

chráneného svedka, pričom akýkoľvek kontakt s poškodeným pre potreby trestného

konania zabezpečuje príslušný útvar policajného zboru. V súvislosti s námietkami

poškodeného krajský súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa

z 1. októbra 2003 bol poškodenému riadne doručený, čomu nasvedčuje správa

na č. l. 1046.

Podľa účinného do 1. januára 2006 ak je dôvodná obava,

že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom

bude zmarené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody

zaistiť na majetku obvineného.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto opatrenie možno použiť

iba za predpokladu, že existuje dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného

bude zmarené alebo sťažené. Rozsah zaistenia majetku musí byť úmerný

predpokladanej výške spôsobenej škody. V prípade, že takýto návrh podáva

poškodený, z jeho návrhu musí byť zrejmé, voči ktorému obvinenému návrh smeruje

a v akej výške. Z jeho návrhu by malo byť zrejmé, z čoho konkrétne vyplýva dôvodná

obava, že uspokojenie jeho nárokov bude zo strany obvinených marené alebo

sťažované.

V konkrétnom prípade poškodený len formálne poukázal, že sa obžalovaní

úmyselne zbavujú svojho majetku, aby sa vyhli povinnosti uhradiť škodu. Žiadny

dôkaz na potvrdenie týchto skutočností však nedoložil. Ani ďalšie jeho tvrdenie,

že takýto návrh dával už v prípravnom konaní, nemá oporu v spisovom materiáli.

Faktom je, že poškodený pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní

dňa 20. júla 2000 (č. l. 377/ zv. 3) uviedol, že sa pripája ku konaniu ako poškodený

a uplatnil si nárok v celkovej výške cca 7,5 mil. korún.

Trestnej činnosti sa obžalovaní podľa neprávoplatného rozsudku

z 21. júna 2007 mali dopustiť voči poškodenému v priebehu roku 1997 a hoci

prípravné konanie trvalo viac rokov, nebol zo strany orgánov činných v trestnom

konaní vykonaný žiadny úkon na zistenie majetkových pomerov obžalovaných.

Taktiež neboli za celú dobu zistené žiadne skutočnosti na strane obžalovaných, ktoré

by potvrdzovali obavu poškodeného.

Za daných okolností potom súd prvého stupňa správne postupoval,

keď návrhu poškodeného M. S. nevyhovel. Jediné pochybenie najvyšší súd zistil

v tom, že hoci súd prvého stupňa rozhodol o návrhu ešte začiatkom februára 2007,

pričom posledné doručenie napadnutého uznesenia bolo u poškodeného

dňa 19. februára 2007. Spisový materiál bol na základe sťažnosti poškodeného

predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti až 6. novembra 2007 spolu

s odvolaním obžalovaných proti rozsudkuz 21. júna 2007, čo malo za následok

niekoľkomesačné prieťahy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa účinného do 1. januára 2006 sťažnosť

poškodeného M. S. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. januára 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: