Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/255/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. M, S, A, P, so

sídlom v D, proti žalovanému M, bývajúcemu v G, zastúpenému JUDr. F, advokátom so

sídlom v R, o zaplatenie 13 459 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 31. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. mája 2007 sp. zn. odmietol

odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20. novembra 2006 č.k.

-91. Uviedol, že uvedenému účastníkovi konania bol rozsudok súdu prvého

stupňa doručený náhradným spôsobom. Prvý pokus o jeho doručenie na adresu bydliska

žalovaného bol vykonaný poštovým doručovateľom 14. decembra 2006. Pre jeho neúspešnosť

bolo 15. decembra 2006 vykonané opakované doručenie a pretože bol aj tento pokus

bezúspešný, bola zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvého stupňa uložená 15. decembra

2006 na pošte. Dňom uplynutia trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte nastali právne

účinky doručenia v zmysle ustanovenia tretia veta Pätnásťdňová zákonná

lehota na podanie odvolania teda začala plynúť 19. decembra 2006 a uplynula 2. januára

2007. Keďže žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil, či sa v čase doručovania

rozsudku súdu prvého stupňa zdržiaval v mieste doručenie a odvolanie podal na pošte až

5. januára 2007, urobil tak po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol v ňom

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že

uznesením odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Namietal nepravdivosť tvrdenia odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia, že

nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil, či sa v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa

zdržiaval v mieste doručenia a uviedol, že žiadané oznámenie bolo doručené odvolaciemu

súdu 12. apríla 2007, ktoré zároveň k dovolaniu pripojil. Mal za to, že odvolací súd nesprávne

považoval 18. december 2006 za deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa. V mieste

doručenia sa totiž nezdržoval, zásielku prevzal až 22. decembra 2006 a odvolanie proti nemu

podal v pätnásťdňovej zákonnej lehote.

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ). Podľa proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie

prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie súdu

prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Žalovaným je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Jeho dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na námietku dovolateľa, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastník namieta lebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady

dovolateľom priamo namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania uvedené v až e/, dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či

postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).V prejednávanej veci žalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania vadou

uvedenou v tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie bez toho, aby

zistil, či pri náhradnom doručení zásielky určenej do vlastných rúk sa adresáta zásielky v čase

doručovania zdržoval v mieste doručenia, napriek tomu, že na výzvu odvolacieho súdu

v stanovenej lehote oznámil, že v čase doručenia zásielky sa v mieste doručenia nezdržiaval.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň neboli

splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

v ustanovení stanovuje, že súd môže písomnosť

doručovať priamo, a to sám odovzdaním adresátovi pri konaní alebo doručovateľom súdu

a poštou, alebo môže doručovať nepriamo, prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce,

prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru alebo prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak sa doručuje osobe fyzickej, bude miestom doručenia

predovšetkým jej byt alebo pracovisko. Vzhľadom na hospodárnosť konania možno jej však

doručiť aj na iných miestach; všade tam, kde bude doručovateľom zastihnutá (§ 46 ods. 1

).

Podľa charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi, a to

jednoducho doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47). Postup pri doručovaní

písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený

v ustanovení Podľa neho, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ostatne citované ustanovenie pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomnosti,

ktorú treba doručiť do vlastných rúk adresáta, ustanovuje postup, ktorý by mal adresátovi

zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uložení dozvedieť a si ju vyzdvihnúť.

Úpravou tzv. náhradného doručenia v citovanom ustanovením zákonodarca nepochybne

sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok

adresátom a zabrániť tak snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie

a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho súdneho konania. Podmienkou vzniku fikcie

doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení („... považuje sa posledný deň lehoty za deň

doručenia, ...“) je zachovanie zákonom predpísaného postupu doručovateľom. Základným

predpokladom účinnosti náhradného doručenia je, aby adresát písomnosti, ktorý nebol

doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržoval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste

doručenia treba podľa dovolacieho súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia

zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je na dovolenke, na

liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámením

doručovateľa, urobeným podľa ustanovenia prvá veta , že zásielku mu príde

doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.

Z doručenky pripojenej k č.l. 98 spisu vyplýva, že poštový doručovateľ sa

14. decembra 2006 neúspešne pokúsil o doručenie rozsudku súdu prvého stupňa na adresu

žalovaného G. Preto adresáta upovedomil, že zásielku príde doručiť znovu 15. decembra

2006. Keďže bezvýsledným zostal i nový pokus o doručenie zásielky, poštový doručovateľ

v uvedený deň uložil zásielku na pošte.

Žalovaný tvrdí, že pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa nemohla nastať fikcia

doručenia podľa , pretože sa na adrese G v čase doručovania nezdržiaval.

V oznámení adresovanom odvolaciemu súdu zo 4. apríla 2004 uviedol, že od mája 1998 sa

nezdržiava na adrese trvalého bydliska – G, že od augusta 2001 prechodne býva na adrese G,

z ktorého dôvodu sa ani v čase od 14. do 18. decembra 2006 v mieste doručovania zásielky

nezdržiaval. Z potvrdenia Obecného úradu G z 24. januára 2001, pripojeného žalovaným

k dovolaniu, vyplýva, že žalovaný „... bytom G má prechodný pobyt v obci G od 24.1.2001“.

Z uvedeného ale nevyplýva, že by sa žalovaný v čase doručenia rozsudku súdu prvého

stupňa nezdržoval v obci G, kde má aj (trvalé) bydlisko; skutočnosť, že žalovaný sa v čase

doručovania predmetnej písomnosti nezdržiaval práve v uvedenej obci na č. 396 ale č. 94,

nemá za následok neúčinnosť doručenia náhradným spôsobom. Menovaný nepreukázal

žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby sa oboznámil s oznámením doručovateľa,

urobeným podľa ustanovenia prvá veta , že zásielku mu príde doručiť znovu

v deň a hodinu uvedenú v oznámení.

Dovolací súd poznamenáva, že z obsahu preskúmaného spisu vyplýva, že žalovanému

sa v priebehu konania na ním udanú adresu G doručovali iné zásielky bez problémov, ako i že

žalovaný ani v jednom z písomných podaní alebo pri výsluchu pred súdom prvého stupňa

neuviedol (neoznámil) iné miesto doručovania písomnosti než bola adresa G.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že boli splnené

podmienky ustanovenia upravujúce náhradné doručenie písomností

určených do vlastných rúk. Žalovaný nepreukázal, že by sa v deň doručenia nezdržoval

v mieste doručenia. Odvolací súd preto správne považoval tretí deň od uloženia zásielky za

deň doručenia a nasledujúci deň za deň, kedy začala plynúť lehota na podanie odvolania

( ). V danom prípade lehota na podanie odvolania uplynula 2. januára 2006.

Keďže odvolanie bolo podané na pošte 5. januára 2006, išlo o opravný prostriedok podaný

oneskorene. Odvolací súd správne posúdil otázku včasnosti podania opravného prostriedku

a v súlade s tým aj rozhodol, preto v jeho postupe a rozhodnutí nemožno vidieť vadu, ktorá by

zakladala prípustnosť dovolania podľa

I keď treba prisvedčiť dovolateľovi, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný na jeho výzvu o oznámenie, či sa zdržiaval v čase

doručenia rozsudku súdu prvého stupňa v mieste doručenia, nereagoval, napriek tomu, že

žalovaný v súdom stanovenej lehote na výzvu reagoval (odpoveď žalovaného nebola v čase

rozhodovania odvolacím súdom súčasťou spisu – poznámka dovolacieho súdu), táto

skutočnosť je však pre posúdenie existencie dovolacieho dôvodu podľa

irelevantná, nemajúca vplyv na záver dovolacieho súdu uvedený vyššie, že boli splnené

podmienky ustanovenia upravujúce náhradné doručenie písomností

určených do vlastných rúk a že žalovaný nepreukázal, že by sa v deň doručenia nezdržoval

v mieste doručenia.

Keďže neboli zistené ani iné dôvody prípustnosti dovolania podľa

a dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je v danom prípade prípustné ani podľa

, dovolací súd dovolanie žalovaného smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p

v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na

uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení

s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. januára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: