Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a92/380075.beba19.pdf
PDF · 103.68 KB
No categories available
3Cdo/255/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 255/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. M, S, A, P, so
sídlom v D, proti žalovanému M, bývajúcemu v G, zastúpenému JUDr. F, advokátom so
sídlom v R, o zaplatenie 13 459 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 12 C 48/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 31. mája 2007 sp. zn. 1 Co 28/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. mája 2007 sp. zn. 1 Co 28/2007 odmietol
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20. novembra 2006 č.k.
12 C 48/2006-91. Uviedol, že uvedenému účastníkovi konania bol rozsudok súdu prvého
stupňa doručený náhradným spôsobom. Prvý pokus o jeho doručenie na adresu bydliska
žalovaného bol vykonaný poštovým doručovateľom 14. decembra 2006. Pre jeho neúspešnosť
bolo 15. decembra 2006 vykonané opakované doručenie a pretože bol aj tento pokus
bezúspešný, bola zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvého stupňa uložená 15. decembra
2006 na pošte. Dňom uplynutia trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte nastali právne
účinky doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 tretia veta O.s.p. Pätnásťdňová zákonná
lehota na podanie odvolania teda začala plynúť 19. decembra 2006 a uplynula 2. januára
2007. Keďže žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil, či sa v čase doručovania
rozsudku súdu prvého stupňa zdržiaval v mieste doručenie a odvolanie podal na pošte až
5. januára 2007, urobil tak po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol v ňom
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že
uznesením odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Namietal nepravdivosť tvrdenia odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia, že
nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil, či sa v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa
zdržiaval v mieste doručenia a uviedol, že žiadané oznámenie bolo doručené odvolaciemu
súdu 12. apríla 2007, ktoré zároveň k dovolaniu pripojil. Mal za to, že odvolací súd nesprávne
považoval 18. december 2006 za deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa. V mieste
doručenia sa totiž nezdržoval, zásielku prevzal až 22. decembra 2006 a odvolanie proti nemu
podal v pätnásťdňovej zákonnej lehote.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie
prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak
ním bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu
prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaným je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí
odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.
Jeho dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na námietku dovolateľa, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1
O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu
uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta lebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady
dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať
a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/
O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či
postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).V prejednávanej veci žalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie bez toho, aby
zistil, či pri náhradnom doručení zásielky určenej do vlastných rúk sa adresáta zásielky v čase
doručovania zdržoval v mieste doručenia, napriek tomu, že na výzvu odvolacieho súdu
v stanovenej lehote oznámil, že v čase doručenia zásielky sa v mieste doručenia nezdržiaval.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli
splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 45 stanovuje, že súd môže písomnosť
doručovať priamo, a to sám odovzdaním adresátovi pri konaní alebo doručovateľom súdu
a poštou, alebo môže doručovať nepriamo, prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce,
prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru alebo prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak sa doručuje osobe fyzickej, bude miestom doručenia
predovšetkým jej byt alebo pracovisko. Vzhľadom na hospodárnosť konania možno jej však
doručiť aj na iných miestach; všade tam, kde bude doručovateľom zastihnutá (§ 46 ods. 1
O.s.p.).
Podľa charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi, a to
jednoducho doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47). Postup pri doručovaní
písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený
v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa neho, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ostatne citované ustanovenie pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomnosti,
ktorú treba doručiť do vlastných rúk adresáta, ustanovuje postup, ktorý by mal adresátovi
zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uložení dozvedieť a si ju vyzdvihnúť.
Úpravou tzv. náhradného doručenia v citovanom ustanovením zákonodarca nepochybne
sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok
adresátom a zabrániť tak snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie
a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho súdneho konania. Podmienkou vzniku fikcie
doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení („... považuje sa posledný deň lehoty za deň
doručenia, ...“) je zachovanie zákonom predpísaného postupu doručovateľom. Základným
predpokladom účinnosti náhradného doručenia je, aby adresát písomnosti, ktorý nebol
doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržoval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste
doručenia treba podľa dovolacieho súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia
zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je na dovolenke, na
liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámením
doručovateľa, urobeným podľa ustanovenia § 47 ods. 2 prvá veta O.s.p., že zásielku mu príde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.
Z doručenky pripojenej k č.l. 98 spisu vyplýva, že poštový doručovateľ sa
14. decembra 2006 neúspešne pokúsil o doručenie rozsudku súdu prvého stupňa na adresu
žalovaného G. Preto adresáta upovedomil, že zásielku príde doručiť znovu 15. decembra
2006. Keďže bezvýsledným zostal i nový pokus o doručenie zásielky, poštový doručovateľ
v uvedený deň uložil zásielku na pošte.
Žalovaný tvrdí, že pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa nemohla nastať fikcia
doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože sa na adrese G v čase doručovania nezdržiaval.
V oznámení adresovanom odvolaciemu súdu zo 4. apríla 2004 uviedol, že od mája 1998 sa
nezdržiava na adrese trvalého bydliska – G, že od augusta 2001 prechodne býva na adrese G,
z ktorého dôvodu sa ani v čase od 14. do 18. decembra 2006 v mieste doručovania zásielky
nezdržiaval. Z potvrdenia Obecného úradu G z 24. januára 2001, pripojeného žalovaným
k dovolaniu, vyplýva, že žalovaný „... bytom G má prechodný pobyt v obci G od 24.1.2001“.
Z uvedeného ale nevyplýva, že by sa žalovaný v čase doručenia rozsudku súdu prvého
stupňa nezdržoval v obci G, kde má aj (trvalé) bydlisko; skutočnosť, že žalovaný sa v čase
doručovania predmetnej písomnosti nezdržiaval práve v uvedenej obci na č. 396 ale č. 94,
nemá za následok neúčinnosť doručenia náhradným spôsobom. Menovaný nepreukázal
žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby sa oboznámil s oznámením doručovateľa,
urobeným podľa ustanovenia § 47 ods. 2 prvá veta O.s.p., že zásielku mu príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení.
Dovolací súd poznamenáva, že z obsahu preskúmaného spisu vyplýva, že žalovanému
sa v priebehu konania na ním udanú adresu G doručovali iné zásielky bez problémov, ako i že
žalovaný ani v jednom z písomných podaní alebo pri výsluchu pred súdom prvého stupňa
neuviedol (neoznámil) iné miesto doručovania písomnosti než bola adresa G.
Vzhľadom na tieto skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že boli splnené
podmienky ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. upravujúce náhradné doručenie písomností
určených do vlastných rúk. Žalovaný nepreukázal, že by sa v deň doručenia nezdržoval
v mieste doručenia. Odvolací súd preto správne považoval tretí deň od uloženia zásielky za
deň doručenia a nasledujúci deň za deň, kedy začala plynúť lehota na podanie odvolania
(§ 57 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade lehota na podanie odvolania uplynula 2. januára 2006.
Keďže odvolanie bolo podané na pošte 5. januára 2006, išlo o opravný prostriedok podaný
oneskorene. Odvolací súd správne posúdil otázku včasnosti podania opravného prostriedku
a v súlade s tým aj rozhodol, preto v jeho postupe a rozhodnutí nemožno vidieť vadu, ktorá by
zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
I keď treba prisvedčiť dovolateľovi, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný na jeho výzvu o oznámenie, či sa zdržiaval v čase
doručenia rozsudku súdu prvého stupňa v mieste doručenia, nereagoval, napriek tomu, že
žalovaný v súdom stanovenej lehote na výzvu reagoval (odpoveď žalovaného nebola v čase
rozhodovania odvolacím súdom súčasťou spisu – poznámka dovolacieho súdu), táto
skutočnosť je však pre posúdenie existencie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
irelevantná, nemajúca vplyv na záver dovolacieho súdu uvedený vyššie, že boli splnené
podmienky ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. upravujúce náhradné doručenie písomností
určených do vlastných rúk a že žalovaný nepreukázal, že by sa v deň doručenia nezdržoval
v mieste doručenia.
Keďže neboli zistené ani iné dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p.
a dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je v danom prípade prípustné ani podľa
§ 239 O.s.p., dovolací súd dovolanie žalovaného smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na
uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. januára 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: