Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/48/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Juraja Majchráka v trestnej

veci proti obvinenému Š. T. a spol., vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Miku-

láši pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. januára 2008

v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený Š. T. proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 3. mája 2007, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvineného Š. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 2. októbra 2006, sp. zn.

bol obvinený Š. T. (spolu s R. F.) uznaný za vinného z trestného činu

podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 § 9 ods. 2, § 250

ods. 1, ods. 2 Tr. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný Š. T. ako súkromný podnikateľ – fyzická osoba, podnikajúci

na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 30. decembra 1992 s predmetom

podnikania zemné práce, búracie, betonárske, pomocné stavebné práce, maliarske

a natieračské práce, lešenárske práce, čistiace a upratovacie práce a ktorý bol

od 1. marca 1997 registrovaný na D. Ú. v L. M. ako platiteľ dane z pridanej hodnoty

so stanoveným štvrťročným zdaňovaním obdobím,

v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 1998, ktoré podal D. Ú. v L. M. dňa

2. júla 1999, neoprávnene uplatnil daň na vstupe dane z pridanej hodnoty na základe

sfalšovaných dokladov, ktoré vyhotovil spoločne s obžalovaným R. F. na neexistu-

júcu firmu M., s.r.o., U. Š. X., P. B. a to číslo dokladov X., faktúra č. X. z 3. júla 1998,

23% DPH v sume 79 856 Sk, č. X., faktúra č. X. z 28. júla 1998, 23% DPH v sume

96 600 Sk a č. X., faktúra č. X. z 10. septembra 1998, 23% DPH v sume 30 498 Sk

v celkovej výške 206 954 Sk, za účelom neoprávneného získania finančných

prostriedkov,

v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 1998, ktoré podal na D. Ú. v L. M. dňa

2. júla 1999, neoprávnene uplatnil naň na vstupe dane z pridanej hodnoty na základe

sfalšovaných dokladov, ktoré vystavil spoločne s obžalovaným R. F. na firmu S..,

s.r.o., P. P. X., čísla dokladov X., faktúra č. X. z 30. novembra 1998, 23% DPH

v sume 9 472,30 Sk č. X., faktúra č. X. z 3. decembra 1998, 23% DPH v sume

96 664,40 Sk, č. X., faktúra č. X. zo 14. decembra 1998, 23% DPH v sume

106 383,50 Sk a č. X., faktúra č. X. z 13. októbra 1998, 23% DPH v sume 57 960 Sk

hoci táto firma doklady nevystavila, ani platby nezinkasovala, pretože žiadne práce

nevykonala a súčasne uplatnil daň na vstupe aj na základe dokladu

č. X., faktúra č. X. zo 4. októbra 1998, 23% DPH v sume 62 100 Sk, ktorú faktúru

vystavil na požiadanie obžalovaného Š. T. obžalovaný R. F. na svoju firmu M., s.r.o.,

K. C. X., Ž., hoci práce neboli vykonané, ani platba nebola zinkasovaná, čím celkove

neoprávnene obžalovaný Š. T. uplatnil daň na vstupe vo výške 348 781 Sk, avšak

D. Ú. v L. M. uplatnený nárok na odpočet DPH neuznal a finančné prostriedky

v celkovej sume 539 535 Sk nevyplatil.

Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu (§ 58 ods. 1

písm. a/ Tr. zák.) na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov (§ 59 ods. 1 Tr. zák.).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote obvinený Š. T. podal prostredníctvom

obhajcu odvolanie.

Krajský súd v Žilina uznesením z 3. mája 2007, sp. zn. , podľa

účinného do 1. januára 2006, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený Š. T. prostrední-

ctvom svojho obhajcu dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371

ods. 1 písm. i/ , t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutkového stavu, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolateľ namietal, že už voči prvostupňovému rozsudku podal odvolanie

v ktorom namietal, že sa žiadneho trestného činu nedopustil. Stal sa obeťou konania

R. F. (spoluobžalovaného) u ktorého nešlo o prvý prípad protiprávneho konania,

ako to vyplynulo aj z ďalších výpovedí svedkov.

Okrem toho ani v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom neboli

zabezpečené všetky dôkazy, výsluchy svedkov a listinné dôkazy z ktorých by

vplynulo či peniaze, ktoré R. F. od neho poberal zahrnul do daňového priznania a či

nie.

Krajský súd v Žiline preto pochybil pokiaľ nerozhodol tak, že vec nevrátil

prvostupňovému súdu pre neúplné skutkové zistenia a teda chybné právne

posúdenie veci.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žilina z 3. mája 2007,

sp. zn. , bol porušený zákon v jeho neprospech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zistil,

že dovolanie je prípustné a spĺňa všetky formálno-právne podmienky podľa § 369

ods. 2 písm. b/ a

Zároveň najvyšší súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Obsah konkrétne uplatnených námietok a právnych názorov, o ktoré sa v do-

volaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí totiž skutočne vecne

zodpovedať zákonnému dovolaciemu dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie buď len formálne odkazuje

na príslušne ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, alebo v skutočnosti obsahuje

len argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu ide o dovolanie, ktoré

je potrebné odmietnuť podľa

V posudzovanej veci je zrejmé, že prostredníctvom odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia je napádaná správnosť skutkových zistení. Tento závere je možné

jednoznačne vyvodiť resp. vyplýva z obsahu podaného mimoriadneho opravného

prostriedku.

Teda existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, obvinený Š. T. vidí jednoznačne v skutkových zisteniach prvostupňového

ako aj odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne.

Z ustanovenia , však vyplýva, že dôvodom dovo-

lania podľa tohto ustanovenia nemôže byť len samo o sebe nesprávne skutkové

zistenie. Takýto dôvod tu uvedený nie je.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je určený k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a nie k revízií skutkových zistení

urobených sudmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pre súdom prvého stupňa a jeho skutko-

vé závery môže dopĺňať resp. korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmava-

nie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť

skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad

ustnosti ( ) a bezprostrednosti ( ) v konaní

o dovolaní vykonávať sám.

Preto pri posudzovaní oprávnenia tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným

skutkovým zistením, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

V posudzovanej veci to potom znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce

skutkové zistenie podľa ktorého obvinený Š. T. spáchal skutok tak, ako je tento

vymedzený v tzv. skutkovej vete rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši

z 2. októbra 2006, sp. zn. , pretože odvolací súd v uznesení napadnutom

dovolaním obvineného skutkové zistenia nijako nemodifikoval.

Pretože obvinený okrem uvedených námietok nevzniesol už žiadne iné

námietky zvlášť ktoré by sa vzťahovali k právnemu posúdeniu skutku, najvyšší súd

rigorózne viazaný dôvodmi dovolania, ktoré vo svojom dovolaní uviedol dovolateľ sa

nemohol ani uvedeným aspektom zaoberať a to napriek tomu, že okresná prokurá-

torka vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného poukázala na pochybenie prvo-

stupňového súdu pri právnom posúdení skutku (rovnako tak krajský súd v odôvodní

svojho uznesenia).

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

obvineného podľa odmietol, pretože je zrejmé, že dôvody

dovolania obsiahnuté v dovolaní obvineného podľa

neboli splnené.

Preto už len nad rámec posudzovanej veci najvyšší súd právnemu posúdeniu

skutku dodáva, že okresný súd zistený skutkový stav tak ako je vyjadrený v skutkovej

vete jeho rozhodnutia právne posúdil nesprávne len ako trestný čin podvodu podľa

, , , Tr. (t.j.

účinného v čase spáchania činu) pričom v súvislosti s úpravou výšky spôsobenej

škody použil vládne o výške minimálnej mzdy účinné

v čase rozhodovania súdu, ako na to správne poukázal aj krajský súd v odôvodnení

svojho uznesenia a okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu.

Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ale aj § 2 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006) platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spá-

chaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktoré je pre páchateľa priaznivejší

Pri tejto úvahe je potrebné vždy uvážiť, či použite predchádzajúceho alebo

nového zákona v celku (osobitnej všeobecnej časti vrátane zákonov na ktoré trestný

zákon odkazuje v blanketnej norme, v tomto prípade zákon o minimálnej mzde)

je pre páchateľa priaznivejšie.

Pri správnej aplikácii týchto zásad by potom okresný súd musel trestnosť činu

posúdiť podľa účinného od 1. januára 2006, t.j. ako prečin podvo-

du v štádiu pokusu, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods. 1, § 20,

§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ako to podrobne odôvodnil vo svojom uznesení aj

krajský súd.

Trestná sadzba v tomto prípade je totiž v rozmedzí 1 až 5 rokov na rozdiel od

právneho posúdenia skutku podľa zákona účinného v čase spáchania skutku kedy by

skutok bolo potrebné posúdiť ako pokus trestného činu podvodu formou spolupá-

chateľstva podľa § 10 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

v znení pričom trestná sadzba v tomto prípade je v rozmedzí

2 až 8 rokov.

Okresný súd však nesprávne kombináciou nového a predchádzajúceho Trest-

ného zákona kvalifikoval skutok len podľa ,

účinného do 1. januára 2006, kde trestná sadzba je v rozmedzí 6 mesiacov

až 3 roky, čo v danom prípade je pre obvineného najpriaznivejšie.

Z týchto dôvodov, a pretože odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal

len obvinený, krajský súd rešpektujúc zásadu reformatio in peius správne rozhodol

tak, že odvolanie obvineného Š. T. zamietol.

Rovnako tak by musel postupovať aj dovolací súd v prípade ak by dovolacími

námietkami bolo napadnuté aj právne posúdenie skutku. Dovolací súd podľa § 385

ods. 1 je síce v zásade viazaný dôvodmi dovolania tak ako ich uviedol

dovolateľ vo svojom podaní ale s výnimkou ak dôvody dovolania a výsledok dovo-

lacieho konania by bolo v jeho neprospech ( ) ktorá skutočnosť

v tomto prípade jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených zistení najvyššieho súdu.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní

obvineného Š. T. rozhodol tak ako je to vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: