Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4a1/378958.bdf5e1.pdf
PDF · 91.05 KB
No categories available
2Tost/30/2007
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 30/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej na neve-
rejnom zasadnutí 22. januára 2008 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenému
RNDr. E. K. , pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov
podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2007, sp. zn. 3 Ntok 1/2007,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje a Kraj-
skému súdu v Banskej Bystrici sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. mája 1999, sp. zn.
1 T 11/98 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. de-
cembra 1999, sp. zn. 4 To 76/1999, bol obžalovaný RNDr. E. K. právoplatne uznaný
za vinného zo skutku posúdeného ako trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí
a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do
prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2007, sp. zn.
3 Ntok 1/2007 podľa § 283 písm. d/ z dôvodov uvedených v § 278 ods. 1 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006, zamietol návrh odsúdeného RNDr. E. K. na povolenie
obnovy konania v horeuvedenej trestnej veci.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na povolenie obnovy
konania je vlastne len opakovaním predchádzajúceho návrhu odsúdeného, ktorý
už bol raz právoplatne zamietnutý uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 10. januára 2002, sp. zn. 3 Nt 107/00, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. marca 2002, sp. zn. 6 To 12/02 a ostatne uznesením toho
istého súdu z 26. januára 2006, sp. zn. 2 Ntok 1/05, v spojení s uznesením Najvyš-
šieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. 4 To 30/2006.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúde-
ný RNDr. E. K..
V písomnom podaní predovšetkým namietal, že krajský súd jeho návrh
na povolenie obnovy konania posudzoval podľa tzv. starého Trestného poriadku.
Nový Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006, podľa jeho názoru mu poskytuje
väčší priestor na ochranu jeho základných práv a slobôd.
Uviedol tiež, že krajský súd sa v odôvodnení svojho uznesenia bližšie neza-
oberá otázkou, prečo sa porušenie základných práv a slobôd, ktoré tvorilo jadro jeho
návrhu na obnovu konania, stane skutočnosťou v mysle § 394 ods. 1 až potom, keď
o porušení základných práv a slobôd rozhodne Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu.
Je totiž podľa jeho názoru veľmi naivné si myslieť, že krajský súd by nepo-
chybil princíp porušenia jeho základných práv a slobôd spočívajúce v tom, že bol
nesprávne odsúdený podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, pričom citované ustanovenie § 140 Tr. zák. (ods. 1 a 4) sú na-
vzájom nezlučiteľné.
Okrem toho poukázal na to, že prvostupňový súd porušil jeho základné právo
na obhajobu. Dňa 22. októbra 2007, mu ustanovil obhajkyňu JUDr. S. K.. O jej
ustanovení bol vyrozumený 25. októbra 2007, pričom krajský súd o jeho návrhu
rozhodol už 31. októbra 2007. Nemal preto možnosť sa s ustanovenou obhajkyňou
ani kontaktovať, ani sa s ňou poradiť.
Zároveň zdôraznil, že zo spáchania skutku bol uznaný za vinného len na zák-
lade svojho vlastného priznania a výpovedí svedkov K. a B., ktorí mali vidieť, že kra-
bicu s falzifikátmi bankoviek vyhodil zo svojho auta.
Uviedol preto nové dôkazy, spočívajúce v tom, že jeho výpoveď odporuje
všetkým fyzikálnym zákonom a žiadal, aby krajský súd vypočul Z. M. majiteľa vozidla
Škoda Favorit B. a vykonal rekonštrukciu prípadu.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, sám preskúmal napad-
nutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (časť o vine a treste), rozhodol
o prerušení jeho výkonu trestu a napokon zrušil napadnuté uznesenie a prikázal
Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Na podklade takto podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenského republiky
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je čiastočne
dôvodná.
V prvom rade najvyšší súd opätovne v súlade s už predchádzajúcimi jeho
uzneseniami (6 To 12/02 z 28. marca 2002 a 4 To 30/2006 z 20. apríla 2006) uvá-
dza, že obnova konania je takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži
na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku a to
v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti
pôvodného rozhodnutia.
V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani
jeho zákonnosť, ale len a len otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy ktoré boli
v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v trestnom konaní v čase rozhodnu-
tia neznáme a zároveň, či by sami o sebe, alebo v spojení s iným dôkazmi boli
spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste či náhrade škody.
Z tohto pohľadu preto správne postupoval krajský súd, keď návrh odsúdeného
RNDr. E. K. na obnovu konania nepovažoval za opodstatnený, pretože ním
namietané právne posúdenia skutku z ktorého bol uznaný za vinného nemôže byť
v zmysel vyššie uvedeného dôvodom na povolenie obnovy konania.
Takéto prípadné pochybenie konajúcich súdov by bolo možné napraviť len
podnetom na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, aby to napokon už viackrát
vo svojich rozhodnutiach konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Na druhej strane najvyšší súd súhlasne so sťažnostnými námietkami odsúde-
ného konštatuje, že krajský súd nesprávne zamietol jeho žiadosť o povolenie obnovy
konania podľa § 283 písm. d/ a § 278 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
hoci správne, vzhľadom k tomu, že žiadosť odsúdeného a poslanie obnovy konania
bola doručená konajúcemu súdu až 19. septembra 2007 (§ 567 ods. 2 Tr. por.), mal
krajský súd na rozhodnutie použiť ustanovenie Trestného poriadku účinného od 1. ja-
nuára 2006.
Uvedené procesné pochybenie prvostupňového súdu je však len formálneho
charakteru, pretože v skutočnosti krajský súd rešpektoval vyšší rozsah práv prislú-
chajúcich odsúdenému v tomto konaní z ustanovení Trestného poriadku účinného
od 1. januára 2006, predovšetkým § 397 ods. 2 Tr. por.
V žiadnom prípade však za formálne pochybenie krajského súdu nie je možné
považovať sťažnostnú námietku odsúdeného, že bolo porušené jeho právo na obha-
jobu tým, že nemal časový priestor na to, aby sa mohol poradiť so svojou ustano-
venou obhajkyňou.
V tomto ohľade po preskúmaní spisového materiálu aj najvyšší súd zistil,
že odsúdenému bola ustanovená opatrením krajského súdu z 22. októbra 2007
podľa § 40 ods. 1 z dôvodu § 38 ods. 2 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. janu-
ára 2006, za obhajkyňu JUDr. S. K. (č.l. 9).
Citované opatrenie krajského súdu bolo doručené odsúdenému 25. októ-
bra 2007 a obhajkyni 24. októbra 2007 t.j. v stredu, resp. vo štvrtok.
Neverejné zasadnutie krajského súdu o návhru odsúdeného o povolení obno-
vy konania sa uskutočnilo však už 31. októbra 2007, t.j. v čase kedy sa už reálne,
ako uvádza vo svojich sťažnostných námietkach odsúdený nemohol so svojou
obhajkyňou poradiť.
Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že krajský súd porušil právo
odsúdeného na obhajobu, pretože obsahom tohto práve nie je len formálne
ustanovenie obhajcu, ale predovšetkým samotné právo v tomto prípade odsúdeného,
na reálnu právnu pomoc, ktoré v dôsledku krátkemu časovému odstupu sa nedalo
už realizovať.
Podľa § 189 ods. 2 Tr. por. v sťažnosti je možné uviesť skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní.
Odsúdený RNDr. E. K. využil túto možnosť vyplývajúcu z citovaného ustano-
venia Trestného poriadku a obsahom jeho sťažnosti je aj zoznam nových skutočno-
stí, ktoré podľa jeho názoru môžu mať vplyv na rozhodovanie prvostupňového súdu
a ktoré neuvádzal vo svojej žiadosti o povolenie obnovy konania a teda neboli
prvostupňovému súdu známe.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o povolení obnovy konania rozhoduje súd na
verejnom zasadnutí.
Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 Tr. por. môže aj na
neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Tr. por. môže tak urobiť
len vtedy, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právo-
platne zamietnuté a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Pretože krajský súd z návrhu odsúdeného RNDr. E. K. zistil, že jeho návrh je
opretý o skutočnosti a dôkazy pre ktoré bol už jeho predchádzajúci návrh
právoplatne zamietnutý rozhodol o zamietnutí jeho aktuálneho návrhu na povolenie
obnovy konania na neverejnom zasadnutí podľa § 283 písm. d/ z dôvodov
uvedených v § 278 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (formálne malo byť
správne § 399 ods. 2 z dôvodov uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. ja-
nuára 2006).
Tým, že odsúdený v rámci svojej sťažnosti podľa § 189 ods. 2 uviedol nové
skutočnosti a dôkazy došlo k zmene situácie v porovnaní s tou na základe ktorej
o podanom návrhu na obnovu konania rozhodoval krajský súd na neverejnom
zasadnutí.
Z uvedeného potom vyplýva, že návrh odsúdeného na obnovu konania nie je
len opakovaním jeho skoršieho návrhu a krajský súd o ňom bude musieť rozhodnúť
na verejnom zasadnutí podľa § 402 ods. 1 Tr. por.
Platí totiž, že novou skutočnosťou alebo dôkazom je každá skutočnosť, alebo
dôkaz, ktoré neboli predmetom dokazovania, alebo zisťovania, pre rozhodnutím,
ktorého sa návrh na obnovu týka, resp. dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní
obsiahnutý v spise, uplatnený procesnou stranou alebo vykonaný.
Samotná skutočnosť, či takýto dôkaz, alebo skutočnosť môže alebo nemôže
odôvodniť povolenie obnovy konania sa vzťahuje už na posudzovanie vecného
obsahu nového dôkazu či skutočnosti.
Takéto zistenie a závery môžu však byť len výsledkom dokazovania a hodno-
tenia novopredkladaných dôkazov a skutočností súdom po vykonaní zákonom pred-
písanej formy konania, v posudzovanej veci verejného zasadnutia podľa § 402 ods. 1
Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnostiach
odsúdeného E. K. rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 22. januára 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č ,v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: