Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/30/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej na neve-

rejnom zasadnutí 22. januára 2008 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenému

RNDr. E. K. , pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov

podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2007, sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje a Kraj-

skému súdu v Banskej Bystrici sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. mája 1999, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. de-

cembra 1999, sp. zn. , bol obžalovaný RNDr. E. K. právoplatne uznaný

za vinného zo skutku posúdeného ako trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí

a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do

prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2007, sp. zn.

podľa z dôvodov uvedených v

účinného do 1. januára 2006, zamietol návrh odsúdeného RNDr. E. K. na povolenie

obnovy konania v horeuvedenej trestnej veci.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na povolenie obnovy

konania je vlastne len opakovaním predchádzajúceho návrhu odsúdeného, ktorý

už bol raz právoplatne zamietnutý uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. januára 2002, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. marca 2002, sp. zn. a ostatne uznesením toho

istého súdu z 26. januára 2006, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúde-

ný RNDr. E. K..

V písomnom podaní predovšetkým namietal, že krajský súd jeho návrh

na povolenie obnovy konania posudzoval podľa tzv. starého .

Nový účinný od 1. januára 2006, podľa jeho názoru mu poskytuje

väčší priestor na ochranu jeho základných práv a slobôd.

Uviedol tiež, že krajský súd sa v odôvodnení svojho uznesenia bližšie neza-

oberá otázkou, prečo sa porušenie základných práv a slobôd, ktoré tvorilo jadro jeho

návrhu na obnovu konania, stane skutočnosťou v mysle § 394 ods. 1 až potom, keď

o porušení základných práv a slobôd rozhodne Európsky súd pre ľudské práva

v Štrasburgu.

Je totiž podľa jeho názoru veľmi naivné si myslieť, že krajský súd by nepo-

chybil princíp porušenia jeho základných práv a slobôd spočívajúce v tom, že bol

nesprávne odsúdený podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, pričom citované ustanovenie § 140 Tr. zák. (ods. 1 a 4) sú na-

vzájom nezlučiteľné.

Okrem toho poukázal na to, že prvostupňový súd porušil jeho základné právo

na obhajobu. Dňa 22. októbra 2007, mu ustanovil obhajkyňu JUDr. S. K.. O jej

ustanovení bol vyrozumený 25. októbra 2007, pričom krajský súd o jeho návrhu

rozhodol už 31. októbra 2007. Nemal preto možnosť sa s ustanovenou obhajkyňou

ani kontaktovať, ani sa s ňou poradiť.

Zároveň zdôraznil, že zo spáchania skutku bol uznaný za vinného len na zák-

lade svojho vlastného priznania a výpovedí svedkov K. a B., ktorí mali vidieť, že kra-

bicu s falzifikátmi bankoviek vyhodil zo svojho auta.

Uviedol preto nové dôkazy, spočívajúce v tom, že jeho výpoveď odporuje

všetkým fyzikálnym zákonom a žiadal, aby krajský súd vypočul Z. M. majiteľa vozidla

Škoda Favorit B. a vykonal rekonštrukciu prípadu.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, sám preskúmal napad-

nutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (časť o vine a treste), rozhodol

o prerušení jeho výkonu trestu a napokon zrušil napadnuté uznesenie a prikázal

Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na podklade takto podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenského republiky

v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je čiastočne

dôvodná.

V prvom rade najvyšší súd opätovne v súlade s už predchádzajúcimi jeho

uzneseniami ( z 28. marca 2002 a z 20. apríla 2006) uvá-

dza, že obnova konania je takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži

na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku a to

v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia.

V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani

jeho zákonnosť, ale len a len otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy ktoré boli

v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v trestnom konaní v čase rozhodnu-

tia neznáme a zároveň, či by sami o sebe, alebo v spojení s iným dôkazmi boli

spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste či náhrade škody.

Z tohto pohľadu preto správne postupoval krajský súd, keď návrh odsúdeného

RNDr. E. K. na obnovu konania nepovažoval za opodstatnený, pretože ním

namietané právne posúdenia skutku z ktorého bol uznaný za vinného nemôže byť

v zmysel vyššie uvedeného dôvodom na povolenie obnovy konania.

Takéto prípadné pochybenie konajúcich súdov by bolo možné napraviť len

podnetom na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, aby to napokon už viackrát

vo svojich rozhodnutiach konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Na druhej strane najvyšší súd súhlasne so sťažnostnými námietkami odsúde-

ného konštatuje, že krajský súd nesprávne zamietol jeho žiadosť o povolenie obnovy

konania podľa a účinného do 1. januára 2006,

hoci správne, vzhľadom k tomu, že žiadosť odsúdeného a poslanie obnovy konania

bola doručená konajúcemu súdu až 19. septembra 2007 ( ), mal

krajský súd na rozhodnutie použiť ustanovenie účinného od 1. ja-

nuára 2006.

Uvedené procesné pochybenie prvostupňového súdu je však len formálneho

charakteru, pretože v skutočnosti krajský súd rešpektoval vyšší rozsah práv prislú-

chajúcich odsúdenému v tomto konaní z ustanovení účinného

od 1. januára 2006, predovšetkým

V žiadnom prípade však za formálne pochybenie krajského súdu nie je možné

považovať sťažnostnú námietku odsúdeného, že bolo porušené jeho právo na obha-

jobu tým, že nemal časový priestor na to, aby sa mohol poradiť so svojou ustano-

venou obhajkyňou.

V tomto ohľade po preskúmaní spisového materiálu aj najvyšší súd zistil,

že odsúdenému bola ustanovená opatrením krajského súdu z 22. októbra 2007

podľa z dôvodu účinného do 1. janu-

ára 2006, za obhajkyňu JUDr. S. K. (č.l. 9).

Citované opatrenie krajského súdu bolo doručené odsúdenému 25. októ-

bra 2007 a obhajkyni 24. októbra 2007 t.j. v stredu, resp. vo štvrtok.

Neverejné zasadnutie krajského súdu o návhru odsúdeného o povolení obno-

vy konania sa uskutočnilo však už 31. októbra 2007, t.j. v čase kedy sa už reálne,

ako uvádza vo svojich sťažnostných námietkach odsúdený nemohol so svojou

obhajkyňou poradiť.

Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že krajský súd porušil právo

odsúdeného na obhajobu, pretože obsahom tohto práve nie je len formálne

ustanovenie obhajcu, ale predovšetkým samotné právo v tomto prípade odsúdeného,

na reálnu právnu pomoc, ktoré v dôsledku krátkemu časovému odstupu sa nedalo

už realizovať.

Podľa v sťažnosti je možné uviesť skutočnosti a dôkazy,

ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní.

Odsúdený RNDr. E. K. využil túto možnosť vyplývajúcu z citovaného ustano-

venia a obsahom jeho sťažnosti je aj zoznam nových skutočno-

stí, ktoré podľa jeho názoru môžu mať vplyv na rozhodovanie prvostupňového súdu

a ktoré neuvádzal vo svojej žiadosti o povolenie obnovy konania a teda neboli

prvostupňovému súdu známe.

Podľa o povolení obnovy konania rozhoduje súd na

verejnom zasadnutí.

Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v môže aj na

neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v môže tak urobiť

len vtedy, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právo-

platne zamietnuté a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Pretože krajský súd z návrhu odsúdeného RNDr. E. K. zistil, že jeho návrh je

opretý o skutočnosti a dôkazy pre ktoré bol už jeho predchádzajúci návrh

právoplatne zamietnutý rozhodol o zamietnutí jeho aktuálneho návrhu na povolenie

obnovy konania na neverejnom zasadnutí podľa § 283 písm. d/ z dôvodov

uvedených v účinného do 1. januára 2006 (formálne malo byť

správne z dôvodov uvedených v účinného do 1. ja-

nuára 2006).

Tým, že odsúdený v rámci svojej sťažnosti podľa § 189 ods. 2 uviedol nové

skutočnosti a dôkazy došlo k zmene situácie v porovnaní s tou na základe ktorej

o podanom návrhu na obnovu konania rozhodoval krajský súd na neverejnom

zasadnutí.

Z uvedeného potom vyplýva, že návrh odsúdeného na obnovu konania nie je

len opakovaním jeho skoršieho návrhu a krajský súd o ňom bude musieť rozhodnúť

na verejnom zasadnutí podľa

Platí totiž, že novou skutočnosťou alebo dôkazom je každá skutočnosť, alebo

dôkaz, ktoré neboli predmetom dokazovania, alebo zisťovania, pre rozhodnutím,

ktorého sa návrh na obnovu týka, resp. dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní

obsiahnutý v spise, uplatnený procesnou stranou alebo vykonaný.

Samotná skutočnosť, či takýto dôkaz, alebo skutočnosť môže alebo nemôže

odôvodniť povolenie obnovy konania sa vzťahuje už na posudzovanie vecného

obsahu nového dôkazu či skutočnosti.

Takéto zistenie a závery môžu však byť len výsledkom dokazovania a hodno-

tenia novopredkladaných dôkazov a skutočností súdom po vykonaní zákonom pred-

písanej formy konania, v posudzovanej veci verejného zasadnutia podľa § 402 ods. 1

Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnostiach

odsúdeného E. K. rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 22. januára 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č ,v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: