Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/28/2006

Najvyšší súd1 Obo 28/2006 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci navrhovateľa: I., L.,

X., zast. J., advokátom, N., X., proti odporcovi: J., správca konkurznej podstaty úpadcu

D., F.,

X., IČO: X., o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -67 zo dňa 24. novembra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24. novembra 2005 č. k. -67 p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol návrh

navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pracovný pomer navrhovateľovi vznikol na základe

pracovnej zmluvy č. 322 zo dňa 9.9.1997 s účinnosťou od 15.9.1997. S účinnosťou

od 1.8.2001 bol navrhovateľ vymenovaný do funkcie zástupcu generálneho riaditeľa pre

vnútornú ekonomiku a finančné záležitosti. Uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 28.9.2001 sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu D., so

sídlom F., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený J.. V dôsledku

vyhlásenia konkurzu došlo k zrušeniu zamestnávateľa. Na základe rozhodnutia Národnej

banky SR a uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -64 zo dňa 22.11.2001

úpadca nemohol a ani v budúcnosti nebude môcť pôsobiť ako banka, čím sa naplnili

podmienky

v zmysle ( v znení platnom

do 31.3.2002), na základe ktorého môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď.

V súlade s ust. bolo zahájené rokovanie o hromadnom

prepúšťaní, ktoré sa týkalo všetkých zamestnancov. Dňa 4.12.2001 bola navrhovateľovi

doručená výpoveď z pracovného pomeru v súlade s ust. § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka

práce z dôvodu zrušenia zamestnávateľa. Vzhľadom na dátum doručenia výpovede a

trojmesačnú výpovednú dobu, pracovný pomer skončil dňa 31.3.2002. Pre účely

sa zrušenie zamestnávateľa považuje za postupný proces, v rámci

ktorého od vyhlásenia konkurzu postupne skončia pracovné pomery všetkých

zamestnancov. Z tohto dôvodu sa rokovanie o hromadnom prepúšťaní týka všetkých

zamestnancov a pracovné pomery zamestnancov postupne skončia. Rokovanie

o hromadnom prepúšťaní sa týkalo 449 zamestnancov a ku dňu 21.6.2005 bolo

v pracovnom pomere 32 zamestnancov. Pri posudzovaní náležitostí skončenia pracovného

pomeru možno postupovať len v zmysle ustanovení . V ust. Obch.

zák. je upravené postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré

iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ust. § 68 ods. 1 Obch. zák., spoločnosť zaniká

ku dňu výmazu z obchodného registra. neupravuje zrušenie

zamestnávateľa pre účely , ale zánik spoločnosti v oblasti obchodných

vzťahov, ale i napriek tomu podľa ust. § 68 ods. 2 Obch. zák. zániku spoločnosti

predchádza jej zrušenie. v znení platnom do 31.3.2002 upravuje

pracovnoprávne vzťahy vznikajúce medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Podľa ust.

, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,

ak sa zamestnávateľ zrušuje. Zrušenie zamestnávateľa nepodmieňuje ani zánikom banky

podľa Zákona o bankách, ani zánikom spoločnosti výmazom z obchodného registra.

Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že výpoveď daná

úpadcom listom zo dňa 23.11.2001 je neplatná, zamietol. V nadväznosti na to zamietol aj

nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku, ktorý navrhovateľ

bližšie nešpecifikoval a nevyčíslil. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Poukazuje na dôvody

napadnutého rozhodnutia a uvádza, že sa nestotožňuje s právnym posúdením konajúceho

súdu. Odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru listom č. j.: 3229

zo dňa 23.11.2001 v zmysle ust. z dôvodu zrušenia

zamestnávateľa. V ďalšom texte výpovede odporca uvádza, že „uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok D.. Dôsledkom

konkurzu je zrušenie zamestnávateľa“. V čase dania výpovede navrhovateľovi bolo

odporcovi nepochybne známe rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 22.11.2001 č. k. -64 o ukončení prevádzkovania podniku

a rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 3.10.2001 č.: . Nič mu

nebránilo týmito rozhodnutiami výpoveď odôvodniť. Urobil tak, až v rámci konania

o určení neplatnosti výpovede, čím podľa jeho názoru dodatočne menil dôvody výpovede,

čo je v rozpore so zákonom.

Poukazuje ďalej na ust. § 44 ods. 2 druhá časť vety za bodkočiarkou Zákonníka

práce, z ktorého vyplýva, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť. Pri posudzovaní otázky, či na zrušenie

zamestnávateľa treba aplikovať alebo , uvádza, že

zrušenie zamestnávateľa nijako neupravuje a ani nerieši. Podľa jeho

názoru treba preto vychádzať z pojmu zamestnávateľ, ktorý definuje

v ust. § 8 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľom na účely tohto zákonníka

rozumejú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby

v pracovno-právnych vzťahoch, a ak to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných

vzťahoch. Pri výklade pojmu právnická osoba ďalej treba vychádzať z ust. § 18 a nasl.

Obč. zák. v spojení s § 56 a nasl. Obch. zák. Odporca, ako aj súd nedôsledne rozlišujú

medzi pojmom zrušenie a zánik. Ide o dve rozdielne štádiá ukončenia činnosti

spoločnosti, s ktorými právne predpisy, a to najmä spája rôzne právne

následky. Spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra, pričom zániku spravidla

predchádza jej zrušenie. V tomto bode krajský súd dôsledne nerozlišuje dve rozdielne

právne skutočnosti s rozdielnymi právnymi následkami. Má za to, že prvostupňový súd

otázku zrušenia zamestnávateľa neposúdil správne a dopustil sa v tomto smere z hľadiska

citovaných hmotnoprávnych predpisov pochybenia, keď otázku zrušenia zamestnávateľa

neposudzoval z hľadiska , ale pri rozhodovaní vychádzal

z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2001 č. k. -64

o ukončení prevádzkovania podniku a z rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa

3.10.2001 č.: , ktorými však odporca výpoveď neodôvodňoval. Podľa

jeho názoru, v dôsledku vyhlásenia konkurzu nedochádza k zrušeniu odporcu – obchodnej

spoločnosti ako právnickej osoby (a v zmysle zamestnávateľa), nakoľko

ani , ani zákon o bankách, ani zákon o konkurze a vyrovnaní platné

v čase dania výpovede, takýto dôvod zrušenia spoločnosti nepoznali, resp. neupravovali,

a preto nebol na strane odporcu daný výpovedný dôvod. Namieta tiež, že vo veci rozhodol

vecne nepríslušný súd. Je toho názoru, že ide o pracovnoprávny spor, kde je daná

príslušnosť okresného súdu v prvom stupni a aplikácia na danú vec

neobstojí. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukazuje na to, že

v danom prípade nedošlo k zmene výpovedného dôvodu. Jediným výpovedným dôvodom

bolo vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého došlo v súlade s ustanoveniami Zákonníka

práce k zrušeniu zamestnávateľa. Odporca v konaní predloženými rozhodnutiami

preukázal, že vyhlásením konkurzu skutočne došlo k zrušeniu zamestnávateľa.

Uvedenými rozhodnutiami odporca výpovedný dôvod nezmenil. Vzhľadom na to, že sa

jedná o pracovnoprávny vzťah, nie je možné na skončenie pracovného pomeru použiť

. upravuje zánik spoločnosti.

uvedený pojem nepozná a skončenie pracovného pomeru je možné len v dôsledku

zrušenia zamestnávateľa, nie zániku spoločnosti. Je nesporné, že pri posúdení skončenia

pracovného pomeru je možné postupovať len podľa ustanovení . Odporca

namieta, že osoba, ktorá podala odvolanie, už v tom čase k tomu nebola oprávnená,

pretože bola vymenovaná za sudcu. Z toho dôvodu navrhuje, aby odvolací súd podané

odvolanie odmietol a pokiaľ by tento dôvod neakceptoval, navrhuje napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie navrhovateľa podľa a napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je navrhovateľom

uplatnené právo na vyslovenie neplatnosti výpovede z dôvodu upraveného v § 46 ods. 1

písm. a/ v platnom znení a náhrada mzdy. Podľa tohto ustanovenia

zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa zrušuje alebo

premiestňuje zamestnávateľ, alebo jeho časť. Navrhovateľ je toho názoru, že nie je

splnená výpovedná podmienka, pretože vyhlásením konkurzu nedochádza k zrušeniu

zamestnávateľa. Medzi účastníkom nie je sporné, že uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.9.2001 bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka D., ktorý bol zamestnávateľom navrhovateľa. Listom z 23.11.2001 dostal

navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov upravených v § 46 ods. 1 písm. a/

v platnom znení. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda

právne účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu. Navrhovateľovi

bola výpoveď doručená 4.12.2001. Vzhľadom na námietky odvolateľa bolo potrebné

posúdiť či obstojí dôvod, pre ktorý dostal navrhovateľ výpoveď, pretože zamestnávateľ

môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených

v ods. l , pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Výpovedný

dôvod musí existovať v čase výpovede. To znamená, že je potrebné posúdiť, či v čase

výpovede navrhovateľovi bola splnená zákonom predpokladaná podmienka, že sa zrušuje

zamestnávateľ alebo jeho časť. Ak sa zrušuje zamestnávateľ ako celok, zaniká ako právny

subjekt, čím stráca objektívnu možnosť ďalej zamestnávať svojich zamestnancov. Pretože

zrušenie zamestnávateľského subjektu nespôsobuje automaticky skončenie pracovného

pomeru, do dňa zrušenia zamestnávateľského subjektu je potrebné ukončiť pracovné

pomery, a to tak, aby ku dňu zrušenia zamestnávateľa uplynuli výpovedné doby.

nemá žiadnu úpravu o tom, kedy je splnená podmienka, že zamestnávateľ

sa zrušuje. Keďže v danom prípade je zamestnávateľom právnická osoba, podmienky,

za ktorých je možné ju zrušiť, je potrebné hľadať v iných právnych predpisoch.

Aké podmienky musia byť splnené, aby bola spoločnosť zrušená, upravuje

. Pri zrušení zamestnávateľa podľa nejde o totožnú

terminológiu ako pozná pri zrušení obchodnej spoločnosti. Navyše

zamestnávateľom môže byť aj fyzická osoba. Len samotné vyhlásenie konkurzu

na majetok právnickej osoby ešte nespĺňa hmotnoprávnu podmienku výpovede, ako to má

na mysli ust. , ale musí byť zistené, že nepochybne dôjde

k naplneniu niektorého z dôvodov na zrušenie spoločnosti upravených v tomto prípade

v § 68 ods. 3, prípadne odsek 4 Obch. zák., to znamená, že v čase výpovede musia všetky

okolnosti svedčiť tomu, že sa spoločnosť zrušuje. Výpovedný dôvod, podľa citovaného

ustanovenia, sa neviaže na moment, že táto právna skutočnosť už nastala a zamestnávateľ

bol zrušený. Zákonodarca by to bol tak potom aj vyjadril. Samotný priebeh konkurzu

musí svedčiť tomu, že spoločnosť bude zrušená zrušením konkurzu po splnení

rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu

nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo

zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Spoločnosť sa

zrušuje aj z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, v konkrétnom prípade by to

mohlo byť z dôvodov upravených v o bankách. V predmetnom

prípade výpovedi predchádzalo rozhodnutie Národnej banky Slovenska z 3.10.2001

o uložení povinnosti zdržať sa prijímania vkladov a iného nakladania s vkladmi,

poskytovania úverov a vykonávania ďalších činností, uvedených v povolení na výkon

bankových činností, oznámenie o začatí konania, o odobratí povolenia pôsobiť ako banka

a rozhodnutie súdu z 22.11.2001 o ukončení prevádzkovania úpadcu. Je teda zrejmé, že

ide o postup smerujúci k zrušeniu spoločnosti tak, ako to predpokladá Obchodný

zákonník. Tým bola naplnená hmotnoprávna podmienka výpovede podľa § 46 ods. 1

písm. a/ . Navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca menil dôvod výpovede.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnom prípade navrhovateľovi bola daná výpoveď

z pracovného pomeru podľa z dôvodu zrušenia zamestnávateľa

v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka D., teda výpovedný dôvod bol stále

rovnaký.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vecne nepríslušný

súd. Podľa v platnom znení krajské súdy ako súdy prejednávajú

konkurzy a vyrovnania vrátane sporov týmto konaním vyvolaných a súvisiacich okrem

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade ide

o vyslovenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, ide o spor súvisiaci s konkurzom,

a preto vecne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave.

Pokiaľ odporca navrhol podané odvolanie navrhovateľa odmietnuť z dôvodov, že

osoba, ktorá podala odvolanie, už v tom čase k tomu oprávnená nebola, pretože bola

vymenovaná za sudcu, túto námietku akceptovať nemožno. Nie je to dôvod

na odmietnutie odvolania, odvolanie táto osoba (mala v tom období riadne udelenú plnú

moc) mohla podať, mohlo by ísť skôr o disciplinárny postih tejto osoby. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení

s , ale pretože odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, neboli mu

ani žiadne priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 22. januára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: