Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/69/2019

Zmenené rozhodnutím 10Co/72/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom X. XX, X., proti žalovanému: BEST group eu, s.r.o., IČO: 48 218 944, so sídlom Bratislavská 117, Žilina, právne zastúpený spoločnosťou HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutie finančného zadosťučinenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/69/2019-188 zo dňa 17. januára 2022, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (I.) o čiastočnom zastavení konania Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku II. tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zast. JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom Brečtanova 28, Bratislava, proti žalovanému 1/: BEST group eu, s.r.o. IČO: 48 218 944, so sídlom Bratislavská 117, Žilina, právne zast. HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 249 722, so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutie finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500,-Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.249,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.249,-Eur od 8.7.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,86 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2019 domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 3.249,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.249,-Eur odo dňa 08.07.2019 do zaplatenia. Voči žalovanému v rade 1/, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ sa domáhal uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.500,- Eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že prejavil záujem o kúpu bytu v nehnuteľnosti, ktorú na základe stavebného povolenia vydaného mestom Žilina má vybudovať žalovaný v rade 1/ v objekte W. XXXX/ XX, Z., ktorý je v katastrálnom území Z. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina. Na základe propagácie na webovom sídle www.komenskeho.sk sa rozhodol navštíviť kanceláriu žalovaného v rade 2/, ktorý je tzv. realitnou kanceláriou a vybral si byt č. X.XX na 3. nadzemnom podlaží. Dňa 29.04.2019 odoslal zamestnanec žalovaného v rade 2/ e-mailovou správou návrh rezervačnej zmluvy a návrh zmluvy o budúcej zmluvy, ktorá bola označená ako príloha č. 2. Žalobca dňa 03.05.2019 podpísal rezervačnú zmluvu údajne so žalovaným v rade 1/. V záhlaví tejto zmluvy je uvedené, že predávajúcim je žalovaný v rade 1/, ktorá je zastúpený žalovaným v rade 2/, no na konci rezervačnej zmluvy je umiestnený podpis pani J. T.. Zo záhlavia však nevyplýva, v akom postavení je pani J. T., k rezervačnej zmluve nebola pripojená jej plná moc na zastupovanie žalovaného v rade 2/ a v záhlaví nie je nijako identifikovaná. Túto rezervačnú zmluvu považoval žalobca za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, keďže

žalobca uzavrel túto rezervačnú zmluvu mimo prevádzkových priestorov predávajúceho - žalovaného v rade 1/. Súčasťou rezervačnej zmluvy nebolo znenie kúpnej zmluvy, na ktorú odkazuje zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá zase bola prílohou rezervačnej zmluvy. Tento návrh kúpnej zmluvy bol doručený žalobcovi až dňa 01.06.2019, a to elektronicky e-mailovou správou. Žalobca mal za to, že táto rezervačná zmluva zo dňa 03.05.2019 podpísaná žalobcom a pani J. T., v ktorej je ako predávajúci identifikovaný žalovaný v rade 1/, je absolútne neplatná. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému v rade 1/ listom zo dňa 01.07.2019 a na vedomie túto skutočnosť oznámil aj žalovanému v rade 2/, pričom obe zásielky boli doručené adresátom dňa 02.07.2019. Žalovaný v rade 1/ odignoroval obsah zásielky a namiesto toho vyzval žalobcu listom zo dňa 02.07.2019, ktorý odoslal až po doručení oznámenia žalobcu, aby uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, a zároveň v tom istom liste uviedol, že žalobca má tento list považovať za odstúpenie od rezervačnej zmluvy, na čo však dňa 02.07.2019 nebol oprávnený. Následne dňa 19.07.2019 právny zástupca žalobcu odoslal žalovanému v rade 1/ predžalobnú výzvu, v ktorej vyzval žalovaného v rade 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.249,-Eur. Žalovaný v rade 1/ na túto situáciu reagoval tým, že odoslal priamo žalobcovi faktúru na sumu 3.249,- Eur s poznámkou, že bola uhradená. Zároveň žalobca ml za to, že rezervačná zmluva č. 304 obsahuje neprijateľné podmienky a nie je individuálne dojednanou. Rezervačná zmluva obsahuje odkaz na zmluvu o budúcej zmluve, ktorú označuje ako prílohu č. 2 k rezervačnej zmluve, avšak z celej dokumentácie a komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ vyplýva, že zmluvu o budúcej zmluve už odsúhlasil v momente, keď podpísal rezervačnú zmluvu. Takéto dojednanie v rezervačnej zmluve, a to v bode II. 3, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , pretože v zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu chýbajú iba tie body, ktoré sú uvedené v rezervačnej zmluve č. 304, preto celý obsah zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol vopred dojednaný už pri podpise rezervačnej zmluvy č. 304, no žalobca nebol oboznámený s plneniami v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu pred jej uzatvorením, pretože v zmysle logiky postupu najskôr musí byť uzavretá rezervačná zmluva a následne zmluvné strany majú rokovať o obsahu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ tak vlastne mohli rovno rokovať o zmluve o uzavretí budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Žalobca namietal aj ustanovenie bodu VII.9. návrhu znenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a poukázal na to, že jediný spoločník žalovaného v rade 1/ je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti Komenského rezidencia, s. r. o., so sídlom Bratislavská 117, 010 01 Žilina, IČO: 52 462 005, ktorá bola zapísaná do obchodného registra len dňa 20.06.2019 a ktorá nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v katastrálnom území Z.. Po prípadnom prevode práv a povinností zo žalovaného v rade 1/ na inú obchodnú spoločnosť, dôjde k zhoršeniu vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky spočívajúcej vo vrátení poskytnutého plnenia. Keďže toto ustanovenie: 1. do zmluvnej dokumentácie zahrnul žalovaný v rade 2/, ktorý vypracoval zmluvnú dokumentáciu a ktorý aj na predpripravenom návrhu aj uvádza „Zmluvu odporúča realitné centrum ® MGM patriace do realitnej skupiny ®MGM & PARTNERS, ktorá je riadnym členom Národnej Asociácie Realitných Kancelárií Slovenska.“ a 2. žalovaný v rade 3/ odsúhlasil túto zmluvnú dokumentáciu a v zmysle reakcie advokátskej kancelárie žalovaného v rade 1/ „znenie ZoBZ je odsúhlasené financujúcou bankou predávajúceho, preto aj v tomto smere má predávajúci značne zviazané ruky a nemôže vykonávať zásadné úpravy zmluvnej dokumentácie“, žalobca sa rozhodol žalovať aj žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ a uplatniť si voči nim nárok na finančné zadosťučinenie. Ďalej podľa žalobcu zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku podľa resp. písm. p) , nakoľko ust. bodu VIII.1. obmedzuje resp. vylučuje právo spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za škodu resp. obmedzuje zodpovednosť dodávateľa. Kým žalobca musel uhradiť preddavok vo výške 3% z kúpnej ceny s DPH, tak nárok na zmluvnú pokutu sa vypočítava z kúpnej ceny bez DPH. A nárok na zmluvnú pokutu je limitovaný na najviac 90 dní. V zmysle bodu V.4. rezervačnej zmluvy č. 304 Právny zástupca žalobcu považuje aj ust. Bodu V.4.rezervačnej zmluvy č. 304 za neprijateľné v zmysle , pretože toto ustanovenie umožňuje žalovanému v rade 1/, aby žalobcovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi. Zároveň je uvedené ustanovenie v rozpore s ustanovením , pretože toto dojednanie je sankciou a sankcia vo výške 3.249,-Eur je neprimerane vysoká za nepodpísanie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobca ďalej považoval bod V.4. rezervačnej zmluvy ako aj bod II.1., III.1. a III.3. za rozporný s ustanovením . písm. t) . Záujmom žalobcu bolo uzavrieť zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Rezervačná zmluva č. 304 poskytuje službu označenú ako rezerváciu nehnuteľnosti alebo službu rezervácie. Je evidentné, že odmena za službu rezervácie je vypočítaná ako percentuálny

podiel z kúpnej ceny, preto toto ustanovenie treba považovať za preddavok podľa . V zmysle 15 rokov konštantnej judikatúry sa preddavok v prípade neuzavretia zmluvy vracia a dojednanie o prepadnutí preddavku sú v rozpore s . Okrem v čase podpísania rezervačnej zmluvy č. 304 bolo možné už uzavrieť aj zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, keďže údajne chýbajúce údaje boli uvedené v rezervačnej zmluve č. 304. Ak by žalovaný v rade 1/ buď sám alebo prostredníctvom žalovaného v rade 2/ pristupoval k žalobcovi seriózne v súlade s tým, v akej etape bol projekt, uzavrel by so žalobcom zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že rezervačná zmluva je nepomenovaný typ zmluvy využívaný realitnými kanceláriami, ktoré takýto typ nepomenovanej zmluvy uzatvárajú v rámci realitnej činnosti. Žalovaný v rade 1/ takýto predmet činnosti nemá, preto nemôže účtovať poskytnutie služby, na ktorú nemá živnostenské oprávnenie. Ustanovenie bodu V.2. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je v rozpore s , pretože síce sú stanovené podmienky pre zvýšenie kúpnej ceny, avšak toto ustanovenie nezakotvuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Vo vzťahu k nároku na primerané zadosťučinenie žalobca uviedol, že rezervačná zmluva č. 304 ako aj zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu obsahujú 6 typov neprijateľných zmluvných podmienok vo viacerých ustanoveniach týchto zmlúv. Tieto ustanovenia značným spôsobom znevýhodnili žalobcu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a boli vytvorené činnosťou žalovaného v rade 2/ a schválené a vynucované žalovaným v rade 3/. Žalobca si preto voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia spoločne a nerozdielne vo výške 1.500,-Eur. Tento nárok odôvodnil tým, že ak by žalobca vedel, ako sa žalovaní zachovajú a ako si budú vynucovať neprijateľné zmluvné podmienky a dostanú ho do pozície, že musí nárok žalovať, tak by do takéhoto projektu neinvestoval svoj čas a finančné prostriedky a vybral by si iné možnosti, ktoré prináša trh nehnuteľností v meste Žilina. Žalovaný v rade 1/ na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia a na argumenty predložené žalobcom nijako nereagoval a nereagoval ani na predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu. Takéto správanie žalovaného v rade 1/ je neakceptovateľné. Žalovaný v rade 1/ koná v rozpore s dobrými mravmi, čo mu ustanovenie o ochrane spotrebiteľa zakazuje. Zároveň žalovaný v rade 1/ porušuje aj ustanovenie , pretože žalobca mal v úmysle kúpiť nehnuteľnosť a nie rezervovať si neexistujúcu vec na obdobie 60 dní, a preto ak žalovaný v rade 1/ takúto platbu prijal, žalovaný v rade 2/ takto zmluvnú dokumentáciu naformuloval a žalovaný v rade 3/ dodržiavanie takýchto ustanovení vyžaduje, porušujú tak ustanovenie Preto podľa jeho názoru, je primerané zadosťučinenie vo výške 1.500,- Eur je dostatočné. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania, žalobca poukázal, že vyzval žalovaného v rade 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému v rade 1/ doručená dňa 02.07.2019. Prvým dňom omeškania je tak deň 08.07.2019.

3. Žalovaný 3/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.10.2020 poprel tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému 3/ ako nepravdivé. Žalovaný 3/ nie je účastníkom právneho vzťahu založeného rezervačnou zmluvou, ani zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na znenia ktorých sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva. Nemôže preto žiadnym spôsobom zodpovedať za znenia zmlúv, ktoré žalobca dojednal so žalovanými v 1/ a 2/ rade. Žalovaný 3/ zároveň stavebný projekt spomínaný v zmluvnej dokumentácii v prílohách k žalobe nefinancoval; žalobca tiež nefiguruje ako žiadateľ o úver k uvedenému projektu. Žalovaný 3/ sa nespomína nielen v zmluvnej dokumentácii, na ktorú sa žalobca odvoláva, ale ani v žiadnej z príloh žaloby, ktoré žalobca predložil na podporu svojho údajného nároku. Svoje tvrdenia o schválení a vynucovaní neprijateľných zmluvných podmienok bankou žalobca nijako nepreukazuje a vzhľadom na vyššie uvedené ide o absurdné a ničím nepodložené „tvrdenia" bez akéhokoľvek dôkazu. Na strane žalovaného 3/ absentuje pasívna vecná legitimácia, keďže nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.10.2020 uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a namietal ju po právnej i skutkovej stránke. Tvrdenie žalobcu, že uzatvorená rezervačná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že ju mala podpísať p. J. T., pričom zo záhlavia zmluvy nevyplýva, v akom postavení je menovaná, je zmätočné, skutkovo nepresné a nezakladá právne následky, na ktoré žalobca poukazuje - neplatnosť rezervačnej zmluvy. Na jednej strane žalobca uvádza, že nie je jasné, v akom postavení je p. J. T., na druhej strane v žalobe spomína, že „zamestnanec žalovaného v rade 2/“ mu doručil návrh rezervačnej zmluvy s prílohami. Osobou, ktorá vo veci so žalobcom komunikovala a zasielala mu návrh zmluvy, je práve p. J. T.. Žalobca teda p. J. T. sám v danom čase identifikoval ako zamestnanca žalovaného 2/ zodpovedného za projekt „Komenského

rezidencia“ na strane žalovaného 2/. V tomto smere poukázal na , podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Pani J. T. ako realitná maklérka musí nepochybne mať aj oprávnenia s klientmi realitnej agentúry komunikovať a uzatvárať s nimi patričné zmluvy týkajúce sa činnosti realitnej agentúry vo vzťahu k nehnuteľnostiam, za predaj ktorých je zodpovedná a predajom ktorých je poverená. Okrem toho p. J. T. mala od žalovaného 1/ priamo udelené splnomocnenie na uzatvorenie dotknutej zmluvy, ktoré ako dôkaz predložil, na ktorom je dokonca overený podpis štatutára, hoci by sa na uzatvorenie tejto zmluvy overenie podpisu nevyžadovalo. Overenie podpisu je jednoznačným a nespochybniteľným dôkazom o autenticite splnomocnenia. Ak teda p. J. T. ako zástupca namiesto žalovaného 1/ podpísala rezervačnú zmluvu, konala v rozsahu udeleného splnomocnenia a rezervačná zmluva bola uzatvorená ako platný právny úkon. O tom, že uzatvorená rezervačná zmluva bola platným právnym úkonom, žalovaný 1/ informoval žalobcu podaniami zo dňa 02.07.2019 a 23.07.2019. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že výzvy žalobcu ignoroval, a preto nemohol konať ani v rozpore s dobrými mravmi, ako to tvrdí žalobca. Od rezervačnej zmluvy odstúpil v súlade s dojednanými dôvodmi na odstúpenie, v dôsledku čoho rezervačná zmluva zanikla. K tomuto kroku bol nútený z dôvodov na strane žalovaného, ktorý odmietol pokračovať v ďalšom plnení zmluvy a ohradzoval sa jej údajnou neplatnosťou. Vzhľadom na postup a proces pri uzatváraní rezervačnej zmluvy mal za to, že sa na ňu nemôže vzťahovať , nakoľko zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca navštívil kanceláriu žalovaného 2/, ktorý žalovaného 1/ zabezpečuje komunikáciu so zákazníkmi. Skutočnosť, že návrh zmluvy si následne strany vymenili elektronicky, neznamená, že ide o zmluvu uzatvorenú výlučne prostredníctvom diaľkových telekomunikačných prostriedkov. Pri extenzívnom výklade žalobcu by potom v podstate každá zmluva by spadala do tejto kategórie, pretože vzhľadom na používanie moderných technológii je bežné, že si strany medzi sebou vymenia znenie návrhov zmluvných dokumentov pred ich uzatvorením v elektronickej podobe. Pretože žalobca navštívil kanceláriu žalovaného 2/ a zmluva sa následne vyhotovila písomne, je zrejmé, že nejde o zmluvu uzatvorenú výlučne prostredníctvom diaľkových telekomunikačných prostriedkov. Rovnako nemôže ísť ani o zmluvu uzatvorenú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Vyplýva to z výkladu a contrario ustanovení a v spojení so skutočnosťou, že žalobca, ako sám uvádza, navštívil kanceláriu nášho zástupcu. Podmienky, za akých došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy súčasne preukazujú, že žalobca mal možnosť sa s obsahom rezervačnej zmluvy a jej príloh vopred oboznámiť a vyjadriť k nim svoje stanovisko. Návrh rezervačnej zmluvy bol žalobcovi vrátane príloh doručený 29.04.2019, pričom pracovník žalovaného 2/ uviedol: „posielam na pozretie“ a „ak budete mať akékoľvek otázky, neváhajte ma kontaktovať“. Z týchto vyjadrení je nepochybné, že žalobca sa mohol s návrhom zmluvy oboznámiť, zvážiť v návrhu obsiahnuté podmienky a v prípade, ak by mal otázky, čím je potrebné rozumieť i výhrady alebo pripomienky, mal možnosť zástupcu kontaktovať - t. j. aj vyjadriť prípadný nesúhlas alebo návrhy na zmeny či úpravy predloženého návrhu. Z takto prezentovanej komunikácie nemožno vyvodiť záver, že žalobca nemal možnosť sa k návrhu vyjadriť a nemal ani možnosť ovplyvniť jeho obsah. Z žiadneho vyjadrenia či postupu pri predložení rezervačnej zmluvy nevyplýva, a ani nemožno ustáliť, že by žalobca nemal priestor na ovplyvnenie obsahu zmluvy - vyjadrenie „zasielam na pozretie“ je diametrálne odlišné ako by bolo napríklad vyjadrenie „zasielam na podpis“. Žalobca mal teda vytvorený priestor, aby vzniesol prípadné pripomienky k zmluve, jej prílohám a ich zneniu. Žalobca žiadne námietky nevzniesol a rezervačnú zmluvu bez pripomienok dňa 02.05.2019 uzatvoril. Zmluva je preto v danom prípad individuálne dojednaná. Žalobca vzniesol námietky voči zneniu prílohy č. 2 rezervačnej zmluvy až 11. a 19 júna 2019. Urobil tak niekoľko mesiacov po tom, ako došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy, teda až niekoľko mesiacov po tom, ako vyjadril s navrhnutými podmienkami dobrovoľne, po predchádzajúcom oboznámení sa a po nevyužití možnosti zmluvu pripomienkovať, so zmluvou súhlas. Napriek tomu, že žalobca svoje výhrady začal uplatňovať až potom, ako so zmluvou prejavil svoj súhlas, v rámci komunikácie boli z jeho strany pripustené zmeny príloh rezervačnej zmluvy, čo preukazuje e- mail pracovníka žalovaného 2/, ktorý reaguje na správu žalobcu zo dňa 11.06.2019. Výslovne sa v ňom uvádza - „...áno, vieme Vám vyhodiť tie odseky...“ a ďalej „Bude Vám to tak stačiť? Prípadne mi napíšte, s ktorými vecami máte ešte problém...“ Individuálny charakter dojednaní potom vylučuje, aby šlo o neprijateľné zmluvné podmienky. Súčasne je tým vylúčená aj možnosť, aby šlo o neprijateľnú podmienku podľa . Neprijateľnosť podmienok nie je možné vyvodzovať gramatickou aplikáciou ustanovení , ale je žiaduce zohľadniť zmluvu a okolnosti, za ktorých bola uzatvorená, ako celok. Žalovaný poukázal, že v čase, keď uzatvárali rezervačnú zmluvu so žalobcom, sa nemohol zodpovedne a reálne zaviazať zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, že žalobcovi predá konkrétny, v tom čase ešte neexistujúci byt. Nemohol sa zaručiť, že sa jeho investičný záujem podarí s istotou realizovať, resp. že sa ho podarí realizovať ním zamýšľaným

spôsobom v celom rozsahu a že nevzniknú technické, právne alebo iné faktické okolnosti, ktoré ho donútia projekt zmeniť. Preto uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo nepochybne predčasné. V danom štádiu projektu však boli schopní poskytnúť žalobcovi a aj iným záujemcom službu rezervácie za jasne a zrozumiteľne vyjadrených a vopred oznámených podmienok. Služba rezervácie odzrkadľuje bežnú a dôvodnú prax zaužívanú pri obchodovaní s nehnuteľnosťami. Uzatvorenie rezervačnej zmluvy a poskytnutie služby rezervácie predstavuje legálny a legitímny nástroj, ktorým sa z pohľadu kupujúceho odstraňuje riziko spojené s obmedzenou ponukou nehnuteľností. Sledujú sa tak práve záujmy subjektu, ktorý mieni nehnuteľnosť kúpiť, pretože predávajúci subjekt sa zaväzuje neponúkať a ani nerokovať o možnej budúcej kúpe nehnuteľností s tretími osobami - a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto by teoreticky mohli ponúknuť vyššiu cenu alebo inak výhodnejšie podmienky predaja a kúpy. Subjekt, ktorý zvažuje kúpu nehnuteľnosti tak získava istotu, že to bude práve a jedine on, s kým bude predajca nehnuteľnosti ďalej jednať ako s kupujúcim a že nehnuteľnosť nebude ponúkaná a ani predaná tretej osobe. Je preto celkom zjavné, že služba rezervácie nepredstavuje službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, práve naopak, ide o právny nástroj, ktorý výrazne zlepšuje postavenie spotrebiteľa oproti iným spotrebiteľom a obmedzuje samotného predávajúceho v možnosti rokovať s inými spotrebiteľmi, ktorí môžu poskytnúť aj výhodnejšie podmienky. Vzhľadom na stav trhu s nehnuteľnosťami, ich obmedzenú ponuku a rastúce ceny preto spotrebiteľ získava službou rezervácie výhodu. Žalobcu nijakým spôsobom nenútil, aby rezervačnú zmluvu uzatvoril. Žalobca mal slobodnú vôľu, či službu rezervácie využije, alebo počká, kým sa stavebná fáza projektu dostane do stavu, kedy bude možné uzatvárať zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. priamo kúpne zmluvy. Súčasne by však bol žalobca vystavený situácii, kedy by vzhľadom na dopyt a podmienky na trhu už nemusel byť v rámci projektu dostupný byt spôsobilý na predaj žalobcovi. Aj táto okolnosť potvrdzuje nami prezentovaný záver, že služba rezervácie je v prospech záujmov žalobcu ako spotrebiteľa a sleduje jeho záujmy. Z rovnakých dôvodov považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu vo vzťahu k údajnému porušeniu Žalobca ďalej považuje spôsob, akým bola dohodnutá odmena za poskytnutie služby rezervácie a zastáva za neprijateľnú podmienku podľa a . Rezervačná zmluva je jednoznačne, jasne a zrozumiteľne koncipovaná ako zmluva, na podklade ktorej poskytuje žalovaný 1/ službu rezervácie nehnuteľnosti za dohodnutú cenu a za dohodnutých podmienok. V konaní nie je preukázané a žalobca ani netvrdí, že by mu služba rezervácie nebola riadne poskytnutá. Svoju povinnosť zo zmluvy si riadne splnil a žalobcovi službu rezervácie v dohodnutom rozsahu poskytol, za čo nám vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Je preto logické a nemôže byť v rozpore so zákonom, ak pri zániku zmluvy nemá žalobca nárok na vrátenie dohodnutej odmeny, pretože služba mu už reálne bola poskytnutá. Žalobca by mal nárok na vrátenie dohodnutej odmeny v prípade, ak by mu služba nebola poskytnutá, čo sa však nestalo. Žalobca službu prijal, preto nemôže mať nárok na vrátenie dohodnutej odmeny v prípade, ak následne dôjde k zániku zmluvy. Ustanovenie nemožno vykladať absolútne v tom smere, že spotrebiteľ má v prípade zániku zmluvy vždy nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol. Znamenalo by to, že ustanovenie by malo prednosť pred ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, čo zákonodarca celkom isto nemal na mysli. Ustanovenie dopadá na situácie, kedy si predávajúci na úkor spotrebiteľa mieni ponechať spotrebiteľom poskytnuté plnenie, hoci k plneniu či uzavretiu zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom nedošlo, resp. došlo k jej zániku, v dôsledku ktorého by malo byť plnenie spotrebiteľovi vrátené. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobca v danom prípade prijal od neho plnenie - službu rezervácie ako je vymedzená v zmluve - pričom pre prípad zániku zmluvy žalobca nevie prijaté plnenie vrátiť. Ak prijaté plnenie nemá žalobca ako vrátiť, potom nemôže sám mať nárok na vrátenie zaplatenej odmeny za poskytnutú službu, pretože by sa bezdôvodne obohatil. Takto dojednaná odmena súčasne nepredstavuje neprimeranú sankciu a ani preddavok na kúpnu cenu ako uvádza žalobca. Žalobca v danom prípade neuhrádza „sankciu“ za to, že neuzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Rovnako žalobca neuhrádza ani preddavok na kúpnu cenu. Žalobca zaplatil individuálne dojednanú paušálnu odmenu za službu rezervácie za jasne a zrozumiteľne vyjadrených podmienok, s ktorými dobrovoľne a bez námietok súhlasil po tom, čo sa s nimi vopred oboznámil a nevzniesol voči nim žiadne námietky. Skutočnosť, že odmena sa vypočítava z kúpnej ceny, je úplne štandardným spôsobom určenia odmeny pri obdobných zmluvných typoch - podobne, teda stanovením odmeny služby z hodnoty veci, ktorej sa služba týka - sa postupuje napríklad pri sprostredkovaní, ale aj pri právnych službách. Táto skutočnosť neznamená, že išlo o poskytnutie preddavku na kúpnu cenu. Dojednanými zmluvnými podmienkami v bode V.4. je len žalobca upozornený na skutočnosť, že vzhľadom na poskytnutie služby rezervácie už nemôže mať v prípade zániku zmluvy nárok na vrátenie zaplatenej odmeny z dôvodu, že mu služba v dohodnutom rozsahu reálne bola

poskytnutá. S prihliadnutím na všetko vyššie uvedené dotknuté ustanovenia rezervačnej zmluvy ako ich namieta žalobca, nemôžu predstavovať ani neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Výhrady žalobcu o tom, že žalovaný 1/ nemá oprávnenie na výkon realitnej činnosti, neobstojí. Predaj vlastných nehnuteľností nie je realitnou činnosťou, ale speňažovaním vlastného majetku, a teda užívaním vlastníckeho práva. Na takýto postup sa živnostenské oprávnenie nevyžaduje. Skutočnosť, že rezervačné zmluvy obvykle uzatvárajú realitné kancelárie, na uvedenom závere nič nemení. Ako uviedol sám žalobca - ide o nepomenovaný zmluvný typ. Jednotlivé zmluvy označené ako „rezervačné“ sa medzi sebou môžu obsahom líšiť (a v praxi sa často aj reálne líšia), a preto len obdobné označenie zmluvy nemôže byť považované automaticky za vykonávanie realitnej činnosti. Okrem toho v zmysle konštantnej judikatúry slovenských súdov, ako aj záverov právnej vedy, prípadná absencia živnostenského alebo iného obdobného oprávnenia nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Námietky žalobcu voči zneniu návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval za nedôvodné - k uzatvoreniu tejto zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ nikdy nedošlo, preto súd nemôže vykonať prieskum označených ustanovení. Súd môže vykonať len prieskum uzatvorenej zmluvy, nie návrhu zmluvy. Námietka voči bodu VI.9. návrhu je nedôvodná, pretože realizáciou prevodu celého projektu na inú obchodnú spoločnosť musí podľa označeného ustanovenia dôjsť nielen k prevodu práv, ale i povinností. Prevod projektu tak ráta s komplexným presunom všetkých práv i povinností ako aj vecí, ktorých sa plnenie týka, na iný, avšak s nami prepojený subjekt. S prihliadnutím na ustanovenia Stavebného zákona o prechode práv a povinností zo stavebného povolenia na právnych nástupcov predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností, je len ťažko možno akceptovať záver, že by prevod projektu mohli realizovať za takých podmienok, ktoré by žalobcu ako spotrebiteľa ukrátili na jeho právach - teda napríklad bez prevodu samotných nehnuteľností. Akákoľvek spoločnosť, na ktorú by projekt ako celok previedli, by teda projekt nadobudla ako celok a venovala sa výlučne projektu, čo povedie k presne opačnému záveru ako prezentuje žalobca - teda nie k ohrozeniu práv spotrebiteľa, ale ich posilneniu, pretože sa odstránia riziká na strane predávajúceho spojené s jeho inou činnosťou. Úplne nepravdivé sú tvrdenia žalobcu o tom, že projekt je aktuálne realizovaný spoločnosťou, ktorá nevlastní žiadny majetok a dôjde tým k zhoršeniu vymožiteľnosti práv žalobcu. Spoločnosť Komenského rezidencia, s.r.o., Bratislavská 117, 010 01 Žilina, IČO: 52 462 005 je vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa projekt týka, čo je možné bez ďalšieho overiť nahliadnutím do LV č. XX XXX vedeného pre kat. územie Z.. Ustanovenie bodu VIII.1. návrhu nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a , pretože neupravuje zodpovednosť za vady či škodu, ale obsahuje ustanovenia o zmluvnej pokute. Z podstaty veci teda nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, ktorou by sa obmedzovali nároky z vád nároky na náhradu škody - zmluvná pokuta je samostatným zabezpečovacím inštitútom a jej úprava sa nedotýka nárokov z vád či nárokov na náhradu škody. V prípade námietok voči bodu V.2. odkázal na argumentáciu obsiahnutú v čl. IV. tohto vyjadrenia a súčasne poukazujeme na ustanovenie , podľa ktorého o neprijateľnú podmienku nejde, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súčasne je s poukázaním na obsah dotknutého ustanovenia zrejmé, že jeho aplikáciou nemôže dôjsť k podstatnému prekročeniu ceny v čase splnenia, pretože možnosti zvýšenia sú obmedzené na zákonné a hospodársky obvyklé a bežné okolnosti (DPH, zväčšenie výmery nehnuteľnosti, inflácia). Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a 3/ uviedol, že viaceré vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k označeným subjektom, či už po právnej alebo skutkovej stránke, predstavujú len ničím nepreukázané domnienky, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v rade 2/ a 3/ je otázna.

5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 15.01.2021 uviedol, že žalovaný v rade 1/ sa mylne domnieva, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným je možné použiť ustanovenia . Žalobca nielen, že nie je podnikateľom, ale v rezervačnej zmluve nebola dohodnutá voľba . Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ listom odstúpil od rezervačnej zmluvy a toto právo odstúpiť od zmluvy si vymienil v rezervačnej zmluve, v zmysle „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“ Rezervačná zmluva ako celok preto zanikla ex tunc. Ak preto rezervačná zmluva zanikla ex tunc - od začiatku, žiadna zo strán sporu sa nemôže dovolávať plnenia vyplývajúcich z ustanovení rezervačnej zmluvy. Žalobca uhradil žalovanému v rade 1/ sumu 3.249,- Eur. Keďže žalobca žalovaného v rade 1/ vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.249,-Eur žalovaný v rade 1/ žalobcovi túto sumu nevrátil, žalobca v tomto rozsahu trvá na podanej žalobe. Žalobca sa však voči žalovanému neobohatil. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.01.2012 sú kritériá nasledovné: Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určite osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ ponúkal byt č. 3.04 aj naďalej a tento byt je podľa webového sídla www.komenskeho.sk rezervovaný, keďže pravdepodobne žalovaný v rade 1/ zatiaľ nezískal kolaudačné rozhodnutie a na liste vlastníctva naďalej figuruje stavba: škola, stavebná fakulta, tak žalovanému v rade 1/ nebola spôsobená žiadna majetková ujma. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu vo výške 1500,- Eur žalobca vzal žalobu v plnom rozsahu späť.

6. Žalovaný 1/ v duplike doručenej súdu dňa 24.02.2021 poukázal, že žalobca v žalobe tvrdil, že rezervačná zmluva je absolútne neplatný právny úkon. V replike žalobca svojou argumentáciou prakticky uznal, že došlo k odstúpeniu od rezervačnej zmluvy zo strany žalovaného 1/, keď tvrdil, že zmluva sa v dôsledku podaného odstúpenia zrušila ex tunc. Táto skutočnosť má pre prejednávanú vec zásadný význam a súčasne v značnom rozsahu popiera doterajšiu žalobnú argumentáciu žalobcu. Súčasne je tak preukázané tvrdenie žalovaného 1/, že od zmluvy odstúpil z dôvodov, ktoré zapríčinil žalobca. Je pravda, že podľa ustanovenia sa odstúpením zmluva zrušuje od počiatku. Súčasne však označené zákonné ustanovenie obsahuje úpravu, ktorá určuje, že tento záver platí, ak právnym predpisom nie je ustanovené inak, alebo ak účastníkmi zmluvy nie je dohodnuté inak. Žalobca túto okolnosť, teda že predmetné ustanovenie nie je kogentné a je možné sa od neho odchýliť, celkom zjavne opomína. Podľa ustanovenia bodu V.4. rezervačnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným platí, že v prípade odstúpenia podľa bodu V.2.2. rezervačnej zmluvy sa zaplatená odmena za poskytnutie služby rezervácie nevracia a predstavuje dohodnutú odmenu za dovtedy poskytnutú službu rezervácie. Je tak nepochybné, že účastníci zmluvy sa v tejto konkrétnej okolnosti dohodli inak - odchýlne od ustanovenia . Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v bode V.4. rezervačnej zmluvy výslovne dohodli spôsob, ako majú byť ich vzťahy usporiadané pre prípad odstúpenia, a teda i zániku rezervačnej zmluvy. Nie je potom namieste tvrdiť, že táto dohoda obsiahnutá v bode V.4. rezervačnej zmluvy zanikla spoločne s odstúpením od zmluvy - takýto výklad zmluvy by bol v rozpore nielen s prejavenou vôľou zmluvných strán, ale aj s ustanovením , ktoré stranám výslovne umožňuje, aby sa od neho odchýlili. V ustanovení bodu V.4. rezervačnej zmluvy je nepochybný prejav vôle strán, aby pre prípad odstúpenia nastali skutočnosti zamýšľané stranami, teda strany jasne vyjadrili vôľu byť označeným ustanovením viazané aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu. Ustanovenie bodu V.4. rezervačnej zmluvy tak nemohlo zaniknúť s účinkami ex tunc. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, stále by platilo, že obe strany sú si povinné vrátiť prijaté plnenie. Žalobca opomína skutočnosť, že podľa je povinná plnenie vrátiť každá strana. Súčasne podľa platí, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Predmetom uzatvorenej rezervačnej zmluvy bolo poskytnutie služby rezervácie. Služba bola žalobcovi riadne poskytnutá - žalobca bol s nehnuteľnosťou oboznámený (dokonca ohliadkou na mieste samom kvôli výhľadu), rezervácia bola vyznačená v evidencii rezervácií a súčasne sa žalovaný zdržal akéhokoľvek ponúkania nehnuteľnosti na predaj inej osobe. Túto skutočnosť považoval za nespornú, pretože žalobca v podanej žalobe ani v replike netvrdí, že by mu služba poskytnutá nebola. O poskytnutí služby predložil aj záznam z evidencie (pôvodne) žalovaného 2/, ktorý okolnosti súvisiace s predajom a rezerváciou obstarával. Tým, že žalobca službu prijal, obdržal od žalovaného 1/ dohodnuté zmluvné plnenie, a teda majetkový prospech. Plnenie, ktoré žalobcovi poskytli, spočívalo predovšetkým vo výkonoch - službách, ako vyplýva z uzatvorenej rezervačnej zmluvy. Preto ak by aj rezervačná zmluva neobsahovala ustanovenie bodu V.4., platilo by, že žalobca by mal poskytnuté služby žalovanému 1/ peňažne kompenzovať vo výške dohodnutej ceny plnenia. Vzájomné pohľadávky strán by sa preto kryli a k faktickému vracaniu plnení by nedošlo. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nie je na prejedávanú vec aplikovateľné. Predmetom sporu v prejednávanej právnej veci bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s predajom a kúpou nehnuteľnosti v podobe zloženej zálohy na kúpnu cenu. Náš právny spor žalobcu sa týka poskytnutia služby spotrebovanej žalobcom, teda ide o úplne iný druh právneho vzťahu, ktorý je nutné právne posúdiť iným spôsobom. Vo veci sp. zn. osoby, ktoré sa domáhali vrátenia vopred poskytnutého plnenia - zálohy na kúpnu cenu, nenadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti, teda neobdržali dohodnutý predmet plnenia. Žalovaný 1/ však žalobcovi dohodnutú službu rezervácie nehnuteľnosti za dohodnutú odmenu riadne poskytol v súlade s rezervačnou zmluvou. Na rozdiel od žalobcov v právnej veci sp. zn. , žalobca v našom spore plnenie dohodnuté v rezervačnej

zmluve obdržal. Rovnako je nesprávne tvrdenie žalobcu, že byt žalovaný 1/ naďalej ponúkal, resp. ponúka na predaj, a preto im nemohla vzniknúť žiadna škoda. Žalovaný 1/ po celú dobu platnosti a účinnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovaným s nikým iným okrem žalobcu o predaji bytu nerokoval - v súlade s obsahom dohodnutej služby rezervácie. Žalobca netvrdí a ani nepreukázal opak. V súčasnej dobe žalovaný 1/ viac predaj dotknutého bytu nezabezpečuje, pretože celý projekt bol postúpený na tretiu osobu. Skutkové tvrdenia žalobcu sú preto nesprávne - byt žalovaný 1/ ďalej nepredáva, aktuálnym predajcom bytu je úplne iná právnická osoba. Navyše, tieto úvahy žalobcu sú právne irelevantné, pretože skutočnosť, či je byt po zániku rezervačnej zmluvy ďalej predávaný alebo ponúkaný na predaj, nemá žiadny vplyv na to, že žalobcovi službu rezervácie za dohodnutú odmenu riadne poskytol a žalobca túto službu prijal. Výklad, ktorý zastáva žalobca, by znamenal, že žalobca nemá povinnosť zaplatiť za riadne poskytnutú službu dohodnutú odmenu. Také tvrdenie a interpretácia však nemá oporu v zákone, ba naopak, je v rozpore s ustanovením posledná veta a so znením uzatvorenej rezervačnej zmluvy.

7. Uznesením č. k. -157 zo dňa 11.02.2021 súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby voči žalovaným 2/ a 3/, konanie voči žalovaným 2/ a 3/ zastavil a náhradu trov konania im nepriznal.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.01.2022, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného 1/.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil, že od momentu podania žaloby nastala ešte ďalšia právna skutočnosť, pričom túto skutočnosť už avizoval aj v samotnej žalobe, a to, že žalovaný nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy v zmysle rezervačnej zmluvy, a to II. bod 3, pretože od uzavretia zmluvy 03.05.2019 až do 01.07. uplynulo len 59 dní, takže 02.07. plynul posledný deň na uzavretie zmluvy. Žalovaný ale už listom zo dňa 02.07.2019, ktorý aj 02.07.2019 odoslal, odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné, pretože zákon v zmysle túto možnosť neumožňuje, a tým pádom jedine zmluva, ktorá mu ale umožňovala odstúpiť od tejto rezervačnej zmluvy až po uplynutí 60 dní, čo vyplýva aj z ostatných ustanovení ohľadom ukončenia tejto zmluvy. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy takto formulované, nemôže pôsobiť pro futuro, ak niečo nastane, tak v takom prípade sa odstupuje od zmluvy. Takéto ustanovenia sú dvojstranné. Takýmto spôsobom nie je možné odstupovať od zmluvy s účinkami, ktoré možno nastanú v budúcnosti. Pokiaľ ide o skutočnosť, a to zánik zmluvy, k tomu došlo až po podaní žaloby a pokiaľ ide o samotné odstúpenie od zmluvy, tak zo zákona, ani zo samotnej zmluvy nevyplýva spôsob, akým formulovali, alebo akým odstúpil žalovaný od rezervačnej zmluvy. V zmysle V. táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, do uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluvy, najneskôr však do 31.12.2019 a teda 01.01.2020 uplynutím času zanikla, a v prípade neakceptovania argumentov súdu ohľadom toho, že je tá zmluva absolútne neplatná už od počiatku, navrhoval, aby súd priznal nárok na istinu s tým, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, tak v takom prípade vlastne od 01.01.2020. Poukázal aj na to, že jednou z najpodstatnejších skutočností, ktoré žalobca namietal, ktoré mu boli vlastne podsunuté, bola skutočnosť, že tento projekt sa dá previesť na nejaký ďalší subjekt, čo sa aj nakoniec stalo a dnes je vlastníkom bytov, resp. byty predáva spoločnosť Komenského, s.r.o., už to nie je vlastne žalovaný. Takže táto skutočnosť, ktorej sa obával, že by mohol prísť o finančné prostriedky, táto nastala, stavebné povolenie bolo ešte na žalovaného, ale už kolaudácia a predaj samotných bytov realizoval tretí subjekt, takže tým pádom tie jeho aj pripomienky ku celému procesu, ako aj k obsahu jednotlivých ustanovení boli teda správne a jeho obava ohľadom nejakého ďalšieho trvania tohto vzťahu bola oprávnená, pretože tento projekt je zabezpečovaný aj majetkom samotného konateľa spoločnosti BEST group, s.r.o., teda žalovaného, zároveň aj jeho majetkom v inej spoločnosti, ktorý má na Ul. Bratislavská 117 a zároveň BEST group s.r.o. ukončila činnosť a na tejto adrese Bratislava 117 je teraz spoločnosť Ingema, konkurencia. Po predbežnom právnom posúdení súdu doplnil, že z projektov ako takých je možné už následne vyrátať, či už plochu jednotlivých bytov, zároveň spoločných priestorov a všetkých tých faktorov, ktoré vlastne ovplyvňujú výšku spoluvlastníckeho podielu. Takže už v čase, keď je projekt vyhotovený, môže znalec vyrátať, na to majú obyčajný program, kde zadávajú nejaké konkrétne informácie a tým pádom ten im vyráta výšku spoluvlastníckeho podielu. Ak mal ust. o odchýlke, tak v takom prípade mal mať aj v jednotlivých ustanoveniach, či už rezervačnej zmluvy, alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve už výšku jednotlivých spoluvlastníckych 9 podielov. V tom čase dokonca mal vlastné právoplatné stavebné povolenie, takže po právnej stránke a dokumentačnej stránke mal žalovaný všetko potrebné na to, aby mohol vyrátať výšku spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku. Žalovaný ako stavebník mal vydané stavebné povolenie a v prípade akýchkoľvek zmien jednoducho bol povinný

v zmysle stavebného zákona požiadať o povolenie zmeny stavby vlastne pred dokončením, čo mohlo mať vplyv už aj na viacero týchto zmluvných strán, a to je ďalší proste právny proces. Takže skutočnosti, ktoré by možno že mohli v budúcnosti nastať, nemôžu mať vplyv na jeho povinnosť, aby vedel už v čase, keď mal vydané právoplatné stavebné povolenie, aby vedel vlastne vyrátať výšku tých jednotlivých spoluvlastníckych podielov. V tom čase dokonca mal vlastné právoplatné stavebné povolenie, takže po právnej stránke a dokumentačnej stránke mal žalovaný všetko potrebné na to, aby mohol vyrátať výšku spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku.

10. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu toho, že bola podpísaná neoprávnenou osobou, avšak tieto okolnosti boli jednoznačne vylúčené, keď bolo predložené písomné splnomocnenie pre osobu a bolo jednoznačne vysvetlené tak, ako to bolo aj samotnému žalobcovi vysvetlené počas teda uzatvárania tých jednotlivých úkonov ako a kým na základe čoho k týmto úkonom došlo. Následne žalobca uplatňuje svoj nárok z dôvodu toho, že zmluva zanikla odstúpením z ich strany. Pokiaľ ide o to samotné odstúpenie, ktoré rozporuje žalobca, poukázal, že ten list je z 02.07., v ten deň bol aj odoslaný, to je medzi stranami nesporné. Podľa posledného odseku, „ak dodatočnej lehote podľa predchádzajúceho odseku nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, ako bolo dojednané, považujte toto písomné podanie za odstúpenie“. Dodatočná lehota, ktorá bola poskytnutá, boli 3 dni. To znamená, že žalovaný neodstúpil od tej zmluvy už 2.7., ale až po uplynutí tej lehoty 3 dní. To znamená, že ak 2.7. bol ten list doručený, ak by si ho aj v rovnako ten istý deň žalobca prevzal, čo sa teda nestalo, lebo ten list bol prevzatý až neskôr, tak najskôr mohlo k tomu odstúpeniu reálne po uplynutí tejto podmienky dôjsť až 5.7., teda tá lehota na odstúpenie bola jednoznačne dodržaná. Nedá sa povedať, že už 2.7. by došlo k odstúpeniu, pretože to z obsahu tej listiny nevyplýva, že už 2.7. sa odstupuje. Je tam jednoznačne napísané, že ten list má byť považovaný za odstúpenie, ak teda k tej dodatočnej lehote nedôjde k právnej skutočnosti zo strany žalobcu, a to teda uzatvorenie budúcej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca mal nejaké obavy o stratu finančných prostriedkov, nie je zrejmé, akú to má relevanciu, keďže k peňažnému nároku, aký uplatňuje žalobca. Je pravda, že projekt bol nakoniec realizovaný tretím subjektom. Pri developerských projektoch je to úplne zrejmé. Táto skutočnosť nie je nejakým rizikovým faktorom. Práve naopak je to faktor, ktorý má výrazne posilniť možnosť realizácie tohto projektu, oslobodiť ten projekt od iných podnikateľských činností a rizík zo strany žalovaného ako podnikateľa, ktorý vykonáva aj inú ako developerskú činnosť, a to preto že vlastne ten subjekt, ktorý nadobudne ten projekt a ktorý ho aj reálne nadobudol, a ktorý ním aj reálne všetky byty predal, bez toho že by ktokoľvek o akékoľvek peňažné prostriedky prišiel, tak jednoducho prevzal všetky práva, ale aj povinnosti. Je to úplne bežná podmienka financujúcich bánk, ktoré chcú, by konkrétny projekt s konkrétnou developovanou nehnuteľnosťou realizovala konkrétna spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu inú činnosť. Nie je zrejmé, z čoho plynuli obavy žalobcu, o to, že by mohol stratiť svoje financie. Tieto obavy neboli ani nijakým spôsobom zdokladované, že z čoho tá obava mala plynúť, práve naopak aj tie skutočnosti, ktoré právny zástupca žalobcu sám uviedol, nasvedčujú presnému opaku, a síce že bolo všetko spravené preto, aby ten projekt reálne a skutočne prebehol a jednoducho došlo len k zmene na špeciálne založenú spoločnosť, ktorá mala realizovať len tento projekt, bez toho, že by mala akékoľvek iné záväzky z iných zmlúv, z inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že zmluva, ktorá bola uzatvorená, bola uzatvorená platne. Žalobca mal dostatočný priestor na to, aby sa k tejto zmluve vyjadril. Podmienky zmluvné boli dohodnuté jasne, takisto aj pre prípad odstúpenie bolo jasne dohodnuté, akým spôsobom budú usporiadané právne vzťahy zmluvných strán, a toto dojednanie nemohlo zaniknúť odstúpením tak, ako to tvrdil žalobca v svojom poslednom písomnom vyjadrení. Zmluvné strany sa môžu v rámci prejavu slobodnej vôle dohodnúť, čo pre prípad, že dôjde k zániku ich právneho vzťahu. Poukázal, že to, čo sa deje zo strany žalobcu v konaní, je zmena, uvádzanie podstatných skutkových okolností, z ktorých je odvodzovaný nárok žalobcu, s tým, že všetky podstatné skutkové okolnosti sú strany konania povinné vlastne urobiť v čase, ktorý na to ukladá. Žalobca v rozpore s týmto princípom prednáša dnešné tvrdenia na tomto pojednávaní, že v podstate ten žalobný dôvod je úplne iný, ako bol pri podstate podaní žaloby, kde sa teda argumentovalo absolútnou neplatnosťou zmluvy. Pokiaľ ide o odstúpenie, tak žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, prečo nemôže byť odstúpenie formované tým spôsobom, akým bolo. Zákon pozná odkladacie podmienky a na poli súkromného práva, čo nie zakázané, je dovolené. Žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom, z ktorého ustanovenia príslušných právnych predpisov by mal takýto zákaz vyplývať, a tým pádom s princípom, čo nie je zakázané, je dovolené, je možné odstúpenie formulovať aj takýmto spôsobom. Je to navyše aj vysoko účelné a efektívne, než aby si strany vymieňali stovky písomných podaní, tak zhrnú svoju pozíciu, svoje stanovisko v písomnom podaní jednom, aby nemuselo byť zbytočne doručované, zbytočne vytvárané ďalšie trovy, a aby sa celá vec mohla časovo

efektívne vyriešiť. Ten list nie je ničím iným, len vyjadrením tej vôle, ku ktorému dátumu chce, ktorá strana iniciovať účinky odstúpenia. Čiže nemusí byť v zmluve jednoznačne napísané, dokedy ja som povinný, alebo v ktorý konkrétny časový okamih ja som povinný odstúpiť od zmluvy. Keby ten list poslali o tri dni neskôr s tým, že by tam nebola táto podmieňujúca klauzula, tak by výsledok bol absolútne rovnaký. Tú lehotu tam uviedli práve preto, aby nedošlo k pochybnostiam o tom, kedy to odstúpenie nastáva a vytvorili ešte priestor pre samotného žalobcu, aby svoje ďalšie konanie zvážil. Vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu súdu uviedol, že zmluva je v tomto ohľade určitá, pretože v tých zmluvách, aj v tej prílohe bolo špecifikované, akým spôsobom budú skutočnosti, ktoré objektívne neboli známe zmluvy stranám, budú došpecifikované, v podstate bolo v tom čase nemožné tieto veci jednoznačne zmluve určiť, keďže išlo o ešte neexistujúci byt. Žalobcovi boli jednoznačne tieto informácie poskytnuté, k tej okolnosti môže byť napríklad predvolaná aj pani T. ako svedkyňa, ktorá môže obzrejmiť, akým spôsobom tá komunikácia prebiehala, a teda že jednoducho zmluvným stranám tieto okolnosti boli známe, ale nie s takou kvalitou, aby ich mohli teda zahrnúť do textu zmluvy. To znamená, existovali nejaké projekty, atď., ale samozrejme tie projekty keďže išlo o rekonštrukciu existujúcej stavby, čo je ďalší významný prvok vplývajúci na celú túto vec, nemôže byť garantovaná tá výmera napr. do posledného metra. Takisto aj tie jednotlivé spoluvlastnícke podiely môžu byť vypočítané až potom ako ten objekt bude reálne skolaudovaný, reálne doplnený. Z obsahu tých zmlúv vyplýva jednoznačne dohoda zmluvných strán o tom, že tieto okolnosti budú doplnené potom, keď bude stavebno-technicky tá stavba dokončená, keďže objektívne v čase uzatvorenia tej zmluvy nemohli byť ešte uvedené. To však nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy, pretože aj pri zmluve o budúcej zmluve môže byť dojednané, že podstatné, resp. tie náležitosti, ktoré by tá zmluva mala mať, budú ešte v budúcom štádiu medzi zmluvnými stranami doplnené. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že tieto okolnosti budú v budúcnosti doplnené na základe objektívnych skutočností, a to až keď budú objektívne po ukončení tých stavebných prác a činností tieto údaje a fakty známe. Poukázal na prílohu č. 3, kde je teda dispozičné riešenie bytu, čiže výmera toho bytu bola známa, takisto nie je možné v tomto prípade hovoriť, že tie jednotlivé údaje boli neznáme úplne zmluvným stranám. Nemohli byť uvedené s úplnou presnosťou, nemohli byť zmluvne garantované, čiže pokiaľ sa zoberú do úvahy všetky prílohy týchto zmlúv, tak sú jednoznačne určité a nemôže byť záver podľa mňa v tomto konaní, že tá zmluva neobsahovala náležitosti v takom rozsahu, aby spôsobili tieto okolnosti neplatnosť. To, čo uvádzal PZ žalobcu, môže byť pravda pri stavbe, ktorá sa stavia, poviem to tak na zelenej lúke, pretože tam môže dôjsť len k nejakým drobným stavebným odchýlkam, ktoré vyplývajú z technických noriem. Avšak v prípade rekonštrukcie objektu je to naozaj veľmi zložité, do budúcna vypočítať v podstate je to nemožné a pri takýchto druhoch stavebných projektov objektívne dochádza k výpočtu toho spoluvlastníckeho podielu až úplne na záver toho projektu, pretože jednoducho je to fakticky nemožné urobiť to v priebehu, pretože je to existujúci objekt, kde môžu byť odkryté statické prvky, konštrukčné časti, ktoré dajme tomu obhliadkou nebolo možné zistiť, tým pádom sa môže meniť dispozičné riešenie toho domu. Nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na tom, že budú tieto okolnosti do zmluvy doplnené, a podľa mňa aj tá zmluva o budúcej zmluve jednoznačne určuje, ako tieto okolnosti mali byť do zmluvy doplnené, aj v tomto smere úplne určitá. Zastával preto názor, že rezervačná zmluva je platným právnym úkonom, keďže celkom jasne zrozumiteľne a v súlade s náležitosťami právneho poriadku, vrátane zmluvných príloh špecifikovala, jednak aká služba sa má poskytnúť žalobcovi na podklade tejto zmluvy a aká ďalšia zmluva má byť uzatvorená. To vyplýva aj z toho, že k tejto zmluve bola aj samotná zmluva o budúcej zmluve pripojená. Tento právny úkon nebol neurčitý, pretože bolo celkom zjavné, k akému ďalšiemu právnemu úkonu má medzi zmluvnými stranami dôjsť a za akých podmienok.

11. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil tento skutkový stav:

12. Z Rezervačnej zmluvy č. 304 uzatvorenej dňa 02.05.2019 medzi žalobcom ako záujemcom a žalovaným ako 1/ ako predávajúcim (č. l. 101 - 103 spisu), súd zistil, že predmetom zmluvy podľa bodu II.1 rezervačnej zmluvy, bol záväzok predávajúceho poskytnúť záujemcovi za odplatu službu rezervácie nehnuteľností, teda že po dobu stanovenú v zmluve nebude nehnuteľnosti ponúkať tretím osobám, ani s nimi nebude rokovať o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, či nehnuteľnosti rezervovať v prospech tretích osôb zaväzuje sa o prevode vlastníctva bytu rokovať prednostne so záujemcom. Podľa bodu II. 2 sa za nehnuteľnosti na účely zmluvy považujú byty a nebytové priestory špecifikované v bode I. 2 zmluvy, pričom zmluvné strany vzali na vedomie, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy nie sú nehnuteľnosti reálne vytvorené a uvedenú skutočnosť nepovažujú za prekážku uzatvorenia zmluvy.

Ďalej vzali na vedomie, že presná špecifikácia nehnuteľností bude určená dodatočne v závislosti na realizácii projektu predávajúceho. Záujemca berie na vedomie, že skutočná výmera nehnuteľností môže oproti výmerám uvedeným v zmluve a v prílohách vykazovať odchýlky +/- 5% vyvolané najmä požiadavkami záujemcu, autora projektovej dokumentácie, požiadavkami vyplývajúcimi z pltných technických noriem, všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj obvyklé stavebné odchýlky. K nehnuteľnostiam ako bytom a nebytovým priestorom bude po ich dokončení náležať aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku, prípadne aj na priľahlom pozemku. Označenie výšky týchto podielov a špecifikáciu spoločných častí a zariadení, ako aj pozemkov, zmluvné strany doplnia dodatočne v závislosti na výsledkoch realizácie projektu predávajúceho. Na účely tejto zmluvy sú byty a nebytové priestory predbežne špecifikované v prílohe č. 1., ktorá predstavuje projektový zámer predávajúceho. Zmluvné strany taktiež berú na vedomie, že nehnuteľnosti môžu byť zaťažené záložným právom v prospech financujúcej banky predávajúceho, ktorá predávajúcemu poskytne úver na realizáciu projektu predávajúceho. Predávajúci požiada o výmaz takého záložného práva najneskôr v lehote do 30 dní odo dňa uzatvorenia riadnej zmluvy o odplatnom prevode vlastníctva bytu, ak z podmienok financujúcej banky nebude vyplývať, že takú žiadosť možno doručiť až po zaplatení kúpnej ceny zo strany záujemcu ako kupujúceho. Podľa bodu I.1 Rezervačnej zmluvy, predávajúci realizuje investično-stavebný projekt značený ako „REZIDENCIA KOMENSKÉHO“ spočívajúci v rekonštrukcii, prestavbe a nadstavbe existujúcej stavby so súp. č. XXXX postavenej na pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.084 m2. Vlastnícke právo k stavbe a zastavanému pozemku je pre katastrálne územie Z. vedené Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX. V zmysle bodu I. 2 Rezervačnej zmluvy v stavbe majú, okrem iných, byť v rámci realizácie projektu predávajúceho zhotovené nasledovné byty a nebytové priestory: byt č. X.XX, na 3. nadzemnom podlaží s výmerou interiérovej plochy 45,75 m2; pozostávajúci z 2 izieb (v zmysle klientskych zmien podľa zadania), z kuchyne s otvorenou dispozíciou, z kúpeľne so zabudovaným WC vo vyhotovení štandard, ktorý je bližšie špecifikovaný v prílohe č. 1 tejto zmluvy; dispozičné riešenie bytu spolu s orientačnými výmerami jeho jednotlivých miestností je uvedené v prílohe č. 3; pivničná kobka č. XX o výmere 1,36 m2 je príslušenstvom bytu; k príslušenstvu bytu prináleží aj terasa o výmere 6,97 m2; nebytový priestor č. 67 - nekryté vonkajšie parkovacie státie, plán parkovacích státí tvorí prílohu č. 4. V bode I.4. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene za byt č. X.XX vo výške 83.250,-Eur bez DPH (99.000,-Eur s DPH) a za nebytový priestor na kúpnej cene vo výške 7.000,-Eur bez DPH (8.400,-Eur s DPH). Podľa bodu II. 3 Rezervačnej zmluvy, sa zmluvné strany súčasne zaviazali, že na základe tejto zmluvy uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru (dˇalej len ZoBZ), predmetom ktorej bude, okrem iného, záväzok zmluvných strán uzatvoriť ohľadom nehnuteľností riadnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru. Znenie ZoBZ s vymedzením jej podstatných obsahových a formálnych náležitostí tvorí prílohu č. 2 tejto zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti, ktoré nemožno v čase uzatvorenia tejto zmluvy do ZoBZ doplniť, zmluvné strany doplnia v čase jej uzavretia, alebo ak sa ukáže, že také doplnenie nie je možné, vhodné alebo potrebné, potom také údaje zo ZoBZ vypustia. Predchádzajúca veta sa, okrem iného, vzťahuje aj na vyriešenie otázky parkovacieho státia (ak k bytu náleží parkovacie státie), a to tak, že toto bude riešené formou spoluvlastníckeho podielu v zastavanom, resp. priľahlom pozemku, a úpravou práv k týmto pozemkom, alebo spoluvlastníckym podielom v nebytovom priestore, prípadne iným vhodným právnym riešením podľa voľby predávajúceho, ktoré umožní užívanie parkovacieho státia spoločne s bytom. Zmluvné strany sa dohodli, že ZoBZ uzatvoria najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto Rezervačnej zmluvy. Podľa bodu III. 1 Rezervačnej zmluvy, záujemca sa za poskytnutie služby rezervácie zaväzuje v lehote do 3 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy zaplatiť predávajúcemu odmenu vo výške 3 % bez DPH za každú rezervovanú nehnuteľnosť , teda spolu sumu 2.707,50 Eur bez DPH, čo s DPH predstavuje 3.249,-Eur. Podľa bodu III.4. Rezervačnej zmluvy, v prípade, ak medzi zmluvnými stranami dôjde k uzatvoreniu riadnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (vidˇ bod II.3. tejto zmluvy), odmena za poskytnutie služby rezervácie sa započíta na dohodnutú kúpnu cenu jednotlivých bytov, resp. nebytových priestorov.

13. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú mal uzatvoriť žalovaný 1/ ako budúci predávajúci a nešpecifikovaný budúci kupujúci (č. l. 107-114 spisu), ktorá tvorí prílohu č. 2 Rezervačnej zmluvy, súd zistil, že neobsahuje jednak identifikáciu budúceho kupujúceho, ani identifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu budúcej kúpnej zmluvy a vo vzťahu ku ktorým mal prevziať budúci kupujúci záväzok uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu. Rovnako sa v nej

nenachádzajú údaje o kúpnej cene. Obsahom zmluvy sú podmienky a lehoty uzatvorenia budúcej zmluvy.

14. Prílohou č. 1 Rezervačnej zmluvy bola aj špecifikácia bytov ŠTANDARDY (č. l. 104), prílohou č. 3 dispozičné riešenie bytu - návrh pôdorysu (č. l. 105 spisu), prílohou č. 4 bol plán parkovacích miest (č. l. 105 rub) a prílohou č. 5 plán rozmiestnenia pivničných kobiek (č. l. 106 spisu).

15. Súčasťou zmluvnej dokumentácie predloženej žalobcom je aj listina „PLNÁ MOC“ zo dňa 09.01.2019, ktorou žalovaný splnomocnil pani J. T. ako splnomocnenca (okrem ďalších troch osôb), aby každý z nich samostatne zastupoval splnomocniteľa vo veci uzatvárania zmlúv o rezervácii bytu so záujemcami o kúpu bytu alebo nebytového priestoru alebo parkovacieho státia, ktoré majú byť umiestnené v projekte s názvom „KOMENSKÉHO REZIDENCIA“ realizovanej splnomocniteľom ako budúcim predávajúcim. Splnomocnenie sa vzťahuje na podpis zmluvy o rezervácii bytu so záujemcom podľa podmienok a v znení vzorovej zmluvy o rezervácii bytu, ako aj na zastupovanie splnomocniteľa pri rokovaní o uzatvorení zmluvy o rezervácii bytu a na zastupovanie splnomocniteľa pri rokovaní o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podpis splnomocniteľa je úradne osvedčený (č. l. 115 spisu).

16. Faktúrou č. 7520190015 vystavenou dňa 07.05.2019, splatnou dňa 07.05.2019 bola žalobcovi žalovaným 1/ fakturovaná čiastka 3.249,-Eur ako odmena za služby rezervácie bytu 304 (č. l. 54 spisu).

17. Listom zo dňa 01.07.2019 (č. l. 52 spisu), doručeným žalovanému 1/ dňa 02.07.2019 (č. l. 49 psiu ) žalobca namietal absolútnu neplatnosť rezervačnej zmluvy a požiadal o vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 3.249,-Eur. Listom zo dňa 07.07.2019 (č. l. 53 spisu), doručeným žalovanému 1/ dňa 09.07.2019 a pôvodnému žalovanému 2/ dňa 11.07.2019 (č. l. 47,48 spisu) žalobca opätovne poukázal na absolútnu neplatnosť rezervačnej zmluvy a tým, že nedošlo k dohode o obsahu zmluvy považoval rokovania za uzatvorené a opätovne žiadal o vrátenie zálohy vo výške 3.249,-Eur.

18. Žalovaný 1/ listom zo dňa 02.07.2019 (č. l. 133 rub spisu) doručeným žalobcovi dňa 03.07.2019 (č. l. 50 spisu) vyzval žalobcu na uzatvorenie ZoBZ v dodatočnej lehote 3 dní od doručenia výzvy s tým, že ak v dodatočnej lehote nedôjde k uzatvoreniu ZoBZ považuje sa toto písomné podanie za odstúpenie od rezervačnej zmluvy č. 304 podľa jej bodu V.2.2. z dôvodu že žalobca neuzatvoril so žalovaným 1/ ZoBZ, ako bolo dohodnuté v bode II. 3. Rezervačnej zmluvy.

19. Dňa 23.07.2019 žalovaný 1/ adresoval žalobcovi list „Stanovisko k platnosti rezervačnej zmluvy“, v ktorej zotrval na platnosti rezervačnej zmluvy, a uviedol, že od zmluvy platne odstúpil listom zo dňa 02.07.2019, v dôsledku čoho nie je povinný vrátiť žalovanému zaplatenú odmenu (č. l. 31 spisu).

20. Z e-mailovej komunikácie medzi splnomocnenou zástupkyňou žalovaného 1/ a žalobcom mal súd zistené, že medzi stranami sporu prebiehali predzmluvné rokovania minimálne od 29.04.2019 do 20.06.2019 (č. l. 55-59, 134-136 spisu).

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

Podľa z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať

a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov. 9a)

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (ods. 1). Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (ods. 2). Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela (ods. 3).

Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa z. č. (ďalej v texte ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

22. Súd sa prednostne zaoberal späťvzatím žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 1.500,-Eur z titulu vydania primeraného zadosťučinenia. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte pred otvorením pojednávania, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti. Súd preto s poukazom na citované ust. a konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500,-Eur zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

23. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami založený „Rezervačnou zmluvou č. 304“ posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský, pretože žalovaný 1/ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a naopak žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má preto postavenie spotrebiteľa. Ďalej mal súd preukázané, že uvedená zmluva bola medzi stranami individuálne dojednaná, ktorá skutočnosť vyplýva z e-mailovej komunikácie predloženej stranami sporu a z ktorej je zrejmé, že žalobca mal možnosť zmluvu si pred uzatvorením preštudovať, mohol k nej vznášať pripomienky a návrhy.

24. Súd posúdil uzatvorenú „Rezervačnú zmluvu č. 304“, bez ohľadu na to, ako je táto zmluva označená, ako tzv. zmiešaný zmluvný typ, nakoľko ju tvoria jednak rezervačná zmluva ako nepomenovaný zmluvný typ podľa a jednak zmluva o budúcej zmluve podľa . Súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, aby sa do jednej listiny zahrnuli viaceré právne úkony. Tie však musia spĺňať zákonom vyžadované náležitosti kladené pre daný typ právneho úkonu.

25. V uvedenej zmluve, ktorá je označená ako „Rezervačná zmluva“ sú zahrnuté dva zmluvné typy: 1/ nepomenovaná zmluva podľa , ktorá sa týka rezervácie nehnuteľností a ktorej predmet je vymedzený v bode II.1. Rezervačnej zmluvy. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný 1/ označený ako predávajúci a žalobca označený ako záujemca dohodli na poskytnutí služby rezervácie nehnuteľností. Žalovaný 1/ sa zaviazal poskytnúť žalobcovi službu rezervácie nehnuteľností a že po dobu stanovenú v zmluve nebude s tretími osobami rokovať o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam či nehnuteľnosti rezervovať v prospech tretích osôb a prednostne bude rokovať o prevode vlastníctva so žalobcom ako záujemcom a žalobca sa mu za to zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu vo výške 3% za každú rezervovanú nehnuteľnosť, teda spolu sumu 3.249,-Eur s DPH.

26. Do predmetnej zmluvy označenej ako „Rezervačná zmluva č. 304“ bol zakomponovaný aj záväzok zmluvných strán konkrétne v bode II.3, že na základe tejto zmluvy uzatvoria Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu/nebytového priestoru, ktorej predmetom bude, okrem iného, záväzok zmluvných strán uzatvoriť ohľadom nehnuteľností riadu zmluvu o odplatnom prevode vlastníctva bytu/ nebytového priestoru. Znenie ZoBZ s vymedzením jej podstatných obsahových a formálnych náležitostí tvorí prílohu č. 2 rezervačnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že ZoBZ uzatvoria najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto rezervačnej zmluvy. Z uvedenej formulácie zahrnutej v texte „Rezervačnej zmluvy č. 304“, vyplýva, že okrem služby rezervácie bola do „Rezervačnej zmluvy č. 304“ zakomponovaná aj povinnosť strán uzavrieť ZoBZ, na základe ktorej sa má uzatvoriť riadna kúpna zmluva. Nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že strany v rámci dokumentu označeného ako „Rezervačná zmluva č. 304“ uzatvorili aj druhú zmluvu a to :2/ Zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazali uzatvoriť ďalšiu

ZoBZ o prevode vlastníctva k bytu/nebytovému priestoru, na základe ktorej by až následne uzatvorili riadnu kúpnu zmluvu.

27. Keďže žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému 1/ vydania bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume, ktorú plnil na základe „Rezervačnej zmluvy č. 304“, súd sa musel prioritne v konaní zaoberať otázkou platnosti tohto právneho úkonu ako otázkou prejudiciálnou.

28. Zákon umožňuje účastníkom písomne sa zaviazať že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, avšak v zmysle sa musia pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach, teda o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorá sa má uzavrieť t.j. v tomto prípade Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným zmluvným typom, ale viaže sa na inú (hlavnú) zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. V dôsledku toho obsah a náležitosti zmluvy o budúcej zmluvy závisia od toho, aká zmluva má byť uzavretá. Keďže náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie sú explicitne stanovené v platí, že pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej má byť uzatvorená ďalšia zmluva o budúcej kúpnej zmluve sa vyžaduje, aby bola: 1/ uzavretá písomne, 2/ musí v nej byť obsiahnutý záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu, 3/ určenie doby, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, 4/ dohodnutie všetkých podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve.

29. Prvé tri zákonné podmienky skúmaná zmluva o budúcej zmluve spĺňa. Pokiaľ ide o štvrtú podmienku, vzhľadom k tomu, že predmetom budúcej zmluvy mal byť prevod vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru, musí zmluva o budúcej zmluve obsahovať dojednanie o kúpnej cene a o predmetu prevodu v zmysle ustanovení o kúpnych zmluvách, ale aj osobitného o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ten v citovaného zákona definuje, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu/nebytového priestoru, a z toho dôvodu mali byť tieto náležitosti uvedené aj tomu predchádzajúcej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zahrnuté v „Rezervačnej zmluve č. 304“. Uvedená požiadavka vyplýva aj z toho, že ak by súd na základe žaloby v zmysle ust. rozhodoval o nahradení prejavu vôle, nemohol by na podstatných náležitostiach nič meniť, doplňovať ani upresňovať. Je preto vylúčené, aby neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.

30. Z predmetnej rezervačnej zmluvy, a to konkrétne z bodu I.1. však vyplýva, iba to, že predávajúci realizuje projekt, spočívajúci v rekonštrukcii, prestavbe a nadstavbe existujúcej stavby s. č. 2620 postavenej na pozemku KN-C XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.084 m2. Vlastnícke právo je evidované na LV č. XXXXX. V čl. I. 2.1. je obsiahnutá identifikácia bytu: číslo bytu X.XX, tretie nadzemné podlažie, interiérová plocha 45,75 m2, počet miestností: 2, pivničná kobka č. XX o výmere 1,36 m2 a terasa o výmere 6,97 m2 ako príslušenstvo bytu, a v bode II. 2.2. je uvedený nebytový priestor č. XX nekryté vonkajšie parkovacie státie. V bode I. 4 zmluve je obsiahnutá aj dohoda strán o kúpnej cene za nehnuteľnosti.

31. V zmluve však absentuje uvedenie veľkosti príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktorom sa bude byt nachádzať, taktiež absentuje vymedzenie konkrétneho spoluvlastníckeho podielu k pozemku a rovnako vymedzenie spoluvlastníckeho podielu k inému nebytovému priestoru (parkovaciemu státiu), tak ako to vyžadujú príslušné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

32. Keďže v sa výslovne vyžaduje, aby v zmluve o budúcej zmluve boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nemôže byť predmetná zmluva posudzovaná ako platná zmluva, ak v nej tieto náležitosti chýbajú. Ak teda „Rezervačná zmluva č. 304“ obsahuje povinnosť zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a zároveň v nej absentujú vyššie uvedené podstatné náležitosti, tak takúto zmluvu musel súd vyhodnotiť ako absolútne neplatnú.

33. Podstatou zmluvy o budúcej zmluve je, že si zmluvné strany písomne dohodnú, že do dohodnutej doby uzavrú budúcu zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa dohodnú. Na základe takejto zmluvy vznikne povinnému subjektu kontraktačná povinnosť a preto musí byť predmet jeho záväzku vymedzený

dostatočne určito. Nemožno sa zaviazať k povinnosti uzatvoriť zmluvu, ktorej obsah nebol v zmluve o budúcej zmluve určito vymedzený.

34. Súd zdôrazňuje, že uvedená zmluva o budúcej zmluve zahrnutá v „Rezervačnej zmluve č. 304“ , neobsahovala, a ani nemohla obsahovať, presné vymedzenie zákonom vyžadovaných náležitostí, nakoľko v danom prípade ide o ešte neexistujúci byt a nebytový priestor - nekryté vonkajšie parkovacie státie. Z toho dôvodu však ani „Rezervačná zmluva č. 304“ , ktorej predmetom malo byť podľa jej označenia iba rezervácia nehnuteľností, nemohla v sebe obsahovať zmluvu o budúcej zmluve, nakoľko predmet tejto zmluvy sa nedal jednoznačne špecifikovať v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. z hľadiska jeho určitosti, a teda aj z hľadiska podstatných náležitostí zmluvy o budúcej zmluve, čo vyplýva aj z bodu II.2 rezervačnej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že presná špecifikácia nehnuteľností bude určená dodatočne v závislosti na realizácii projektu predávajúceho, s tým, že skutočná výmera nehnuteľností môže vykazovať odchýlky.

35. Súd poukazuje, že tieto podstatné náležitosti, ktoré má mať zmluva o budúcej zmluve, nie sú obsiahnuté ani v prílohe rezervačnej zmluvy označenej ako Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v ktorej tieto údaje nie sú vôbec uvedené. Na mieste, kde sa majú nachádzať tieto údaje sú iba zátvorky, v ktorých sú bodky. Rovnako tieto podstatné náležitosti nevyplývajú ani z ďalších príloh k rezervačnej zmluve označených ako prílohy č. 1 až 5.

36. Právny úkon, aby vyvolal zamýšľané právne následky musí byť, okrem iného, urobený určite. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktoré sa právny úkon týka. Právny úkon je neurčitý, ak neobsahuje náležitosť, ktorú musí obsahovať, teda náležitosť, ktorá je právnym predpisom stanovená ako nevyhnutná obsahová náležitosť právneho úkonu. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom v zmysle , čo v prejednávanej veci ani nebolo možné. Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na to, že Zmluva o budúcej zmluve ako súčasť „Rezervačnej zmluvy č. 304“ neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, nemôže ísť o právny úkon určitý. Neurčitosť právneho úkonu zákon sankcionuje jej absolútnou neplatnosťou v zmysle , pričom na uvedenú absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, bez toho, aby to bolo tvrdené alebo namietané v spore.

37. Súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ust. , keďže predmetná „Rezervačná zmluva č. 304“ v sebe obsahuje dva zmluvné typy, avšak dospel k záveru, že v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia uvedeného ustanovenia o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade je zrejmé, že rezervačná zmluva mala byť uzavretá do času podpísania ZoBZ, pričom samotný rezervačný poplatok sa v priebehu podpisovania zmluvy o budúcej zmluve zmenil na časť kúpnej ceny. Zároveň suma odplaty za rezerváciu služby nehnuteľnosti bola vypočítaná z kúpnej ceny nehnuteľností. Jednotlivé ustanovenia tak rezervačnej zmluvy, ak aj zmluvy o budúcej zmluve sú tak vzájomne poprepájané, že nie je možné obsah zmluvy o budúcej zmluve oddeliť od obsahu rezervačnej zmluvy. Uvedené má za následok neplatnosť „Rezervačnej zmluvy č. 304“ ako celku, keďže z obsahu právneho úkonu, z okolností jeho uzatvárania, nevyplýva možnosť túto neplatnú časť od ostatnej časti. Obsah zmluvy o budúcej zmluve sa od obsahu celej dohody o rezervácii oddeliť nedá, a preto bolo potrebné posúdiť celú „Rezervačnú zmluvu č. 304“ za neplatný právny úkon

38. Pokiaľ strany mali skutočne záujem uzatvoriť iba rezervačnú zmluvu, ako to niekoľkokrát zdôrazňoval žalovaný 1/, predmetom ktorej mala byť iba služba rezervácie nehnuteľností, ktorú nepochybne žalovaný žalobcovi poskytol a za ktorú mal žalobca žalovanú zaplatiť odplatu, potom mala rezervačná zmluva okrem záväzku poskytnúť služby rezervácie nehnuteľností, obsahovať len deklaratórne vyhlásenia zmluvných strán o úmysle uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu. Účelom rezervačnej zmluvy by malo byť, ako to aj z názvu vyplýva, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre záujemcu. V takejto rezervačnej zmluve potom nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť resp. záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, respektíve zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo sa potvrdilo aj v súdenej veci. Rovnako tak možno uzavrieť, že v štádiu uzatvárania rezervačnej zmluvy nie sú zrejmé ani iné podmienky kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti.

39. S poukazom na konštatovanú absolútnu neplatnosť „Rezervačnej zmluvy č. 304“ ako celku, je potrebné na ňu nazerať ako na neplatnú od počiatku, nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s účinkami ex tunc, teda od okamihu urobenia právneho úkonu. Každé plnenie poskytnuté, hoci dobrovoľne, na základe takéhoto právneho úkonu, je bezdôvodným obohatením, a to už od okamihu, kedy bolo poskytnuté. Ten, kto na základe absolútne neplatného právneho úkonu plnil, môže sa podľa zásad o bezdôvodnom obohatení domáhať vrátenia toho, čo plnil.

40. Keďže žalobca plnil žalovanému 1/ na základe tejto zmluvy t.j. na základe neplatného právneho úkonu sumu 3.249,-Eur (ktorá skutočnosť medzi stranami nebola sporná), preto je žalovaný 1/ povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z neplatného právneho úkonu ( ) t.j. v rozsahu uhradenej sumy vo výške 3.249,-Eur.

41. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5% zo sumy 3.249,-Eur odo dňa 08.07.219. Žalobca v žalobe uviedol, že vyzval žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy (od 02.07.2019) a teda prvým dňom omeškania je 08.07.2019. I keď súd matematickým výpočtom zistil, že vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu by lehota mala žalovanému 1/ uplynúť 05.07.2019 a teda od 06.07.2019 bol v omeškaní, súd súc viazaný v zmysle návrhom žalobcu, priznal mu nárok na úroky z omeškania od 08.07.2019, tak ako to požadoval žalobca v žalobnom návrhu. Výška úrokov z omeškania zodpovedá ust. Nariadenia vlády SR č. K prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 % a po pričítaní 5 percentuálnych bodov úroky z omeškania predstavujú výšku 5,00 % ročne.

42. Súd na záver dopĺňa, že vzhľadom na prijatý záver o absolútnej neplatnosti „Rezervačnej zmluvy č. 304“ sa už nezaoberal ďalšími argumentáciami produkovanými stranami v priebehu sporu, najmä otázkou platnosti odstúpenia od rezervačnej zmluvy, neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve namietanými žalobcom, nakoľko uvedené už bolo pre súdom prijaté závery nadbytočné. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy, ten nie je daný, nakoľko p. J. T., ktorá ako zástupca namiesto žalovaného 1/ podpísala rezervačnú zmluvu, konala v rozsahu udeleného splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorú súdu predložil samotný žalobca.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 5.160,27 Eur (1.500,-eur + 3.249,-Eur + vyčíslené úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), pričom úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 3.660,27 Eur (3.249,-Eur + úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 411,27 Eur) a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 1.500,-Eur, v ktorej časti vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu a teda znáša procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Percentuálne úspech žalobcu predstavuje 70,93 %, neúspech 29,07 %. Žalobcovi potom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 41,86 %, čo predstavuje jeho čistý úspech v spore.

47. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.