Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e5f/376105.da114c.pdf
PDF · 120.52 KB
No categories available
2obdo/5/2007
Najvyšší súd 2 Obdo 5/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci
navrhovateľa: A., D., IČO: X., proti odporcovi: P., J., IČO: X., o zaplatenie sumy 12 899
Sk istiny s prísl., na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.
októbra 2006 č. k. 1Cob 400/2006 – 46, (vec Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 33 Rob
1322/2006), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 30. októbra 2006 č. k. 1 Cob 400/2006 – 46 z a m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu dovolacích trov.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 6.9.2006 č. k. 33 Rob 1322/2006-37 potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Potvrdil tým uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý konanie o návrhu na
vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.9.2006 zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že podľa obsahu spisu navrhol
z 19.7.2006 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 12 889 Sk s prísl. a náhrady trov
konania titulom poistného a to v pomernej časti po zániku poistnej zmluvy č. 80800020848
predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Je nepochybné, že účastníci konania sú obaja podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2
Obchod. zák. a zmluva, ktorú medzi sebou uzavreli je tzv. absolútnym neobchodom podľa ust.
§ 261 ods. 6 Obchod. zák. a vzťah medzi nimi je preto obchodnoprávnym. Súd preto správne
rozhodol, pokiaľ navrhovateľa dňa 24.7.2006 vyzval na doplatenie súdneho poplatku vo výške
1 230 Sk za návrh podľa položky 2 Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ však napriek
tomu, že výzvu prevzal 9.8.2006 doplatok neuhradil a preto súd postupoval správne, keď podľa
ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení konanie zastavil a preto odvolací súd jeho
rozhodnutie potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ. Prípustnosť dovolania odôvodnil
§ 237 písm. f/ OSP, keďže postupom odvolacieho súdu bola mu odňatá možnosť konať pred
súdom. Odôvodnil ho tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Zotrval na
doterajšom stanovisku, podľa ktorého poistné zmluvy sú výlučne upravené v rámci ust.
Občianskeho zákonníka a tak sa spory vyplývajúce z týchto ustanovení posudzujú v rámci
občianskoprávneho konania a poplatková povinnosť sa posudzuje podľa položky 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení, že sú
splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,
v ktorom bol jeho výrok napadnutý, ( § 236 ods. 1/, § 238 ods. 1/, § 240 ods. 1/, § 241 ods. 1/,
§ 242 ods. 1/ OSP). Zistil, že dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol ( § 243b ods.
1, OSP).
V tomto malichernom spore dovolateľ zastáva názor, že v danom prípade: „Doterajšia
prax súdov vychádzala z predpokladu, že nakoľko poistné zmluvy sú výlučne upravené v rámci
ustanovení Občianskeho zákonníka, tak sa spory vyplývajúce z týchto ustanovení posudzujú
v rámci civilného konania a teda poplatková povinnosť bola uložená výhradne podľa položky 1
Sadzobníka súdnych poplatkov“. Z tohto dôvodu ju nemožno považovať za vec obchodnoprávnu
ale za vec občianskoprávnu. Zatrieďovanie veci podľa toho, podľa akého zákona sa posudzujú
nie je správne, to ani z jedného zákona nemožno vyvodiť. Na to sú iné kritéria.
Pôsobnosť Obchodného zákonníka je daná v jeho § 1 ods. 1, podľa ktorého: „Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním“.
Obchodný zákonník je osobitným zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a ak
tento osobitný zákon neupravuje niektoré vzťahy výslovne odkazuje na občianske právo (§ 1
ods. 2 Obch. zák.).
V rámci zmluvnej voľnosti Občiansky zákonník to upravuje tak, že:
„Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“ (§ 2 ods. 3 OZ).
Tak isto Obchodný zákonník umožňuje obdobný postup (§ 262 a § 263 Obch. zák.).
Znamená to, že nie je v rozpore so zákonom, ak účastníci svoj občianskoprávny vzťah upravia
tak, ako je upravený v obchodnom zákonníku a opačne. Jednoznačne ide o obchodnoprávny
vzťah. Účastníci tohto vzťahu v rámci zmluvnej voľnosti si môžu upraviť podmienky v zmluve
odlišne ako sú v tomktorom zákone, len podmienky v zmluve nesmú odporovať príslušnému
zákonu. Ak si účastníci obchodno právneho vzťahu upravia svoj vzťah podľa Občianskeho
zákonníka (alebo opačne), nekonajú protiprávne, lebo zákon to umožňuje a spochybňovaním
toho by sme došli k takej absurdite, že Občiansky zákonník odporuje Obchodnému zákonníku.
Z týchto dôvodov dovolací súd nezistil dôvod dovolania podľa § 237 písm. f OSP
a dovolanie odporcu zamietol.
Náhradu dovolacích trov dovolací súd odporcovi nepriznal, pretože mu nevznikli a ani
ich neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. januára 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu