Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2mobdo/4/2006

Najvyšší súd 2 M Obdo 4/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci mimoriadneho

dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, proti

rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 23. februára 2005 č. k. – 142,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banskej Bystrici zo 7. októbra 2005 č. k.

– 168, ktorý nadobudol právoplatnosť pod č. VI/2 Pz 360/06 - 24,

v právnej veci navrhovateľa: R, zast. JUDr. M proti odporcovi: O, zastJ, o zaplatenie 326 584

Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

7. októbra 2005 č. k. – 168 a rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom z

23. februára 2005 č. k. – 142 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu v Žiari nad

Hronom na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníkom konania,

obce O zastúpeného starostom obce J podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného

súdu v Žiari nad Hronom z 23.2.2005 č.k. -142 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo 7.10.2005 č.k. -168 vo výrokoch, ktorými súdy zaviazali

odporcu zaplatiť navrhovateľovi 326 584 Sk s úrokmi a náhradu trov konania. V odôvodnení

22 M Obdo 4/2006

uviedol, že obchodná spoločnosť R, návrhom z 20. augusta 2001 sa domáhala voči odporcovi

zaplatenia sumy 292 024,60 Sk s príslušenstvom a to titulom neuhradených faktúr za nájom

osobného motorového vozidla za obdobie od 1.6.1998 do 30.3.2001. Tento svoj nárok

navrhovateľ uplatnil na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom 1.6.1998 o nájme

osobného motorového vozidla Škoda Felícia Combi na určitú dobu a to od 1.6.1998 do

31.12.1998, teda na dobu 7 mesiacov. Okresný súd rozsudkom z 19.11.2001 č. k.

75 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 26 344,60 Sk so 17,6 % ročným úrokom

z omeškania počítaným zo sumy 16 326 Sk od 1.2.1999 do 15.5.2001 a zo sumy 26 209,40 Sk od

1.2.1999 do 9.7.2001 a zo sumy 26 344,60 Sk od 1.2.1999 do zaplatenia. Druhým výrokom

okresný súd čo do zvyšku návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením z 8.11.2002 č. k. -101 výrok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Následným rozhodnutím z 23.2.2005 č. k. -142 uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 326 584 Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

240 335 Sk od 9.7.2001 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 7.10.2005 č. k.

-168 rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Generálny prokurátor poukázal na ustanovenia , , , , ktorými sa

súdy neriadili a vo veci nerozhodli správne. Ďalej poukázal na ust. § 517 ods. 2, § 520 prvú vetu,

§ 671 ods. 1, § 676 ods. 1, 2 Obč. zák. ako hmotnoprávne predpisy, ktoré boli rozhodnutiami

súdov porušené.

Výška nájomného bola v nájomnej zmluve stanovená na sumu 56 000 Sk t.j. nájomné za

7 mesiacov, k čomu bol navrhovateľ oprávnený pripočítať DPH. Výška nájomného s DPH tak

predstavovala sumu 68 880 Sk z čoho vyplýva, že mesačné nájomné bolo 9 840 Sk. Za obdobie

od 1.1.1999 do 30.3.2001 preto navrhovateľovi prináležalo nájomné v sume 65 580 Sk, teda

v sume nižšej, než aká mu bola priznaná čo má samozrejme dopad i na výpočet úrokov

z omeškania. Ďalšie pochybenie súdov spočíva v tom, že nevzali do úvahy právne významnú

skutočnosť, odôvodňujúcu aplikáciu , ktorú od počiatku sporu uvádzal odporca a to, že

navrhovateľ doručil odporcovi všetky faktúry až dňa 15.3.2001. Z toho dôvodu aj k omeškaniu

mohlo dôjsť až splatnosťou faktúr. Navrhovateľ faktúrou č. 991202 splatnou až 31.1.2000

fakturoval nielen nájomné za 7 mesačnú ukončenú dobu, ale aj za ďalších 5 mesiacov vopred, čo

uvedená dohoda nepripúšťala.

32 M Obdo 4/2006

Dovolací súd zaslal účastníkom mimoriadne dovolanie na vyjadrenie ( ).

Navrhovateľ navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť, keďže neboli

splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania. Dovolateľ nevyužil zákonné

prostriedky pokiaľ nebol s rozhodnutiami súdov spokojný. Uvádza nesprávny údaj, že faktúry

boli odovzdané až 15. marca 2001, keď boli odovzdané priebežne pri stretnutiach, čo si osvojili

aj súdy. Krajský súd v uznesení z 8.11.2002 stanovil, že základ nároku je daný. Navrhol preto

mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že sú

splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý zistil, že mimoriadne dovolanie je podané dôvodne, preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Rozhodnutie prvostupňového súdu vykazovalo

rovnaké vady, preto dovolací súd zrušil aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie ( , , ).

Námietky navrhovateľa v jeho vyjadrení na prípustnosť mimoriadneho dovolania nie sú

právne dôvodné. Podľa , „Ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie“.

A podľa odseku 2,

„ Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré

účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím

súdu namieta“.

Dovolací súd si osvojuje názor generálneho prokurátora, že v danom prípade ochranu

práv nebolo možné inak zabezpečiť a rozsah dovolania ohľadne výšky nároku nebol stanovený

správne. Súdy sa dopustili pochybenia pri hodnotení dôkazov (§ 132, pre odvolací súd v spojení

s ). Správne navrhovateľ udáva, že základ návrhu bol daný a osvojili si ho aj

súdy. Zakladá sa na zmluve o nájme z 1.6.1998 uzavretou medzi účastníkmi. Predmetom nájmu

je osobné auto patriace navrhovateľovi, prenajíma sa na určitú dobu a to od 1.6.1998 do

31.12.1998, teda na sedem mesiacov, za sumu 56 000 Sk bez DPH.

42 M Obdo 4/2006

Nájomca, podľa dohodnutej zmluvy (článok 4) sa zaviazal zaplatiť nájomné na základe faktúry

prenajímateľa so 14 dennou lehotou od splatnosti. Právo fakturácie vznikne prenajímateľovi

v posledný deň dohodnutej doby (uvedená nájomná zmluva v spisoch pripojená pod č. l. 3 – 5).

Už z ustanovení zmluvy vyplýva čas, na ktorý nájom bol uzavretý, jeho výška a splatnosť

nájomného do 14. januára 1999 a tým aj zánik nájmu (31.12.1998). Nebolo potrebné dohodovať

v zmluve ani fakturáciu, pretože povinnosť platiť a výška vyplývali priamo zo zmluvy. Ak si to

dohodli zmluvné strany, toto prakticky duplicitné ustanovenie zmluvy nespochybňuje jej

platnosť. V záverečných ustanoveniach (článok 6 zmluvy) stanoví prísne podmienky zmeny resp.

doplňovania zmluvy (dodatok musí byť uzavretý písomne dohodou oboch zmluvných strán

označený ako „dodatok k tejto nájomnej zmluve“).

Pokiaľ sa vyskytla polemika o tom, či ide o obchodnoprávny a či občianskoprávny vzťah,

jeho skúmanie je pre posudzovanie veci nepodstatné. Jednoznačne ide o obchodnoprávny vzťah.

Účastníci tohto vzťahu v rámci zmluvnej voľnosti si môžu upraviť podmienky v zmluve odlišne

ako sú v tom ktorom zákone, len podmienky v zmluve nesmú odporovať príslušnému zákonu.

Ak si účastníci obchodno právneho vzťahu upravia svoje podmienky podľa Občianskeho

zákonníka, nekonajú protiprávne, lebo zákon to umožňuje a spochybňovaním toho by sme došli

k takej absurdite, že odporuje . Touto otázkou sa

bolo treba zaoberať s poukazom na predĺženie zmluvy o nájme konkludentným správaním sa

účastníkov, čo si osvojili aj súdy.

Okresný súd vychádzal z toho ( čo si osvojil aj odvolací súd), že zmluva bola uzavretá

podľa a nasl. a podľa odseku 2 cit. ust. došlo k jej predĺženiu až do 30.3. 2001, kedy

vozidlo bolo vrátené. Z toho potom bola vypočítaná aj výška nájomného.

Súdy sa však bližšie nezaoberali dohodou uzavretou medzi J a majiteľom firmy R

s dátumom vyhotovenia „Január 1999“ (v spisoch pripojená kópia pod č.l. 116) vo vzťahu

k nájomnej zmluve. Táto dohoda bola uzavretá po zániku platnosti nájomnej zmluvy. Nesprávali

sa účastníci tak, že sa pôvodná nájomná zmluva automaticky predlžovala, ale naopak dohoda

nezodpovedá dodatku, ktorým bolo možné stanoviť striktne zmenu, alebo doplnenie nájomnej

zmluvy (v dohode sú iní účastníci, netvorí dodatok k nájomnej zmluve). Ak účastníci zmluvy

niečo dohodnú je potrebné sa toho držať a tým sa riadiť. Uvedená dohoda nezodpovedá týmto

podmienkam, zmluva o nájme zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá teda 31.12.1998

a ohľadne užívania auta bola uzavretá nová dohoda, podľa ktorej si vzťahy účastníci dohody

svoje vzťahy upravili a sú predmetom osobitného vzťahu a nemožno ich kumulovať do nájomnej

zmluvy, z ktorej plnenie je predmetom sporu.

52 M Obdo 4/2006

Nároky navrhovateľa sú splatnosťou faktúry po zániku nájmu (najskôr v 15 deň po zániku

nájomnej zmluvy a len vtedy sa mohol odporca dostať do omeškania. Takýto spôsob si účastníci

dohodli. V ďalšom konaní bude potrebné, aby navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno

preukázal kedy doručil odporcovi faktúru, podľa tu vysloveného názoru vykonal vyúčtovanie

a podľa toho súd vo veci rozhodol.

Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je pre ďalší postup

prvostupňového súdu záväzný, v novom rozhodnutí súd znova rozhodne aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( 243d ods. 1, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave dňa 23. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

62 M Obdo 4/2006