Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/167/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: S, zast.

JUDr. A, proti žalovanej v l. rade: JUDr. D vyrovnacia správkyňa dlžníka: K, so

sídlom N a žalovanému v 2. rade: K, o určenie pravosti pohľadávky vo výške 228 122,90 Sk, na

odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. júna

2007 č.k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

12. júna 2007 č.k. -40 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo

výške 228 122,90 Sk je oprávnená a považuje sa za zistenú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozsudku súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici.I

Žalobca si prihlásil do vyrovnacieho konania svoju pohľadávku vo výške 228 122,90 Sk

z titulu platobného rozkazu č. 1 zo dňa 28.1.2004 a uviedol, že si neuplatňuje

oddelené uspokojenie. Vyrovnacia správkyňa a aj dlžník popreli pohľadávku z dôvodu

nepredloženia súdneho rozhodnutia.

K žalobe však žalobca priložil platobný rozkaz sp. zn. , na ktorý sa

v prihláške odvoláva. Z tohto platobného rozkazu je zrejmé, že ním bol žalovaný –K zaviazaný

zaplatiť žalobcovi t.j. E sumu 228 122,90 Sk, spolu s príslušenstvom a zaplatiť trovy konania.

Keďže žalobca dodatočne priložil k žalobe platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný v 2.

rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú si ako veriteľ do vyrovnacieho konania prihlásil,

súd žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnemu nepriznal

náhradu trov konania. Nakoľko žalobca priložil platobný rozkaz, na ktorý sa odvolával

v prihláške až k žalobe, nemala vyrovnacia správkyňa možnosť si skutočnosť preveriť a tak mu

súd nepriznal náhradu trov konania, aj keď bol úspešný.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný v 2. rade a navrhol žalobu zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania.

Poukazuje na znenie ust. § 56 ods. 2 ZKV a skutočnosť, že v prihláške žalobcu sa

nenachádzal žiadny povinný údaj v zmysle tohto zákona, nakoľko sa v nej síce odvolával na

platobný rozkaz, avšak tento priložený nebol. Bolo v záujme veriteľa, aby svoj nárok preukázal

podľa zákona a priložil k nemu listinné dôkazy.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť a priznať mu

trovy konania vo výške 17 373 Sk.

Udáva, že v § 56 ods. 2 ZKV, na ktorý sa žalovaný v 2. rade odvoláva a ktorý upravuje

prihlášky pohľadávok nie je uvedené, že veriteľ je povinný k prihláške doložiť listinný dôkaz.

Platobný rozkaz, z titulu ktorého si uplatnil ako svoju pohľadávku, musel byť žalovanému

v 2. rade doručený, inak by nenadobudol právoplatnosť. Tvrdí tiež, že žalovaný v 2. rade bol

povinný spornú pohľadávku uviesť v zozname svojich pasív.

Žalovaná v 1. rade prípisom zo dňa 3.1.2008 oznámila, že vyrovnacie konanie bolo

ukončené a ona bola zbavená funkcie vyrovnacej správkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

1 a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením č.k. krajský súd

povolil na dlžníka K vyrovnanie.

Žalobca si prihlásil do vyrovnacieho konania svoju pohľadávku vo výške 228 122,90 Sk

z titulu platobného rozkazu č.k. zo dňa 28.1.2004 a uviedol, že si neuplatňuje

oddelené uspokojenie. Vyrovnacia správkyňa a aj dlžník popreli pohľadávku žalobcu z dôvodu

nepredloženia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 50 ods. 3 písm. c/ ZKV o povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením,

v ktorom zároveň vyzve veriteľov, aby svoje nároky prihlásili písomne alebo ústne do protokolu

do desiatich týždňov odo dňa vyvesenia.

Podľa § 56 ods. 2 ZKV v prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej

vzniku a označiť vymáhajúci orgán. Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené

uspokojenie (§28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo na oddelené uspokojenie.

Žalobca svoju pohľadávku vo výške 228 122,90 Sk uplatnil z titulu právoplatného

platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 28.1.2004 a uviedol, že si neuplatňuje

oddelené uspokojenie. Odvolateľova interpretácia cit. ust. § 56 ods. 2 ZKV nie je správna.

Veriteľovi prihlasujúcemu svoju pohľadávku sa ukladá „uviesť“ právny dôvod vzniku

prihlasovanej pohľadávky, čo nie je synonymom pojmu „preukázať“ ako si toto ustanovenie

v odvolaní vykladá žalovaný. Z citovaného ustanovenia §50 ods. 3 písm. c/ ZKV, nemožno

vyvodiť, že veriteľ je povinný svoju pohľadávku zdokladovať, ( keď si ju môže uplatniť ústne

do zápisnice) aj keď pre úspešné a rýchle uznanie jeho pohľadávky je to účelné. Je síce

pravdou, že žalovaný je povinný zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov

a ich adries a odovzdať ho súdu a správcovi. Dlžník však často, keď sa dostane do platobnej

neschopnosti, ktorá vedie k návrhu na vyrovnania, nie je schopný zostaviť úplný zoznam

(chýbajú doklady, neúplné účtovníctvo) a aj z týchto dôvodov ZKV v citovaných ustanoveniach

zabezpečuje aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky a taktiež je vhodné a účelné aby veritelia

tieto svoje nároky aj vo vyrovnacom konaní zdokladovali, aby vyrovnací správca mohol aj

napriek u dlžníka chýbajúcim dokladom prihlásené nároky preveriť.

Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba podľa ako vecne správny potvrdiť.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa v spojení s ods. l právo na

náhradu trov konania. Žalobca si ich vyčíslil sumou 17 373 Sk, čo predstavuje odmenu

s režijným paušálom a DPH za 2 úkony právnej služby a to za rokovanie s klientom a za

vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd uznal vyúčtovaný úkon rokovania s klientom za

nepotrebný a neúčelný v zmysle ust. ods. l ako aj vyjadrenie k odvolaniu, ktoré je

opakovaním doterajších jeho prednesov. Preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu