Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/126/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny

Petruľákovej v právnej veci žalobcu: J, zastúpený advokátom JUDr. R, proti žalovanému:

F, IČO: X, zastúpený advokátom JUDr. Š, o zaplatenie 99 572 Sk, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2007 č.k. -345,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súd v Bratislave zo dňa

20. apríla 2007 č.k. -345 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 7 668 Sk do 3 dní k rukám právneho zástupcu žalovaného.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým

sa domáhal zaplatenia sumy 99 572 Sk titulom zaplatenia úrokov z omeškania na základe

omeškania peňažného plnenia z dlhopisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

v konaní ktoré rozhodnutiu predchádzalo dovolací súd rozsudkom zo dňa 31.1.2007 sp. zn.

1 Obdo V 3/2006 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí v danej veci vyslovil názor, že žalovaný sa

dostal do omeškania v zmysle ust. Súd prvého stupňa

v ďalšom konaní vo veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal hodnoverným dôkazom,

kto za žalobcu podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorých sa žalobca

domáha uplatneného práva ako osoba aktívne legitimovaná a nepreukázal, že postupca,

v čase postúpenia pohľadávky bol vlastníkom dlhopisov F, z ktorého postúpil príslušenstvo

pozostávajúce z úrokov z omeškania a napokon tento úrok nebol špecifikovaný

k uplatnenému nároku žalobcu.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. tak, že

úspešnému v konaní žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

47 668 Sk podľa predloženej špecifikácie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť uplatnený nárok v celom rozsahu

z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V odvolaní uviedol, že žalovaný začal vyplácať dlhopisy ich vlastníkom až od apríla 2001.

Žalovaný zaplatil postupcom menovitú hodnotu a výnos dlhopisu, dlhopis vyplatením

menovitej hodnoty a výnosu zanikol, ale táto skutočnosť nemala vplyv na vznik a trvanie

nároku na úrok z omeškania z dôvodu oneskoreného splatenia dlhopisov žalovaným. Ďalej

uviedol, že úroky sú samostatným peňažným nárokom, ktorý existoval medzi žalovaným

a postupcami a vznikol postupcom nesplnením záväzku splatiť dlhopisy žalovaným včas.

Preto ani postupcovia neboli v čase podpisovania zmlúv o postúpení pohľadávky

vlastníkmi dlhopisov a preukazovanie tejto skutočnosti je preto nelogické a právne

neopodstatnené. Odvolateľ má za to, že nie je správne tvrdenie prvostupňového súdu, že

úrok podľa jednotlivých zmlúv nebol špecifikovaný k uplatnenému nároku žalobcu.

Žalobca uviedol na pojednávaní ako postupoval pri výpočte výšky úroku z omeškania,

ktorý nárokoval a preukázal oprávnenie podpisovať zmluvy o postúpení pohľadávky

oprávnenou osobou. Ďalej odvolateľ namietal, že z napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, ktoré dôkazy bral

do úvahy a z akého dôvodu nepovažoval listiny predložené žalobcom za hodnoverné,

pričom v rozsudku chýba právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v priebehu konania namietol

nepreukázanie vlastníctva uplatnených pohľadávok v čase podpísania zmlúv o postúpení

pohľadávok vlastníkmi dlhopisov fondu, nakoľko dlhopisy fondu mohli ich pôvodní

majitelia do konca roka 2000 prevádzať, prípadne zmeniť vlastníctvo na základe iných

právnych skutočností. Preto žalovaný má zato, že žalobca nepreukázal existenciu

primárneho záväzku. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal skutočné vyplatenie

menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov, konkrétny dátum výplaty osobám, ktoré mali

uzavrieť zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom a vyčíslenie úrokov z omeškania

s uvedením počtu dní omeškania a dlžnej sumy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

vec podľa ust. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania na

základe vyplatenej menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov po lehote splatnosti, upravených

v znení neskorších predpisov. Na preukázanie oprávnenosti na

uplatnený nárok žalobca predložil zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretých medzi

postupcom – fyzickou osobou a postupníkom – žalobcom, predmetom ktorých je úrok

z omeškania na základe omeškania žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu

dlhopisu vo výške 17,6 % ročne. Žalobca predložil oznámenie o postúpení predmetných

pohľadávok žalovanému listom zo dňa 31.1.2003, potvrdenie o zápise spoločnosti žalobcu

do obchodného registra č. 184938, potvrdenie o výpise z obchodného registra R a overenie

jeho podpisu na predloženom verejnom dokumente, výpis z obchodného registra na

preukázanie oprávnenosti konajúcich osôb za spoločnosť žalobcu (doplnené po rozhodnutí

dovolacieho súdu v ďalšom konaní). Na dovolanie žalobcu proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby v celom rozsahu prvostupňovým súdom dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolací súd dospel k záveru, že počnúc dňom 1.1.2001 žalovaný sa dostal do omeškania (

v zmysle odseku 6 ), pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú

kvalitu. Uvedeným dňom splatenie dlhopisov už bolo žalovateľné, a to aj s úrokmi

z omeškania. Dovolací súd viazaný dovolacou otázkou vymedzenou odvolacím súdom

zaujal stanovisko len k otázke omeškania a nezaoberal sa ďalšou argumentáciou

účastníkov konania. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa je názorom vysloveným

v rozsudku dovolacieho súdu v tejto veci viazaný, preto sa otázkou omeškania nezaoberal

a zistenie omeškania v predmetnej prejednávanej veci považoval za preukázané. Preto

v ďalšom konaní skúmal námietky a tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa konania osôb

oprávnených za žalobcu konať, existenciou primárneho záväzku a preukázania

oprávnenosti výšky uplatneného nároku.

Podľa ust. § 559 ods.1, 2 Občian. zák. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený

riadne a včas.

Podľa ust. § 24 ods. 1, 3 právo na nadobudnutie kupónu má každý občan

Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ktorý k dátumu emisie kupónov

dovŕšil osemnásty rok svojho veku. Každý majiteľ kupónu je oprávnený získať dlhopis

podľa § 22 ods. 2 v menovitej hodnote 10 000 Sk.

Podľa ust. § 22 ods. 4, 9 dlhopis fondu je zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý

oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu.

Výnos tohto dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou

Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa

nevzťahuje osobitný zákon. Dlhopis podľa odseku 4 môže pred dobou jeho splatnosti

podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva každá fyzická osoba a právnická osoba.

Zaplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu, ktorým úkonom dlh bol splnený,

ako správne tvrdil žalobca, záväzok dlžníka zanikol. Pokiaľ zanikol poskytnutím plnenia

riadne a včas, zanikol splnením dlhu právny pomer vzniknutý medzi veriteľom a dlžníkom.

Pokiaľ dlh nebol splnený včas, vznikol veriteľovi nárok proti dlžníkovi na úrok

z omeškania. Tento nárok mohol vzniknúť len veriteľovi proti len dlžníkovi. Ak veriteľ

postúpil svoju pohľadávku, nárok na úrok z omeškania vznikol postupníkovi (za splnenia

zákonných podmienok ustanovených pre úpravu postúpenia pohľadávky). Žalobca

v konaní zmluvami o postúpení predmetnej pohľadávky preukázal postúpenie nárokovanej

pohľadávky t.j. nárok na úrok z omeškania z neskoro vyplatenej menovitej hodnoty

a výnosu dlhopisov z fyzických osôb na žalobcu, pričom nepreukázal žiadnym

hodnoverným dôkazom, iba tvrdením, že tieto fyzické osoby takýto nárok na príslušenstvo

mali. Žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu postupcov na uzavretie zmluvy o postúpení

predmetnej pohľadávky. Občania (aj právnické osoby) oprávnení z dlhopisov boli vedení

v zozname žalovaného, hodnota a výnos dlhopisu sa vyplácal majiteľom dlhopisu po jeho

predložení a žalobca v konaní nepreukázal, že v čase vzniku uplatneného nároku

postupcovia boli z toho nároku oprávnení. Ak teda zanikol primárny záväzok vyplatením

hodnoty a výnosu dlhopisu, pre posúdenie oprávnenosti postupcov zo sekundárneho

záväzku - úrok z omeškania je potrebné preukázať, komu bolo dlžníkom v prípade

primárneho záväzku plnené, lebo len ten má právo na plnenie sekundárneho záväzku,

(prípadne postúpenie tejto pohľadávky), čo v konaní preukázané nebolo. Už je potom

nadbytočné sa zaoberať otázkou zastupovania spoločnosti žalobcu oprávnenými osobami,

v ktorom prípade odvolací súd na rozdiel súdu prvého stupňa nemal pochybnosti

o oprávnenosti žalobcom uvedených osôb konať za spoločnosť na základe predložených

listinných dokladov a nadbytočné je aj zaoberať sa ďalšou námietkou žalovaného

o nepreukázaní výšky uplatneného nároku. Nad rámec odôvodnenia odvolací súd dáva do

pozornosti, že úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou

škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká

(a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne. Preto žalobca neuniesol dôkazné

bremeno preukázania dĺžky omeškania žalovaného. Predložený žalobcom doklad na

pojednávaní dňa 20.4.2007, už aj podľa pomenovania dokladu, je len uverejnenou

všeobecnou informáciou o postupe vyplácania dlhopisov, ale nepreukazuje, kedy

v skutočnosti došlo k vyplateniu dlhopisu jeho majiteľovi a teda v akej výške veriteľovi

vznikol nárok.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224

ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu

trov konania. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za

2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a účasť na odvolacom

pojednávaní) po 3 650 Sk, 1 x paušálnu náhradu 178 Sk, 1 x paušálnu náhradu 190 Sk,

spolu náhradu trov odvolacieho konania 7 668 Sk v zmysle vyhl.č , ods.

1, , , . Náhradu DPH v zmysle ust.

žalovanému odvolací súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu