Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/151/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: J, zast.

JUDr. R, proti žalovanému: F, zast. JUDr. Š o zaplatenie 99 979 Sk, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. mája 2007 č.k. -189 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. mája

2007 č.k. -198 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 7 668 Sk na

účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanému 38 196 Sk trov konania k rukám jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Bratislave rozhodoval vec po tom, čo

dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu l. stupňa a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie. Pri novom rozhodovaní vychádzal súd z doteraz vykonaného

dokazovania na súde l. stupňa i súde odvolacom a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal

hodnovernými dokladmi, kto zaň podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých si

uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie menovitej hodnoty

a výnosu dlhopisov F vydaného v súlade s ust. Ďalej žalobca

súdu nepreukázal, že postupca v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky bol

vlastníkom dlhopisu F, z ktorého postúpil príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania

a tento úrok podľa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky nebol špecifikovaný

k uplatnenému nároku žalobcu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobe v celom

rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže nahradiť mu trovy konania, vrátane predchádzajúcich.

Podľa neho súd l stupňa nesprávne vyhodnotil doklady nachádzajúce sa v spise a riadil sa

pri posudzovaní veci nesprávnymi právnymi úvahami.

Pokiaľ súd l. stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal, že postupcovia boli v čase

podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky vlastníkmi dlhopisov domnieva sa, že súd

nepochopil predmet prejednávaného sporu. Podľa neho je požiadavka preukázania tejto

skutočnosti nelogická a právne neopodstatnená, lebo v spore ide o postúpené pohľadávky

z titulu úroku z omeškania so splatením dlhopisu, ktoré sú samostatnými záväzkami pokiaľ ich

povinný nezaplatil s úhradou záväzku z dlhopisu.

Čo do zdôvodnenia preukázania skutočnosti, kto za neho podpisoval zmluvy o postúpení

pohľadávky uvádza, že na pojednávaní doložil súdu a žalovanému splnomocnenie, v ktorom

žalobca splnomocnil tretiu osobu na podpisovanie sporných zmlúv.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu

l. stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

V súvislosti s konštatovaním súdu l. stupňa, že žalobca nepreukázal, že osoby, ktoré

postúpili svoje pohľadávky z titulu úrokov z omeškania so splatením dlhopisov, boli aj

vlastníkmi týchto dlhopisov, poukazuje na skutočnosť, že pôvodní majitelia dlhopisov do konca

roka 2000 mohli ich prevádzať a tieto sa mohli stať vlastníctvom iných subjektov na základe

iných právne významných skutočností a osoby, ktoré boli majiteľmi dlhopisov v deň 31.12.2000,

mohli v mesiacoch január až apríl 2001 prevádzať samotné nároky na výplatu menovitých

hodnôt a výnosov dlhopisov fondu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. 1

a dospel k záveru, že nie je dôvodné

Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní

odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou došlou súdu dňa 28.8.2003 uplatnil voči žalovanému

nárok na zaplatenie 99 979 Sk z titulu postúpených mu pohľadávok pozostávajúcich z úrokov

z omeškania vzniknutých omeškaním žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty dlhopisov

a ich výnosov.

Súd l. stupňa rozsudkom zo dňa 30.4.2004 žalobu zamietol, odvolací súd rozsudkom zo

dňa 7.12.2004 žalobcovým odvolaním napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil a pripustil

dovolanie podľa s odôvodnením, že je potrebné posúdiť, či sa

vzhľadom na znenie ust. a dostal žalovaný do omeškania, keď

svoj dlh splnil do konca roka. Sám vyslovil názor , že k omeškaniu nedošlo.

Nakoľko dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj súdu l. stupňa a vec

vrátil na nové prejednanie súdu l. stupňa, rozhodol súd l. stupňa napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd sa s enunciátom napadnutého rozsudku i jeho odôvodnením plne stotožnil.

Odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie rozsudku je v súlade s ust.

Správne je odôvodnenie napadnutého rozsudku konštatovaním, že žalobca nepreukázal,

že postupcovia v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky boli vlastníkmi dlhopisu

žalovaného. Žalovaný dôvodne vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že podpísaní postupcovia

nemuseli byť v čase podpisu zmluvy vlastníkmi, resp. veriteľmi postupovanej pohľadávky,

nakoľko majitelia dlhopisov mohli tieto do konca roku 2000 prevádzať a tieto mohli prestať byť

ich vlastníctvom z iných právne významných skutočností, v mesiacoch január až apríl 2001

mohli dokonca prevádzať samotné nároky na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov.

Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Treba tiež odôvodnenie súdu l. stupňa doplniť o zistenie, že postúpené pohľadávky nie sú

v zmysle zmluvy dostatočne individualizované. Ako individualizovanú, teda dostatočne určenú

a určitú, nemožno hodnotiť jej rovnaké všeobecné označenie vo všetkých pripojených zmluvách

v čl. 1 bod 2 a 3, podľa ktorého pohľadávka pozostáva z úrokov z omeškania .....a žalovaný je

povinný postupcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 13 740 Sk odo

dňa 1.1.2001 do dňa vyplatenia menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu....., pričom sa v žiadnej

zmluve neuvádza konkrétna suma postupovanej pohľadávky.

Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny

podľa potvrdil.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa ods., l v spojení s ust. ods. l

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto predstavujú odmenu za 2 úkony právnej

služby po 3650 Sk spolu 7 300 Sk s paušálnou náhradou l x 178 Sk a 1x 190 Sk. Odvolací súd

náhradu týchto trov žalobcom žalovanému priznal. Uplatnenú DPH odvolací súd žalovanému

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu