Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/27/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu J., proti žalovanej S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. P-622-1465/2006-Odv. zo dňa 28. apríla 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -38 zo dňa 29. novembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -38 zo dňa 29. novembra 2006 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. P-622-1465/2006-Odv. zo dňa 28. apríla 2006 a rozhodnutie žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu č. -2 zo dňa 6. apríla 2006 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 12 000 Sk,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. P- 622-1465/2006-Odv. zo dňa 28. apríla 2006, ktorým zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu S. č. P-622-1193/2006-2 zo dňa 6. apríla 2006 o odmietnutí žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie a toto rozhodnutie potvrdila. Krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že žalovaná je

právnickou osobou, ktorej o sociálnom poistení v ustanovení zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy na úseku sociálneho poistenia v rozsahu podľa tohto zákona. Preto sa krajský súd stotožnil s názorom žalovanej, že S. sa zaraďuje medzi povinné osoby podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a nie medzi povinné osoby podľa tohto zákona, ako to tvrdil žalobca. Mal za to, že žalovaná by mohla byť zaradená medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií iba z dôvodu, že je právnickou osobou zriadenou zákonom. Z gramatického výkladu ustanovenia zákona o slobode informácií s ohľadom na použitie slova „ďalej“ vyplýva, že odsek 2 sa už nebude vzťahovať na tie právnické a fyzické osoby, ktoré zákon vymedzuje v odseku 1 citovaného ustanovenia, a to aj napriek tomu, že sú zriadené zákonom. Podľa názoru krajského súdu pre rozlíšenie povinných osôb podľa odsekov 1 alebo 2 je rozhodujúce, či majú zákonom zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Mal za to, že v kladnom prípade takáto osoba je povinnou osobou iba v rozsahu pôsobnosti podľa zákona o slobode informácií. Dospel k záveru, že nakoľko žalovaná je právnickou osobou, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy na úseku sociálneho poistenia, a požadované informácie nesúviseli s jej rozhodovacou činnosťou, ale súviseli iba s jej prevádzkou a organizačnou činnosťou, a nešlo ani o informácie podľa zákona o slobode informácií, považoval rozhodnutia žalovanej za zákonné a žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „OSP“) s ohľadom na neúspech žalobcu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a jej prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodom odvolania bolo, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vada sa podľa žalobcu týka procesného postupu súdu prvého stupňa v priebehu prípravy pojednávania, ktoré pochybenie spočívalo v tom, že krajský súd konal v rozpore s ustanoveniami a v čase, keď s ohľadom na dva vzájomne si odporujúce rozsudky najvyššieho súdu prakticky v tej istej veci ešte pred prijatím zjednocujúceho výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytýčil a vykonal pojednávanie.

Podľa názoru žalobcu mal súd prvého stupňa vyčkať do prijatia stanoviska k zjednoteniu výkladu zákona a jeho uverejneniu Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pred začatím pojednávania buď žalobcovi dať príležitosť vziať žalobu späť alebo v opačnom prípade žalovanej sa so žalobcom dohodnúť a tak minimalizovať škodu. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že krajský súd sa nesprávne stotožnil s názorom žalovanej, že žalovaná sa zaraďuje medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií. Poukázal na účel zákona o slobode informácií, ktorým má byť transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami v štátnej a verejnej správe a samospráve, a tiež na . Bol toho názoru, že zákon o slobode informácií definuje obmedzenie prístupu k informáciám len v súvislosti s jeho ustanoveniami až 11. Konštatoval, že zákona o slobode informácií definuje povinné osoby ako okruh povinných osôb za účelom sprístupňovania informácií v odsekoch 1, 2, 3, pričom v odseku 2 nie je definované obmedzenie sprístupnenia informácie v prospech odseku 1, ak sa na povinnú osobu vzťahujú oba odseky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z 25. januára 2006. Vyslovil názor, že zákonodarca nemal na mysli zvýhodniť S. v porovnaní s ostatnými právnickými osobami zriadenými zákonom a postavil ich na rovnakú úroveň povinnosť sprístupniť informácie podľa zákona o slobode informácií.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnila sa s námietkou žalobcu, že v dôsledku chyby v procesnom postupe krajského súdu mohol byť poškodený na svojich právach už v priebehu prípravy pojednávania. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil zákonnosť postupu žalovanej týkajúceho sa konania žalovanej pri odmietnutí sprístupnenia informácií žalobcovi, ktoré nesúviseli s rozhodovacou činnosťou S..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal odvolanie na pojednávaní nariadenom podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že S. so sídlom v Bratislave ako

prvostupňový správny orgán rozhodnutím o odmietnutí žiadosti o poskytnutie informácie č. P-622-1193/2006-2 zo 6. apríla 2006 podľa zákona o slobode informácií a a o správnom konaní (Správny poriadok) nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, nakoľko ich nepovažovala za informácie, ktoré je povinná zverejniť podľa zákona o slobode informácií alebo sprístupniť podľa tohto zákona a ani informácie, ktoré súvisia s jej rozhodovacou činnosťou a s tvorbou

a využitím jej základných fondov, ale tieto informácie súvisia s jej prevádzkovou činnosťou a nepatria do okruhu sprístupňovaných informácií podľa zákona o slobode informácií. Žalovaná rozhodnutím o odvolaní č. P-622- 1465/2006-Odv. z 28. apríla 2006 zamietla odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe úplne a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu veci a nie sú dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú

súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

V zmysle podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. Druhej

hlavy Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa č. 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo

vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

Osoby, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie podľa vyššie

uvedeného zákona, sú vymenované v jeho ustanovení § 2.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa

tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej

právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa , o sociálnom poistení

sociálne poistenie vykonáva S.. S. je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

Podľa v konaní vo veciach

sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom S..

Z vyššie citovaných ustanovení § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií

je zrejmé, že žalovaná okrem toho, že spĺňa rozsah osobnej pôsobnosti podľa § 2 ods. 1 ako právnická osoba, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákonom ( ), spĺňa i osobnú pôsobnosť zákona určenú podľa , pretože je právnickou osobou, ktorá bola zriadená o S. (účinný do 31.12.2003) ako verejnoprávna inštitúcia. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonné definície povinných osôb ustanovené v , zákona o slobode informácií sú na sebe nezávislé, a preto ak povinná osoba napĺňa pojmové znaky viacerých z nich, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa. Tento výklad je v súlade s vyššie citovaným . Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym posúdením veci odporcom ani krajským súdom, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a s použitím tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 10 000 Sk a trovy odvolacieho konania zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 2000 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 23. januára 2008

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth