Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/106/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva po

poručiteľovi A. Č. narodenému X, naposledy bývajúcemu v H, zomrelému X, vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní dediča B. Č., bývajúceho v S,

zastúpeného JUDr. I. C., advokátom v S, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 31. októbra 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením z 26. apríla 2006, č.k. D 1528/2004-65,

Dnot 147/2004 určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 1 002 598,30 Sk, výšku dlhov

0 Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou 1 002 598,30 Sk. Zároveň schválil dohodu dedičov

o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi ohľadne majetku špecifikovaného vo výroku

rozhodnutia. Súdnej komisárke JUDr. A. V. priznal odmenu 9 510 Sk, náhradu hotových

výdavkov 1 520 Sk a daň z pridanej hodnoty (19 %) 2 096 Sk.

Krajský súd v Trnave na odvolanie dediča B. Č., uznesením z 31. októbra 2006 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie jeden z dedičov, B. Č.,

navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania oprel o ustanovenie vysloviac názor, že nie je možné, že na

ústnom pojednávaní u súdnej komisárky 14. januára 2005 sa osobitná zástupkyňa účastníka

konania Mgr. P. Č., pracovníčka Okresného súdu Trnava H. S. nezúčastnila, ale dostavila sa

k súdnej komisárke sama (bez účasti ostatných účastníkov konania) 26. januára 2005. Týmto

postupom súdnej komisárky bola dovolateľovi odňatá možnosť konať 26. januára

2005 pred súdnou komisárkou. Dovolanie odôvodnil ďalej tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

keď súdnou komisárkou nebola realizovaná jeho vôľa ako zákonného dediča v tom, že svoj

dedičský podiel po poručiteľovi nemohol prenechať (podľa svojho názoru nezákonným

konaním súdnej komisárky) svojej dcére. V neposlednom rade namietal, že taktiež

odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože vec bola prejednaná

bez jeho prítomnosti a týmto boli taktiež porušené jeho práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa a , na ktoré

poukazoval dovolateľ.

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia nie je daná už tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ Dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu je prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak

nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho

súdu. To nepochybne vyplýva zo znenia ustanovenia , ktoré nespája prípustnosť

dovolania s tvrdením dovolateľa, ale len so skutočnosťou, že rozhodnutie je vadou naozaj

postihnuté. Ak teda tvrdí napríklad dovolateľ (tak, ako tomu je v danom prípade), že účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený ( ), je

dovolanie prípustné vtedy, ak vyjde najavo, že tvrdenie dovolateľa je správne.

V prejednávanej veci však prípustnosť dovolania podľa daná nie je. Ako

totiž z obsahu spisu vyplýva, jednému z účastníkov konania, zákonných dedičov,

Mgr. P. Č. (bratovi dovolateľa) z dôvodu jeho závažného nepriaznivého zdravotného stavu

Okresný súd Trnava uznesením z 3. decembra 2004 č.k. -20 ustanovil

osobitného zástupcu pre konanie o dedičstve po poručiteľovi A. Č. H. S., pracovníčku

Okresného súdu Trnava.

Odôvodnenie prípustnosti dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

podľa dovolateľom však v zásade vedie k preukázaniu existencie ďalšej

procesnej vady, a síce, že tak v konaní pred súdnou komisárkou, ako aj postupom odvolacieho

súdu bola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa

rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu

dáva . V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne

pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

)]. Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateľa

nerešpektovali niektoré z týchto práv. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie dovolateľa, že

odvolacím súdom bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti, nakoľko podľa § 214 ods. 2

písm.c/ pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Iné procesné vady ( ) považuje

za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné

tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v týchto ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších

stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v a a neboli zistené (ani

tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že dovolanie dovolateľa je neprípustné, preto ho odmietol ( v spojení

s ).

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. januára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu