Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
74d/375033.41ece8.pdf
PDF · 94.22 KB
No categories available
5Cdo/252/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 252/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S.M.I.B., G. č. X.,
zastúpeného JUDr. J. B., advokátom v B., P. č. X., proti povinnému Z. M. – P., IČO: X., K.,
P. č. X., pre vymoženie 5.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Komárne
pod sp. zn. 9 Er 120/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 27. apríla 2007, sp. zn. 5 CoE 33/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
Povinnému a súdnemu exekútorovi JUDr. V. K. sa nepriznáva náhradu trov
dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno uznesením z 26. februára 2007, č.k. 9 Er 120/2005-13 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie v zmysle poverenia
Okresného súdu Komárno č.: X. poveril súdneho exekútora Mgr. J. K., exekútorský úrad B.,
Š. č. X.. Súdnemu exekútorovi JUDr. V.K. ( X. ) súd priznal trovy exekúcie vo výške 1.380,-
Sk, ktoré zaviazal zaplatiť povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia JUDr.
V.K., Exekútorský úrad B., L. č. X..
Na odvolanie súdneho exekútora JUDr. V.K., čo do výroku o trovách konania,
Krajský súd v Nitre uznesením z 27. apríla 2007, sp. zn. 5 CoE 33/2007 uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi
JUDr. V. K. ( X. ) vo výške 1.380,- Sk zaviazal zaplatiť oprávneného do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia súdnemu exekútorovi JUDr. V.K., Exekútorský úrad B., L. č.
X..
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dňa 21.8.2007 dovolanie oprávnený,
ktorý ho navrhol zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. Zároveň žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. V dôvodoch
dovolania podrobne rozoberal právne pochybenia odvolacieho súdu. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 19/05, z odôvodnenia
ktorého vyplýva nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Súdny exekútor JUDr. V.K. navrhol dovolanie oprávneného ako nedôvodné
zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,
tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom
o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania oprávneného z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustálenej
súdnej praxe skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
oprávneného nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal povinnému a súdnemu exekútorovi ako úspešným účastníkom
náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, že im žiadne nevznikli a ani nepodali návrh na
ich priznanie (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2008
JUDr. Vladimír Magura, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: