Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3ee/378763.41b38e.pdf
PDF · 97.43 KB
No categories available
5Cdo/39/2007
Najvyšší súd 5 Cdo 39/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Q.CH.P.,s.r.o., so
sídlom v L., Z. č. X., proti povinnému T.V.V.C., so sídlom v Č. č. X., o vymoženie 23 806
Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. Er 101/96, o dovolaní
súdneho exekútora JUDr. J.F., so sídlom v L., M. č. X., proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. novembra 2006, sp.zn. 15 CoE 82/06 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec uznesením z 5. apríla 2005 č.k. Er 101/96-122 neschválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, uskutočnený dňa 30.11.2004 súdnym exekútorom
JUDr. J. F. v exekučnom konaní sp.zn. ExÚ 91/96 na nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. X.,
2
katastrálne územie Č., parcela č. X. vo výmere 558 m– zastavané plochy a nádvoria,
2
parcela č. X. vo výmere 130 m– zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. vo výmere 532
2
m– záhrady, parcela č. X. – rodinný dom č. súp. X. V odôvodnení uviedol, že súdny
exekútor bez akéhokoľvek predchádzajúceho procesného rozhodnutia spojil viacero
samostatných exekučných konaní do jedného konania, čo zapríčinilo uprednostnenie
exekučných konaní začatých neskôr v rámci poradia v prvej skupine z rozdeľovanej
podstaty. Podľa názoru prvostupňového súdu trovy exekúcie v iných exekučných
konaniach môžu byť uspokojené len v poradí ostatných prihlásených pohľadávok bez
ohľadu na to, že sa jedná o trovy exekúcie svojím označením, nie však o trovy exekúcie,
ktorej sa týka rozvrh výťažku. Naviac v jednotlivých exekúciách neboli ani totožní účastníci
konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. mája 2005 sp.zn. 15 CoE 36/2005
odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol podľa § 218 ods. 1
písm.b/ O.s.p., z dôvodu nedostatku oprávnenia súdneho exekútora podať odvolanie, keď mal
za to, že súdnemu exekútorovi zákon priznáva procesné postavenie účastníka súdneho
konania výlučne pre úsek súdneho konania, v ktorom súd rozhoduje o trovách exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. septembra 2006 sp.zn.
3 Cdo 161/2005 vyššie uvedené uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Vyslovil záver, že aj v časti exekučného konania, v ktorej súd rozhoduje o schválení
alebo neschválení rozvrhu výťažku z dražby na základe výsledkov rozvrhového konania,
prináleží postavenie účastníka konania aj súdnemu exekútorovi, pretože v rámci takéhoto
rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti a výšky trov exekúcie, ktorej
riešenie má zásadný význam pre konečný rozvrh výťažku. Ak podľa § 164 ods. 1 Exekučného
poriadku možno podať proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku odvolanie, niet dôvod pre
výklad, podľa ktorého by toto oprávnenie podať odvolanie nemalo prislúchať i súdnemu
exekútorovi.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. novembra 2006 sp.zn. 15 CoE 82/06,
opätovne konajúc, po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky,
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Mal za to, že súdny exekútor nepostupoval
správne, a v exekučnom konaní vedenom pod ExÚ 91/96 mohli byť v rámci prvej skupiny
uspokojené len pohľadávky predstavujúce súdne trovy a trovy tejto konkrétnej exekúcie, tak
ako ustálil súd prvého stupňa, s ktorého právnym názorom sa stotožnil.
Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal dňa 22. januára 2007
dovolanie súdny exekútor. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že vo všetkých
exekučných konaniach bolo zriadené exekučné záložné právo na vydražené nehnuteľnosti vo
vlastníctve povinného a preto trovy exekúcie mali byť uspokojené podľa § 157 ods. 1 písm.a/
Exekučného poriadku. Žiadal preto rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.),
podľa ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák.č. 273/2007 Z.z. potrebné vec
právne posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo výroku nevyslovil prípustnosť dovolania.
Nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239
ods. 1, 2 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie je prípustné, preto je nepochybné, že
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená a dovolateľom ani namietaná.
Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že dovolateľ pri namietaní vecnej nesprávnosti
rozhodnutí súdov tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu
prvého stupňa sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd bez toho,
aby sa dotkol otázky správnosti uznesenia odvolacieho súdu uvádza, že nesprávne právne
posúdenie je vo všeobecnosti prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. písm.c/ O.s.p.), možno ho
ale úspešne uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom
konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :