Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/8/2007

Najvyšší súd 1 M Obdo V 8/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Juraja

Semana, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu:

C.C.C., a.s., M.X., B., zast. advokátom JUDr. Ľ.N., P.X., B., proti žalovanému v 1.

rade: I.Č., ml., naposledy bytom B., a žalovanému v 2. rade: I.Č., st., V.X., L.

zastúpených advokátom JUDr. J.S., D.X., L., o zaplatenie 192 360 Sk s prísl., na

mimoriadne dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. zo dňa 2. mája 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. zo dňa 2. mája 2006 v napadnutej časti

z r u š u j e a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2002 č. k. -105, ako súdu

odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,

že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom v znení opravného uznesenia

z 22.8.2001 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť žalobcovi spoločne a nerozdielne

zaplatiť 23% úrok z omeškania zo sumy 114 800 Sk od 27.4.1995 do 21.1.1999

a nahradiť mu trovy konania 14 296 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol,

že o odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol ako súd odvolací Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom z 19.6.2002, voči ktorému bolo podané dovolanie.

V dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) zistil,

že napadnuté rozhodnutie nie je správne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca

si podanou žalobou jednoznačne uplatnil nárok na zaplatenie dlhu z úverovej

zmluvy, ktorý ku dňu 26.4.1995 pozostával z istiny 114 800 Sk, riadnych úrokov

vyčíslených sumou 66 289,30 Sk, úrokov z omeškania vo výške 10 215,70 Sk,

poplatkov vo výške 1055 Sk, t.j. spolu 192 360 Sk a úroky z omeškania vo výške

23% zo sumy 181 089,30 Sk (teda z istiny a úrokov) od 27.4.1995 do zaplatenia

a po zohľadnení plnenia poskytnutého žalovaným 2/ v priebehu konania vo výške

192 360 Sk sa dovolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dlh

žalovaným zanikol splnením s výnimkou úroku z omeškania za obdobie

od 27.4.1995 do 21.1.1999. Konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní a spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení, preto

podľa a ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S odkazom

na ustanovenie zrušil rozsudok odvolacieho súdu

v celom rozsahu, teda nielen v zmeňujúcej časti, ale aj v zrušujúcej časti, pretože

ide o rozhodnutie o príslušenstve, ktoré je závislé na dovolaním napadnutom výroku

týkajúceho sa istiny. V ďalšom konaní vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom č. k. zo dňa 2.5.2006 tak, že rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -80 zo dňa 6.10.2000 v znení

doplňujúceho uznesenia zo dňa 21.8.2001 č. k. -91 v napadnutej časti,

pokiaľ bol zamietnutý, potvrdil a v časti, v ktorej bola uložená povinnosť žalovaným

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 23% úrok z omeškania zo sumy

114 800 Sk od 27.4.1995 do 21.1.1999, zmenil a žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal

žalovanému v 2. rade zaplatiť náhradu odvolacieho, aj dovolacieho konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v intenciách rozsudku

dovolacieho súdu a s poukazom na upresnenie žaloby konštatoval, že úroky

z omeškania predstavujú 76 505 Sk, istinu 114 800 Sk a poplatky 1155 Sk, teda

spolu 192 460 Sk a úroky 23% zo sumy 181 089,30 Sk od 27.4.1995

do zaplatenia. Z podania zo dňa 20.4.2006 zistil, že žalovaný v 1. rade zomrel dňa

1.5.2006 a z uznesenia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 14.7.2005 sp. zn.

-22, , v dedičskej veci po poručiteľovi I, že súd konania

podľa zastavil pre nemajetnosť. Ďalej zistil, že z manželstva

poručiteľa pochádza jedno maloleté dieťa - syn D.Č. S poukazom na ustanovenie

uviedol, že dedič zodpovedá len do výšky

nadobudnutého dedičstva, avšak v tomto prípade, keďže dedič nenadobudol nič,

a preto nárok veriteľa voči tomuto právne neobstojí. Následne vyslovil názor,

že ručiť tak isto nemožno za mŕtveho, ktorý nemá právnu subjektivitu, ale voči jeho

nástupníkovi, a pretože voči tomuto záväzok zanikol, zanikol záväzok aj voči

veriteľovi, pretože záväzok nemôže byť iný, ako súčasne jestvujúci voči dlžníkovi.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v zamietavej

časti výroku podľa potvrdil a v časti výroku, ktorým bola uložená

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 23% úrok z omeškania zo sumy

114 800 Sk od 27.4.1995 do 21.1.1999, zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu podaním, doručeným súdu dňa 25.4.2007, v časti,

ktorou Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 6.10.2000 č. k. -80, v znení doplňujúceho

uznesenia toho istého súdu z 21.8.2001 č. k. -91, ktorým bola obom

žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 23% úroky

z omeškania zo sumy 114 800 Sk od 27.4.1995 do 21.1.1999 tak, že žalobu

zamietol, Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie.

Citoval ustanovenia , , , ,

O.s..p., , S poukazom na ustanovenie

uviedol, že ručením možno zabezpečiť len platný záväzok

dlžníka alebo jeho časť. Citoval ustanovenie ,

podľa ktorého ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

S odkazom na ods. 2 citovaného ustanovenia uviedol, že ručenie však nezaniká, ak

záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom.

Uviedol, že s poukazom na citované ustanovenia odvolací súd nepostupoval

v súlade s nimi. Ako prvý nedostatok napadnutého rozhodnutia označil, že odvolací

súd nepokračoval v konaní voči maloletému právnemu nástupcovi žalovaného

v 1. rade a takýmto postupom rozsudok zaväzuje aj žalovaného v 1. rade, ktorý už

stratil predtým spôsobilosť vystupovať ako účastník konania na strane žalovaných,

nakoľko stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (hmotnoprávna spôsobilosť

zanikla smrťou). Za nesprávny označil aj vyslovený právny názor týkajúci sa úhrady

úrokov z omeškania od 27.4.1995 z dôvodu zániku záväzku žalovaného v 1. rade,

resp. jeho právneho nástupcu a s tým súvisiacim zánikom ručiteľského záväzku

žalovaného v 2. rade. Poukázal na výkladovú prax súdov bývalého Najvyššieho

súdu ČSR č. , rozsudok publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod č.

Rc 62/73, dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nemôžu nič meniť na existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo

označené ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie

prechod dlhov poručiteľa na dedičov. Uviedol, že nemožno vyvodzovať, že smrťou

poručiteľa zanikajú jeho dlhy, pokiaľ nie sú kryté aktívami dedičstva, ani to, že by sa

označené ustanovenie malo vzťahovať na iné subjekty, než sú dedičia dlžníka.

Konštatoval, že zánik poručiteľových dlhov nemožno vyvodzovať ani z ustanovenia

o likvidácii dedičstva. S odvolaním sa na ustanovenie

a ustanovení uviedol,

že obmedzenie zodpovednosti dediča dlžníka, ktorého záväzok sa riadi podľa

ustanovení , čo do rozsahu preberaného záväzku môžu

uplatňovať iba dlžníkovi dedičia voči veriteľom, ako námietku svojej obmedzenej

zodpovednosti, ale takúto námietku nemožno zaradiť medzi námietky, ktoré môžu

v zmysle ustanovenia uplatniť voči veriteľovi

ručením zaisteného záväzku dlžníka ručiteľa, lebo nejde o námietku vyplývajúcu

z postavenia dlžníka. Na základe uvedeného, teda pokiaľ žalovanému v 1. rade

vznikol voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi záväzok zaplatiť úroky

z omeškania s platením povinnosti, ktorá pre neho vyplývala na podklade zmluvy

o úvere so žalobcom, vzťahoval sa ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade aj

na túto povinnosť žalovaného v 1. rade ako dlžníka a tento záväzok smrťou

žalovaného v 1. rade nezanikol. Nepriliehavé právne posúdenie veci označil

za dovolací dôvod podľa a

a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal mimoriadne

dovolanie ako podané v zákonnej lehote, obsahujúce stanovené náležitosti dané

ustanovením s tým, že ide o dovolanie prípustné podľa

ods. 1 písm. c/ a dospel k záveru, že v časti napadnutej dovolaním je

potrebné rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 2.5.2006 zrušiť a vec vrátiť Najvyššiemu súd Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

Predmetom mimoriadneho dovolania je časť citovaného rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorým v časti, ktorou bola prvostupňovým rozhodnutím uložená

povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 23% úrok

z omeškania zo sumy 114 800 Sk od 27.4.1995 do 21.1.1999, zmenil tak, že žalobu

zamietol.

Z dokazovania v novom konaní č. k. sporné nie je,

že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, konal v intenciách

rozhodnutia č. k. Obdo V 8/2003 zo dňa 30.6.2004, z ktorého zdôvodnenia je

zrejmé, že dlh žalovaných zanikol splnením, s výnimkou úroku z omeškania

za obdobie od 27.4.1995 do 21.1.1999. V čase ďalšieho konania sa odvolací súd

dozvedel, že dňa 1.5.2005 zomrel žalovaný v 1. rade, ako aj skutočnosť,

že v dedičskej veci po poručiteľovi I bolo dedičské konanie podľa § 175h ods. 1

pre nemajetnosť zastavené. Odvolací súd zistil, že z manželstva poručiteľa

pochádza jeho maloleté dieťa – syn D.Č., avšak z dôvodu, že tento dedič

nenadobudol nič, nárok veriteľa voči tomuto právne neobstojí. Je pravdou, že

odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 2.5.2006 zaoberal s dedičom

poručiteľa – synom D.Č., napriek tomu do záhlavia rozhodnutia uviedol ako

žalovaného I, ktorý 1.5.2005 zomrel. S poukazom na toto pochybenie dovolací súd

sa stotožnil s názorom vysloveným v mimoriadnom dovolaní, že odvolací súd

v záhlaví rozhodnutia označil na strane žalovaného v 1. rade účastníka, ktorý už

predtým stratil spôsobilosť vystupovať ako účastník konania.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia napadnutého

mimoriadnym dovolaním je, či súd vyslovil správny právny záver, že ručiť tak isto

nemožno za mŕtveho, ktorý nemá právnu subjektivitu, ale voči jeho nástupníkovi,

a pretože voči takému záväzok zanikol, zanikol záväzok aj voči veriteľovi, pretože

záväzok nemôže byť iný, ako súčasne jestvujúci voči dlžníkovi.

Z predložených dôkazov nie je sporné, že ručením bol zabezpečený platný

záväzok dlžníka. S odkazom na ustanovenie

ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Podľa § 311 ods. 2

ručenie nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť

plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom, alebo pre zánik právnickej osoby,

ktorá je dlžníkom, V danom prípade dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy

nezodpovedá pre nemajetnosť poručiteľa. Tento fakt však sa nedá označiť za zánik

dlhu a zánik platného ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade. Dôsledky

vyplývajúce z ustanovenia nič nemenia

na existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo označené ustanovenie upravuje

iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov poručiteľa na

dedičov. V danom spore nie je sporné, že ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade

ako ručiteľa sa na záväzok dlžníka vzťahoval, a preto i keď tento záväzok smrťou

žalovaného v 1. rade – dlžníka prešiel na jeho právneho nástupcu, nemožno vyvodiť

obmedzenie zodpovednosti ručiteľa za dlh, iba do úmernej zodpovednosti dedičstva

jeho právnym nástupcom za prevzaté dlhy poručiteľa.

Na základe takto posúdeného právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej

republiky ( ) dospel k záveru, že odvolací súd pochybil, keď

predmetný nárok (úrok z omeškania) na podklade úvahy o zániku záväzku aj

vo vzťahu k ručiteľovi, t.j. žalovanému v 2. rade, zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) s poukazom

na ustanovenia , podľa rozsudok

odvolacieho súdu č. k. -149 zo dňa 2.5.2006 v napadnutej časti

mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 28. januára 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu