Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
453/374262.fcf08d.pdf
PDF · 102.9 KB
No categories available
2Cdo/171/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna
v právnej veci žalobcu J. M., bývajúceho vo V., právne zastúpeného Mgr. D. Š., advokátom
v Ž., proti žalovaným 1/ J. M., bývajúcemu vo V., 2/ E. K., bývajúcej v Ž., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
27 C 137/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. júla 2006,
sp. zn. 5 Co 303/2005, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. júla 2006 sp. zn. 5 Co 303/2005 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 6.4.2002 č.k. 27 C 137/2002-105 určil, že žalobca
2
je spoluvlastníkom parcely č. X. orná pôda o výmere X. mzapísanej na LV č. X., kat. úz. V.
v podiele 2/8 a žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom parcely č. X. orná pôda o výmere
2 2 2
X. m, parc. č. X. orná pôda o výmere X. ma parc. č. X. trvalé porasty o výmere X. m
zapísané na LV č. X., kat. úz. V., zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
preukázal svoje vlastnícke (spoluvlastnícke) právo len k parcele č. X.. K ostatným
nehnuteľnostiam žalobca nadobudol síce vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy
z 8.12.1954 od svojej starej matky P. S., ale len v podiele 6/8 (nie v celosti). Tomu zodpovedá
aj zápis v katastri nehnuteľností. Žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom uvedených
nehnuteľností, považoval preto za nedôvodnú. Navyše uviedol, že vyhoveniu žalobe bráni
skutočnosť, že účastníkmi konania neboli všetci spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností a že
žalobca nemá na určení podielu 6/8 naliehavý právny záujem.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 11. júla 2006 sp. zn. 5 Co 303/2005 rozsudok súdu
prvého stupňa (v spojení s opravným uznesením) potvrdil a žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Skutkové a na ne nadväzujúce právne závery okresného súdu
považoval za zodpovedajúce obsahu spisu a zákonu, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodne podané. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že
žalobcovi a žalovanému 1/ bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, no žalobca sa
na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Žalovaný 1/
ospravedlnil síce svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, avšak súhlasil
s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vec preto prejednal v súlade s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 1/.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že písomným
podaním, doručeným do podateľne krajského súdu 31.5.2006 oznámil, že odvolal
plnomocenstvo svojmu dovtedajšiemu zástupcovi JUDr. K. G. a súčasne dal krajskému súdu
na vedomie, že ho v konaní bude ďalej zastupovať jeho dcéra A. K.. Krajský súd napriek
tomu, úpravou vykonanou v spise 22.6.2006, predvolal na pojednávanie stanovené na deň
11.7.2006, iba jeho bývalého splnomocneného zástupcu JUDr. G.. Jeho ako účastníka konania
a ani jeho dcéru, ako jeho zástupkyňu, na pojednávanie vôbec nepredvolal. Keďže odvolací
súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vo veci aj rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci
k tomu nemal splnené zákonné podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p., odňal mu možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Jeho dovolanie je preto prípustné a tiež aj
opodstatnene podané.
Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p. a že tento
opravný prostriedok má náležitosti požadované ustanoveniami § 241 ods. 1 a 2 O.s.p., skúmal
ďalej, či je dovolanie proti napadnutému rozsudku prípustné. Dospel pritom k záveru, že
dovolanie je v danej veci prípustné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako
odvolací súd rozhodol a tiež bez ohľadu na to, aký bol predmet konania. Túto vadu konania
je dovolací súd povinný skúmať z úradnej moci, pričom predpokladom prípustnosti
dovolania je v takomto prípade zistenie, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť
konať pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto dovolacieho dôvodu pôjde vždy
aj vtedy, ak hrubé vady v postupe odvolacieho súdu vyústili do rozhodnutia, ktoré ho robia
zmätočným, v dôsledku čoho bola účastníkovi konania odňatá reálna a efektívna možnosť
konať pred súdom.
Práve v posudzovanej veci o takýto prípad ide.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň
účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať a o veci rozhodnúť v neprítomnosti
účastníka len vtedy, ak ho na pojednávanie riadne predvolal. Nakoľko účastník môže v konaní
vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (zákonného zástupcu, opatrovníka, zástupcu na
základe plnomocenstva - § 22 a nasl. O.s.p.), má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť
občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti
platí to isté, čo platí ohľadne samotného účastníka konania. Ak súd prejedná vec a vo veci
rozhodne v neprítomnosti účastníka konania (jeho zástupcu), hoci účastník (jeho zástupca) na
pojednávanie nebol riadne predvolaný (napr. súd opomenul účastníka predvolať, predvolanie
bolo doručené zástupcovi, hoci už účastníka nezastupoval), súd účastníkovi odníme reálnu
a efektívnu možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolací súd žalobcu na
pojednávanie, ktoré nariadil na prejednanie veci samej na deň 11.7.2006, vôbec nepredvolal.
Žalobca sa o tomto termíne pojednávania nedozvedel, z ktorého dôvodu sa na pojednávanie
nedostavil.
Pokiaľ odvolací súd na uvedené pojednávanie predvolal JUDr. K. G., treba prisvedčiť
žalobcovi v tom, že v čase, kedy krajský súd pojednávanie nariadil (22.6.2006), JUDr. G. už
žalobcu nezastupoval. Žalobca totiž podaním z 25.5.2006 oznámil krajskému súdu, že
plnomocenstvo udelené JUDr. G. odvolal. Toto podanie došlo do podateľne krajského súdu
31.5.2006. Týmto okamžikom sa stalo odvolanie plnomocenstva voči súdu účinné (§ 28 ods.
3 O.s.p.) a po tomto dni nebolo možné s JUDr. G. ako zástupcom žalobcu konať. Ak odvolací
súd napriek tejto skutočnosti predvolal na pojednávanie stanovené na deň 11.7.2006
dovtedajšieho zástupcu žalobcu JUDr. G., nedošlo k naplneniu ustanovenia § 115 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p. Nebola preto splnená základná zákonná podmienka
uvedená v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. (účastník ani jeho zástupca nebol na pojednávanie
riadne predvolaný) vec prejednať a o veci rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, resp. jeho
zástupcu.
Za daných okolností prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu),
odvolací súd odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať a zároveň porušil i právo žalobcu
na spravodlivý proces v zmysle Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konanie tak
zaťažil vadou, ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý
dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa § 243b
ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: