Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/15/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcu E. D., bývajúceho v M., proti žalovanému J. Š., bývajúcemu v O., v konaní

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Čadca z 25. októbra 2004 č.k. -33 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2006 č.k. -52,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Čadci z 25. októbra 2004 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2006 sp. zn.

a vec vracia Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným 7. marca 2003 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

36 000 Sk titulom náhrady škody spolu s uplatnením cestovného, rozdielom medzi mzdou

a nemocenským a trovami konania. Návrh odôvodnil tým, že 29. apríla 2000 asi o 18.15 hod.

ho žalovaný udrel na chodbe pohostinstva U. päsťou do oblasti pravého oka, čím mu spôsobil

odtrhnutie sietnice pravého oka, následkom čoho mu vznikla slepota pravého oka s dĺžkou

pracovnej neschopnosti 8 týždňov.

Na základe návrhu žalovaného Okresný súd v Čadci uznesením z 2. júna 2003

č.k. -14 prerušil konanie podľa do právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod sp. zn. , nakoľko

v uvedenom trestnom konaní sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu

a to či žalovaný spôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví, resp. či zo strany žalovaného nešlo

o konanie v nutnej obrane.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 28. októbra 2003 č.k. -137,

právoplatným dňa 25. februára 2004 bol žalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že

predmetný skutok nie je trestným činom. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že obžalovaný (žalovaný v občianskom súdnom konaní) konal v nutnej obrane.

Krajský súd v Žiline uznesením z 25. februára 2004 č.k. -146 zamietol

odvolanie okresného prokurátora. V uznesení konštatuje, že J. Š. je zo spáchania skutku

priamo usvedčovaný iba výpoveďou poškodeného E. D.. Nikto zo svedkov nevidel, že by

J. Š. udrel poškodeného do pravého oka, resp. nikto z nich nevidel udalosť, ktorá sa mala stať

na chodbe pohostinstva. Z dokazovania je zrejmé, že samotný poškodený vyvolal incident

tým, že napadol J. Š., pričom mal pri sebe nôž, ktorým sa mohol zahnať na J. Š., ako aj to, že

poškodený išiel za obžalovaným do chodby pohostinstva s kameňom v ruke. Uvedené

konanie poškodeného mohlo teda vyvolať u J. Š. dôvodnú obavu o svoje zdravie a život,

pričom táto obava mohla byť posilnená aj tým, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Ani

závery znaleckého dokazovania jednoznačne neudávajú, že k odlúpeniu sietnice na pravom

oku došlo na základe úrazu v predmetný deň. U poškodeného sú uvedené najmenej tri úrazy,

ktoré majú súvislosť s poškodením pravého oka. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu mal

krajský súd za to, že žalovaný skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu

a v súlade so zákonom a v zmysle zásady in dubio pro reo bol J. Š. spod obžaloby

oslobodený.

Následne v občianskom súdnom konaní Okresný súd Čadca v konaní o náhradu

škody rozsudkom z 25. októbra 2004 č.k. -33 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 13 000 Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od štvrtého dňa od právoplatnosti

rozsudku až do zaplatenia. Návrh žalobcu na zaplatenie sumy 26 000 Sk v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od štvrtého

dňa od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na spisový materiál

Okresného súdu Čadca sp. zn. a vyššie spomenutý rozsudok z 28. októbra 2003

č.k. -137 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 25. februára 2004

č.k. -146, ktorým bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Okresný súd

Čadca rozhodujúc o nároku na náhradu škody považoval za preukázané, že skutok sa stal

tak, ako bol popísaný v citovanom rozsudku súdu v trestnom konaní a z tejto skutočnosti

vyvodil v občianskom súdnom konaní záver, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania.

Pokiaľ ide o zavinenie ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný (ako obžalovaný v trestnom konaní) bol

oslobodený spod obžaloby vyššie spomenutým rozsudkom v spojení s uznesením Krajského

súdu v Žiline z 25. februára 2004 č.k. -146 s tým, že skutok nie je trestným

činom, pretože mu chýba formálna stránka zodpovednosti za trestný čin ublíženia na zdraví

podľa , a to úmysel v dôsledku nutnej obrany. Mal

preukázané, že skutok sa stal ale nebol trestným činom. V závere odôvodnenia rozsudku súd

uviedol, že s poukazom na ustanovenie sa cítil byť viazaný rozsudkom

Okresného súdu Čadca v rozsahu, že skutok spáchal obžalovaný J. Š., teda žalovaný

v rozsahu definície skutku a v rozsahu či skutok je považovaný za trestný čin alebo nie a teda

v rozsahu v akom boli naplnené formálne znaky trestného činu ublíženia na zdraví.

V ostatných veciach sa súd necítil byť viazaný predmetným rozsudkom v trestnom konaní

avšak pri vykonávaní dokazovania vychádzal aj z niektorých dôkazov a týmito dôkazmi

podložil svoje závery.

Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 29. marca 2006 č.k. -52 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Čadci a

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia

skonštatoval, že okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu

záveru, keď vyslovil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví z vedomej

nedbanlivosti a za túto zodpovedá podľa miery svojho zavinenia. Krajský súd označil

odvolanie žalovaného za nedôvodné, pričom tvrdenie žalovaného, že konal v nutnej obrane

podľa (ďalej len ) považoval za účelové. Podľa

názoru Krajského súdu v Žiline žalovaný prekročil medze nutnej obrany, pretože provokácia

zo strany žalobcu nebola takého charakteru, aby si vyžadovala taký charakter „obrany“, aký

zvolil žalovaný. Krajský súd konštatoval, že žalovaný je oproti žalobcovi mladší, fyzicky

zdatnejší, čo tiež vyvoláva pochybnosti o dôvodnosti nutnej obrany žalovaného, pričom aj za

predpokladu, že by žalobca hrozil žalovanému útokom zo strany žalovaného nejde o nutnú

obranu, lebo nebola primeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

Proti označeným rozsudkom podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor, ktorý

jeho prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia v spojení

s s odôvodnením, že prvostupňový i druhostupňový súd vykonali

dokazovanie vychádzajúc takmer výlučne z obsahu trestného spisu zabezpečeného v trestnom

konaní, v ktorom bol žalovaný ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu konania

v nutnej obrane, pričom procesné súdy v občianskom súdnom konaní vyhodnotili dôkazy

zabezpečené v trestnom konaní v neprospech žalovaného bez toho, aby sami zisťovali

okolnosti predmetného skutku a jeho priebeh. Hoci žalovaný v konaní poukázal na

oslobodzujúci rozsudok v trestnom konaní, prvostupňový súd nevyhodnotil prípadne

splnenie nutnej obrany podľa . Navrhol preto označené rozsudky

zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že mimoriadne dovolanie proti napadnutým rozsudkom nižších súdov bolo podané včas

a že ide o rozhodnutie proti ktorému je podľa ustanovenia tento opravný

prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom

krajského súdu v zmysle ustanovenia v spojení s bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie

povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, dbajú

pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk

zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde

ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Podľa sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa tretia veta je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov

o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitných predpisov a kto ich spáchal.

Podľa , v znení platnom do 31. augusta 2005 ak nie sú

podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší. Najmä ho zruší

ak a) je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ alebo e/ a doplnenie dokazovania

nemožno vykonať bez prieťahov (§ 213 ods. 2),

b) rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa v znení platnom do 31. augusta 2005 ak odvolací súd zruší

rozhodnutie, vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zastaví konanie, prípadne

postúpi vec orgánom do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa tak isto nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil v nutnej obrane

proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná

povahe a nebezpečnosti útoku.

Týmito ustanoveniami sa súdy v prejednávanej veci neriadili.

Povinnosťou súdu v konaní je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania. Táto povinnosť je splnená v civilnom konaní postupom súdu

v súlade s ako procesnou normou pri súčasnej zákonnej

aplikácii hmotno-právnych predpisov.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol, že pri vykonávaní

dokazovania vychádzal aj z niektorých dôkazov vykonaných v trestnom konaní, ktorými tiež

podložil svoje závery. Pri posudzovaní protiprávnosti žalovaného sa okresný súd tiež oprel

o rozsudok vydaný v trestnom konaní a súvisiaci spisový materiál avšak nesprávne vyhodnotil

dôvody oslobodenia obžalovaného spod obžaloby a v tejto súvislosti stanovil nesprávne

východisko pre ďalšie vyhodnotenie otázky zavinenia žalovaného.

Ak súd v trestnom konaní vyhodnotil konanie obžalovaného ako nutnú obranu podľa

účinného do 1. januára 2006 neskúmal vôľovú zložku jeho konania

vo vzťahu k spôsobeniu škody poškodenému ale vo vzťahu k jeho konaniu smerujúcemu

k odvráteniu útoku.

Okresný súd v občianskom súdnom konaní potom zavinenie žalovaného vyhodnotil

ako vedomú nedbanlivosť. Tento svoj názor však bližšie neodôvodnil a nepodložil. Je

nesporné, že otázku zavinenia a protiprávnosti konania žalovaného si mal súd vyhodnotiť

samostatne a mohol sa aj odlíšiť od záverov trestného konania, avšak mal za tým účelom

vykonať riadne dokazovanie a svoje právne závery mal presvedčivo odôvodniť.

Okresný súd v občianskom súdnom konaní však prípadne splnenie podmienok nutnej

obrany podľa ani neskúmal. Pri vyhodnotení protiprávnosti konania sa

obmedzil iba na opis predmetného skutku vyplývajúci z rozsudku v trestnom konaní bez toho,

aby skúmal a v dokazovaní vyhodnotil ďalšie okolnosti za ktorých k predmetnému skutku

došlo a ktorých pre skúmanie bolo pre správne posúdenie veci a rozhodnutie nevyhnutné.

Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok okresného

súdu dokonca konštatoval, že žalovaný v predmetnej veci prekročil medze nutnej obrany.

Ani v tomto prípade však krajský súd nevychádzal z riadneho dokazovania, pričom nie je

zrejmé ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný mal odvracať útok žalobcu,

ktorý útočil so zbraňou. Krajský súd tiež poukazoval aj na iný skutok (ktorý sa stal

10. novembra 1999), ktorý však nebol predmetom nároku uplatňovaného v žalobnom návrhu.

V predmetnej veci oba súdy vykonali dokazovanie vychádzajúc takmer výlučne

z obsahu trestného spisu zabezpečeného v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný ako

obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu konania v nutnej obrane. V občianskom

súdnom konaní vyhodnotili dôkazy zabezpečené v trestnom konaní v neprospech žalovaného

bez toho, aby sami zisťovali okolnosti predmetného skutku a jeho priebeh. Hoci bol žalovaný

v trestnom konaní oslobodený, prvostupňový súd nevyhodnotil prípadne splnenie podmienok

nutnej obrany podľa a tieto nedostatky neodstránil ani odvolací súd.

Aj keď je súd v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol

spáchaný trestný čin, musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní

a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom

konaní výslovne viazaný len odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní,

nemôže ponechať ani bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že

skutok z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody nespáchal žalovaný a pod. (R 127/97).

Keďže v občianskom súdnom konaní neboli súdy výslovne viazané predmetným

rozhodnutím v trestnom konaní, bolo o to viac dôvodné, aby dôsledne preskúmali

a dokazovali okolnosti predmetného skutku a podrobne odôvodnili, akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadili.

Rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní vo veci sú v zrejmom rozpore

s rozhodnutiami súdov v trestnom konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že konanie prvostupňového

ako aj druhostupňového súdu bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 v spojení s Preto rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu v Čadci (, ) s tým, že právny

názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný, pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj

o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: