Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ae4/380558.3ac4e6.pdf
PDF · 95.62 KB
No categories available
6Obo/9/2008
Najvyšší súd 6 Obo 9/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: R., a.s., P. X., K., IČO:
X., o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty
na odvolanie veriteľa M., s.r.o., P. a veriteľa T., a.s., K. proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 12. novembra 2007, č.k.: 4K 166/1999-265, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 2007, č. k.:
4K 166/1999-265 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. novembra 2007, č.k.: 4K 166/1999-265
rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu R., a.s., P. X., K.,
IČP: X., tak, že z celkovej sumy 4 078 656,-Sk sa uspokoja pohľadávky proti podstate
(odmena správcu konkurznej podstaty a náhrada hotových výdavkov SKP, pracovné nároky),
ďalšie pohľadávky proti podstate, pohľadávky veriteľov podľa § 28 ZKV a veriteľov II.
triedy. Rozhodol o tom, že neuspokojujú sa pohľadávky veriteľov III. triedy a IV. triedy.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že uznesením Krajského
súdu v Košiciach z 13. júla 1999, č.k.: 4K 166/99-9 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
a bol ustanovený správca konkurznej podstaty. Po speňažení konkurznej podstaty správca
konkurznej podstaty predložil súdu prvého stupňa konečnú správu spolu s vyúčtovaním
odmeny a náhrady hotových výdavkov, ktorá bola uznesením z 10. júla 2007, č.k.:
4K 166/1999-255 schválená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2007. Preto súd
prvého stupňa v súlade s ust. § 30 ZKV rozvrhovým uznesením rozhodol o výške uspokojenia
pohľadávok konkurzných veriteľov.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote konkurzní
veritelia č. 1 M., s.r.o., P. a č. 83 – T., a.s., K.
Konkurzný veriteľ č. 1 – M, s.r.o. uviedol, že úpadcovi bol dodaný tovar v nadväznosti
na Rámcovú zmluvu z 24. augusta 1998. V tejto zmluve si zmluvné strany dohodli, že
vlastnícke právo k dodanému tovaru prechádza na odberateľa až úplným zaplatením kúpnej
ceny. Tovar v hodnote 354 334,30,- Sk (resp. zaň získané finančné prostriedky) dodaný M.,
s.r.o. úpadcovi nikdy neprešli do vlastníctva úpadcu, a preto netvorí súčasť konkurznej
podstaty. Úpadca spoločnosti M., s.r.o. nezaplatil za dodaný tovar kúpnu cenu. Preto M., s.r.o.
má právo na alebo vrátenie tovaru vo výške 354 334,30,- Sk alebo na finančný ekvivalent
(náhradu) za tento svoj tovar, a to mimo konkurzného konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Konkurzný veriteľ č. 83 – T., a .s. v odvolaní uviedol,
že vzhľadom na výšku speňaženého majetku úpadcu a výšku prihlásenej pohľadávky veriteľa
č. 83 žiada odvolací súd o prehodnotenie návrhu na rozvrhnutie výťažku medzi veriteľov
a schválil iba taký návrh, ktorý by v najvyššej možnej miere zahrnul aj veriteľa č. 83 medzi
veriteľov, ktorí budú uspokojení z konkurzu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie konkurzného veriteľa č. 1 a č. 83 podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k názoru, že odvolaniam
nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 29 ods. 1 ZKV – správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku
z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu
po speňažení majetku z podstaty.
Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou
o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu - § 19 ods. 1 ZKV.
Podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV – súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala
do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý
vyhlásil konkurz.
Konkurzný veriteľ č. 1 na prieskumnom pojednávaní konanom 26. mája 2000
nenamietol súpis konkurznej podstaty predložený správkyňou konkurznej podstaty, ale podal
na Krajskom súde v Košiciach žalobu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, o ktorej
Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 2. júna 2004 tak, že žalobu zamietol. Toto rozhodnutie
sa stalo právoplatným 20. júla 2004.
Teda rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 2. júna 2004 tým, že žalobu
konkurzného veriteľa č. 1, zamietlo, odstránilo pochybnosť, či vec má byť zaradená resp.
nezaradená do konkurznej podstaty tak, že táto je zaradená do konkurznej podstaty.
K námietke konkurzného veriteľa č. 1 o tom, že ním dodaný tovar v hodnote
354 334,30,- Sk nepatrí do konkurznej podstaty, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože
Krajský súd v Košiciach rozhodol 2. júla 2004 tak, že žalobu zamietol, čím veci žiadané
konkurzným veriteľom č. 1 o vylúčenie z konkurznej podstaty, zostali v konkurznej podstate
úpadcu ako oprávnene zaradené.
Odvolací súd preto námietku odvolateľa – konkurzného veriteľa č. 1 považoval
za právne nedôvodnú.
Podľa ust. § 1 ods. 1 ZKV účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov
dlžníka, ktorý je v úpadku.
Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov
z dlžníkovho majetku - § 2 ods. 2 ZKV.
Zákon teda predpokladá, že dlžník má viacero veriteľov a zároveň existuje
predpoklad, že ich pohľadávky nie je možné uspokojiť z majetku dlžníka v plnej výške.
Pomerné uspokojenie má viesť k naplneniu účelu zákona usporiadať majetkové pomery
dlžníka a uspokojiť čo najväčší počet veriteľov v zodpovedajúcej miere. Teda uspokojovanie
veriteľov závisí od výšky získaných finančných prostriedkov z predaja úpadcovho majetku –
konkurznej podstaty a výšky pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurznom konaní.
Na tento účel správca konkurznej podstaty vypracúva zoznam veriteľov. Zákon o konkurze
a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov v ust. § 32 ustanovuje spôsob – postup
pri vysporiadaní všetkých doposiaľ nevysporiadaných pohľadávok veriteľov, t.j. tých ktoré
boli priznané na prieskumnom pojednávaní, ale aj tých, ktoré mohli byť, ale neboli
uspokojené v priebehu konkurzného konania.
Zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov stanovuje
pravidlá pre uspokojenie pohľadávok veriteľov (§ 32 ZKV) tak, že v rozvrhu sa uspokoja
pohľadávky, ktoré neboli uspokojené v priebehu konkurzu – t.j. pohľadávky proti podstate
a nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a/ až c/. Po úplnom uspokojení týchto pohľadávok
sa uspokoja ostatné nároky t.j. pohľadávky oddelených veriteľov (§ 28 ZKV), pohľadávky
veriteľov I. triedy, II., III. a IV. triedy.
Za situácie keď výťažok z predaja majetku nepostačuje na úplné uspokojenie všetkých
veriteľov tohto istého poradia, rieši zákon ich pomerným uspokojením. Pohľadávky veriteľov
ďalších tried zostávajú neuspokojené v plnej výške.
Odvolací súd konštatoval, že pohľadávka veriteľa č. 83 je pohľadávkou zaradenou
do IV. triedy, teda k jej uspokojeniu v celom resp. čiastočnom rozsahu môže dôjsť
až po uspokojení pohľadávok proti podstate, pohľadávok oddelených veriteľov, veriteľov
I., II. a III. triedy.
Vzhľadom na výťažok z predaja konkurznej podstaty v predmetnej veci, pohľadávky
veriteľov III. a IV. triedy nebolo možné uspokojiť ani pomerne, a preto zostali neuspokojené
v plnej výške.
Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď rozhodol napadnutým uznesením
o tom, že pohľadávky veriteľov III. a IV. triedy sa neuspokojujú.
Odvolací súd námietku odvolateľa – konkurzného veriteľa č. 83 vyhodnotil ako
právne nedôvodnú, keďže uspokojovanie pohľadávok veriteľov – ich poradie je dané
zákonom a nemožno dané zákonom poradia meniť podľa názorov veriteľov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Košiciach ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 OSP potvrdil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. januára 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: