Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/131/2005

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému R. V . , pre

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) a iné, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja

Majchráka a členov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka prejednal

na verejnom zasadnutí konanom 29. januára 2008 v Bratislave odvolanie obžalovaného R.

V. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2005, sp. zn. a

rozhodol

t a k t o :

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej

len ) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste.

Na základe sa obžalovaný

R. V . , nar. X. v K., bytom L. M., ulica Z. č. X., manažér,

o d s u d z u j e :

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obžalovaný R. V. na výkon trestu zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2001, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn.

vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2005, sp. zn.

bol obžalovaný R. V. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (bod 1. napadnutého rozsudku)

a z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/

Tr. zák. (bod 2. napadnutého rozsudku), ktorých sa podľa skutkových zistení krajského

súdu dopustil na tom skutkovom základe, že

1. počas obchodných jednaní v septembri 1994 sa dohodol s už právoplatne

odsúdenými J. M. a Ing. Š. L., že zabezpečí dodávateľa, odsúdení J. M. a Ing. Š. L.

odberateľa motorovej nafty a s úmyslom neuhradiť jej cenu dodávateľovi poverili jej

prevzatím od firmy Ö. S., s. r. o., doposiaľ nestotožnenú osobu K. B. (G. alebo G.), ktorý

ako údajný majiteľ neexistujúcej firmy A., s. r. o., K., prostredníctvom obžalovaného R. V.

odfaxoval do Ö. B. fingované finančné doklady o úhrade fakturovanej ceny za naftu,

na základe čoho Ö. Slovensko zaslala neexistujúcej firme A., s. r. o., K., 1 503 650 kg

nafty, ktorú mala firma A., s. r. o., K., bez riadnych daňových dokladov ihneď odpredať za

19 705 562,50 Sk firme P., spol. s r. o., v K., ktorej majiteľ J. M. spoločne

s odsúdeným Ing. L. následne odpredali ďalším odberateľom a takto získané finančné

prostriedky si všetci traja rozdelili a použili pre vlastnú potrebu, pričom obžalovaný R. V.

dostal 1 000 000 Sk, čím spôsobili firme Ö. S., spol. s r. o., Bratislava, neuhradením ceny

nafty škodu vo výške 30 561 686,30 Sk;

2. napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu v Martine z 28. marca 1994,

sp. zn. uložený trest zákazu riadenia motorových vozidiel na dobu štyroch

rokov, dňa 6. marca 1996 pod vplyvom alkoholu riadil osobné motorové vozidlo

zn. OPEL VECTRA, e. č. L. po ceste I. J. p. Ch. smerom. na L. M., pričom bol asi o 23.20

hod. pri obci P. L., okres L. M. zastavený a kontrolovaný členom hliadky Diaľničného

oddelenia Policajného zboru L. M. kpt. J. P., ktorý mu zabránil v ďalšej jazde.

Okrem uvedených skutkových záverov krajský súd zistil aj to, že obžalovaný R. V. bol

pred vyhlásením citovaného rozsudku skorším rozsudkom Krajského súdu v Žiline

z 5. júna 2001, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn. , právoplatne odsúdený podľa

§ 148 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 88 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest

odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/

a § 59 ods. 1 citovaného Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní päť

rokov. Tohto trestného činu sa dopustil na tom skutkovom základe (krajským súdom

pôvodne kvalifikovaným ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák.), že

na základe objednávky z 11. januára 1994, vystavenej V. T., nakúpil v spoločnosti

s ručením obmedzeným (s. r. o.) Ö. S., so sídlom v B. 397,2 ton ľahkého vykurovacieho

oleja s obsahom síry 1 %, ktorý mu bol dodaný v cisternových vozňoch 9. februára 1994;

R. V. vystupujúci pod menom J. B., konateľ s. r. o., B., so sídlom v D. K. na podklade

falšovaných faktúr a dodacích listov tejto firmy uvedený ľahký vykurovací olej predal ako

motorovú naftu obratom vo februári 1994 M. K., ktorý tento tovar odpredal ďalším osobám

v domnienke, že ide o motorovú naftu a takto aj bol použitý, čím R. V. nezaplatením

spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív spôsobil štátu, zastúpenému Daňovým

úradom Žilina II, škodu vo výške najmenej 2 790 975 Sk.

Za uvedené trestné činy bol obžalovaný R. V. Krajským súdom v Žiline už skôr

uvedeným rozsudkom z 30. mája 2005, sp. zn. odsúdený podľa § 250 ods. 5

Tr. zák., s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. (v rozsudku sa nesprávne uvádza ustanovenie

) na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem a pol roka,

pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej

skupiny.

Poškodená strana Ö. S., s. r. o., B., bola podľa s nárokom

na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občiansko-právnych.

Pre úplnosť treba dodať, že v posudzovanej trestnej veci sa pôvodne viedlo, ako to

napokon vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu, spoločné konanie

aj proti ďalším už právoplatne odsúdeným J. M. a Ing. Š. L., pričom trestná vec

obžalovaného R. V. musela byť zo spoločného konania vylúčená na samostatné konanie

práve v dôsledku toho, že sa čakalo na právoplatné skončenie jeho inej trestnej veci, a to

už skôr spomínanej trestnej veci, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

Proti skôr citovanému odsudzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Žiline podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný R. V..

V odôvodnení odvolania, spracovaného obhajcom namietal predovšetkým,

že v konaní nebol uplatnený zákonom predpísaný postup. Podľa odvolateľa uznesenie

o vznesení obvinenia neobsahuje predpísané náležitosti a bolo vydané vecne neprísluš-

ným orgánom. Uznesenie o vznesení obvinenia z 25. apríla 1995 neobsahoval predpí-

sané náležitosti, keďže v odôvodnení neboli uvedené skutočnosti, na podklade ktorých

by bolo jasné z akých dôkazov sa pri vznesení obvinenia vychádzalo, o aké dôkazy

sa opierajú závery vyšetrovateľa, akými právnymi úvahami sa vyšetrovateľ riadil

pri posúdení stíhaného skutku a pod. Už to samo o sebe znemožnilo obvinenému uplatniť

jeho obhajovacie práva.

Naviac predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo podľa odvolateľa vydané

nepríslušným orgánom, pretože vyšetrovanie malo byť so zreteľom na právne posúdenie

vedené vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici a nie

vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši. Prvotné úkony teda

vykonával nepríslušný orgán, čo podľa odvolateľa opodstatňovalo záver, že neboli splnené

zákonné podmienky na podanie obžaloby na R. V., pretože uznesenie o vznesení

obvinenia bolo vlastne „paaktom“, nespôsobilým tvoriť základ pre jeho trestné stíhanie.

Skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia nie je podľa odvolateľa totožný

so skutkom uvedeným v odvolaní napadnutom rozsudku, pretože v uznesení o vznesení

obvinenia mal obžalovaný vystupovať ako sprostredkovateľ fiktívnej firmy A., s. r. o., K.,

pod falošným menom J. B., čo sa prejavilo aj v podanej obžalobe. V odsudzujúcom

rozsudku už nebolo vzaté za preukázané, že by obžalovaný vystupoval za uvedenú

fiktívnu firmu, čo malo byť vzaté ako dôkaz o nevine obžalovaného na spáchaní skutku

v bode 1. obžaloby a viesť k oslobodzujúcemu výroku vo vzťahu k tomuto skutku. Okrem

toho podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že skutok v bode 1. sa stal

spôsobom opísaným vo výroku odsudzujúceho rozsudku, ako ani to, že by tento skutok

bolo možné posúdiť ako trestný čin podvodu.

Z výpovedí svedkov a pôvodne spoluobžalovaných J. M. a Ing. Š. L. jednoznačne

vyplývalo, že obžalovaný R. V. sa nikdy neprezentoval ako osoba, ktorá má byť

odberateľom nafty a zaplatiť jej cenu, preto mu nemožno klásť za vinu podvodný úmysel.

Aj pracovník poškodenej firmy Ing. E. S. sa dožadoval zaplatenia ceny nafty od firmy P.,

spol. s r. o., (po zistení že cenu neuhradila firma A., s. r. o.) a nie od obžalovaného R. V..

Z toho vyplýva aj skutočnosť, že obžalovaný R. V. nekonal za spoločnosť A., s. r. o.,

pretože túto spoločnosť zastupovala osoba s menom K. B., resp. G. či G.. O existencii

tejto osoby niet dôvodu pochybovať, pretože bola videná viacerými osobami (spolu-

obžalovanými, svedkami A. B., R. Š. a Ing. D. B.). Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo

preukázané, že by obžalovaný R. V. podpisoval doklady, súvisiace s predmetným

obchodným prípadom, ktoré vystavila firma A., s. r. o. Podľa splnomocnenia na č.l. 356a

spisu bol osobou oprávnenou konať za firmu A., s. r. o., obžalovaný J. M..

Nepresné je aj tvrdenie, že obžalovaný R. V. faxoval poškodenej strane fingované

doklady o úhrade kúpnej ceny nafty. Obžalovaný sám priznal, že na požiadanie K. B.

odoslal len odpis príkazu na zaplatenie sumy 30 487 50 Sk, čo však nebol doklad

o zaplatení kúpnej ceny, pričom nebolo preukázané, že by obžalovaný R. V. vedel

o nepravosti tohto dokladu.

Medzi konaním odvolateľa a následkom nie je podľa názoru odvolateľa príčinná

súvislosť. Spoločnosť A., s. r. o., totiž podľa vnútorných predpisov poškodenej firmy

nemala mať možnosť až do zaplatenia kúpnej ceny disponovať s naftou. Ak pracovníčky

poškodenej firmy dali príkaz na prevoz cisterien s naftou, konali nezávisle na vôli odvola-

teľa, ktorý ich konanie nemohol nijako ovplyvniť. Spáchanie súdeného trestného činu

obžalovaným R. V. vylučuje aj zistenie, že sa nijako nepodieľal na úkonoch spojených

s prepravou nafty zo stanice S. do stanice L. T. a ani na úkonoch, súvisiacich s predajom

konečným odberateľom. Tieto úkony podľa vykonaných dôkazov zabezpečovali pôvodne

spoluobžalovaní J. M. a Ing. Š. L.. Konečným odberateľom naftu predávali práve tieto

osoby, bez akejkoľvek ingerencie obžalovaného R. V..

Existenciu podvodného úmyslu podľa odvolateľa vylučuje aj zistenie, že pri pre-

beraní nafty v L. T. boli prítomní aj pracovníci kriminálnej polície, ktorí nezistili, že by bol

spáchaný trestný čin, pričom obžalovaný R. V. sám oznámil polícii (svedok P. Š.)

podozrenie z protiprávneho konania a priznal sa aj k tomu, že mu bola vyplatená

sprostredkovateľská odmena 1 000 000 Sk.

Podľa názoru odvolateľa je nesprávny aj záver, že konaním obžalovaného R. V.

vznikla poškodenej strane škoda vo výške 30 561 686,30 Sk, keďže nafta, zakúpená

firmou A., s. r. o., predstavovala sumu 7 168 116 Sk. Výška škody nemohla zahŕňať

aj cenu prepravného, spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, a už vôbec nie zisk, ktorý

bol vyčíslený na sumu 2 807 551,30 Sk.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2. napadnutého rozsudku, odvolateľ poukázal na to,

že nepoprel jeho spáchanie, avšak od činu uplynulo viac ako 9 rokov, týmto skutkom

nebola nikomu spôsobená škoda a bolo preto namieste upustiť od uloženia súhrnného

trestu.

Odvolateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. d/ a písm. e/ napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa

vec vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp., aby ju vrátil

prokurátorovi na došetrenie.

Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, s poukazom na to, že rozhodnutie krajského

súdu považuje za vecne správne a zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obžalovaného na verej-

nom zasadnutí, ktoré sa na základe výslovnej žiadosti obžalovaného konalo v jeho

neprítomnosti, preskúmal v zmysle ako odvolací súd zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol obžalovaný podať

odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom

i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k týmto záverom:

Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5

po vylúčení veci obžalovaného R. V. na samostatné konanie vykonal všetky

dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných

pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o skôr naznačených skutkových záveroch a tým

aj o podstate obžalobných skutkov, vrátane preverenia obhajobných tvrdení obžalo-

vaného. V týchto smeroch krajský súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo

odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pre hodnotenie

dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť.

Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi

jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa Naj-

vyšší súd Slovenskej republiky stotožnil. Na takomto základe potom krajský súd vyvodil

z dôkazov o podstate súdených činov skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd veľmi starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne

a vo vzťahu k vykonaným dôkazom argumentačne výstižne reagoval na obhajobné

tvrdenia obžalovaného R. V. po tom, čo tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne

sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia

odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli

nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaného vo vzťahu k súdeným skutkom.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením

vecne správne a so zreteľom na posudzovanú problematiku a vykonané dôkazy výstižne

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaného R. V. a akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny.

So zreteľom na odvolateľom uplatnené námietky považuje Najvyšší súd Slovenskej

republiky za potrebné uviesť, že tieto nie sú namieste, pretože (pokiaľ išlo o námietky

procesnoprávneho charakteru) nemajú oporu v platnej právnej úprave a pokiaľ išlo

o námietky, týkajúce sa skutkových záverov v rozsudku prvostupňového súdu, nie sú

podložené obsahom vykonaných dôkazov, na ktoré sa v odôvodnení rozsudku súdu

prvého stupňa podrobne a výstižne poukazuje.

Ku skutku v bode 1. odvolaním napadnutého rozsudku:

Neobstojí predovšetkým názor odvolateľa, že uznesenie o vznesení obvinenia vydal

nepríslušný orgán činný v trestnom konaní.

Podľa účinného v čase vznesenia obvinenia R. V. (zákon

č. v znení účinnom do 30. septembra 1994) vyšetrovanie vykonávali

vyšetrovatelia policajného zboru a prokurátori; príslušnosť vyšetrovateľov policajného

zboru a prokurátorov určoval minister vnútra a generálny prokurátor. Pritom mohli určiť ich

príslušnosť aj pre činy, o ktorých sa inak vykonávalo vyhľadávanie. Podľa príkazu

generálneho prokurátora a naň nadväzujúcich interných úprav ministra vnútra nič

nebránilo tomu, aby prvotné úkony (najmä vznesenie obvinenia a návrh na vzatie

obvineného do väzby) vydali okresný vyšetrovateľ a okresný prokurátor tak, ako sa to stalo

v posudzovanej veci.

Rovnako neobstojí námietka odvolateľa, že rozhodnutie o vznesení obvinenia

neobsahovalo predpísané náležitosti a že následne podaná obžaloba bola, pokiaľ išlo

o skutok v bode 1., nebola identická so skutkom, pre ktorý bolo obžalovanému R. V.

vznesené obvinenie.

Uznesenie o vznesení obvinenia obsahovalo podstatné náležitosti, ktoré znemož-

ňovali zámene stíhaného skutku so skutkom iným (hoci v podrobnostiach bolo v podanej

obžalobe konanie obžalovaného R. V. detailnejšie upravené). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preskúmaním uvedených rozhodnutí orgánov prípravného konania naviac zistil,

že z pohľadu charakteru konania a vzniknutého následku nedošlo k takým disproporciám,

ktoré by identitu stíhaného skutku vylučovali, pretože identitu skutku udržiavalo nielen

konanie obžalovaného, ale predovšetkým následok, ku ktorému v dôsledku konania

obžalovaného došlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné konštatovať, že súd prvého

stupňa dôsledne preveril obhajobu obžalovaného R. V. a vyrovnal sa s jeho obhajobnými

tvrdeniami argumentmi, ktoré majú nespochybniteľný základ vo vykonaných dôkazoch.

Už vo svojom skoršom rozhodnutí, týkajúcom sa obžalovaných J. M.

Ing. Š. L. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2003, sp. zn.

) najvyšší súd poukázal na to, že títo pôvodne spoluobžalovaní

(v súčasnosti už právoplatne odsúdení) zabezpečili odberateľov motorovej nafty, ktorej

kúpu sprostredkoval obžalovaný R. V. v poškodenej firme, vedomí si toho,

že firma A., s. r. o., je firmou neexistujúcou a zmyslom celej transakcie bolo nezaplatiť

za naftu firme Ö. S., s. r. o., B.. Celý „obchodný prípad“ bol v súčinnosti všetkých

obvinených realizovaný tak, aby sa navonok javila firma P., spol. s r. o.,

ako oprávnený majiteľ nafty, ktorý ju odkúpil od firmy A., s. r. o., K., a ktorý v dôsledku

toho nemal nič spoločné so vzťahom medzi firmou A. a firmou Ö. S..

V uvedených súvislostiach krajský súd celkom logicky a vecne správne neuveril

obhajobným tvrdeniam obžalovaného R. V., že on s celou transakciou nemal nič spoločné

a že iba zabezpečil cez pracovníka firmy Ö. S. Ing. E. S. dodávku nafty v predmetnom

množstve.

V týchto súvislostiach krajský súd opodstatnene a v súlade s obsahom výpovedí

Ing. E. S. a svedkyne H. G. poukázal na to, že obžalovaný R. V. sa počas ich kontaktov

predstavoval menom J. B. a vystupoval, resp. im tvrdil, že zastupuje firmu A., s. r. o., K..

V uvedených súvislostiach nemožno nechať bez povšimnutia, že aj ďalšiu trestnú

činnosť, pre ktorú bol obžalovaný R. V. uznaný za vinného a právoplatne odsúdený

(rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2001, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn.

) obžalovaný spáchal pod skôr uvedeným menom J. B. (doklady tejto osoby boli

podľa zistení súdov odcudzené a zneužité). Z uvedeného pohľadu bolo

pre záver o vine obžalovaného R. V. nepodstatné, či v rámci posudzovaného konania

vystupovala aj ďalšia doteraz nestotožnená osoba (B., G., resp. G.), pretože z obsahu

relevantných dôkazov je zrejmé, že práve obžalovaný R. V. tvrdil, že vystupuje

za neexistujúcu firmu A., s. r. o., K.. V tomto smere ho zodpovednosti za súdený skutok

nemôže zbaviť ani prípadné zistenie, že na jeho spáchaní sa podieľala ďalšia

neidentifikovaná osoba (B., G., G.).

Rovnako v súlade s vykonanými dôkazmi a logicky správne krajský súd v napad-

nutom rozhodnutí poukázal na ďalšie dôkazy, ktoré svedčili o vedomosti obžalovaného

R. V. o podvodnom charaktere súdeného skutku.

Z výpovede svedka R. Š., konateľa firmy E., s. r. o., P. B., totiž vyplynulo, že pri kúpe

časti dodanej nafty od neexistujúcej firmy A., s. r. o., K., na vlečke v L. T. bolo prítomných

asi 5 mužov, pričom jedným z nich bol obžalovaný R. V., ktorému aj odovzdal peniaze za

odkúpenú naftu. Obžalovaný R. V. mu v dôsledku toho vydal aj doklad o zaplatení kúpnej

ceny, pričom tento doklad bol vydaný v mene firmy A., s. r. o., K. Sám obžalovaný R. V. sa

mu pri „obchodných rokovaniach“ predstavoval ako zástupca firmy A., s. r. o., K., a až

následne zistil, že ide o neexistujúcu firmu.

Nepravdivosti obhajobných tvrdení obžalovaného R. V. nasvedčuje aj výpoveď

svedka Ing. E. S. o spôsobe, akým malo dôjsť k úhrade ceny dodanej nafty.

Svedok Ing. E. S. detailne popísal, ako obžalovaný R. V. (pod menom B.)

odôvodňoval problémy s neuhradením ceny dodaného tovaru. Najskôr tvrdil, že peniaze

osobne vkladal v banke a že k zdržaniu zrejme došlo pri prevodoch medzi peňažnými

ústavmi, neskôr (po zistení, že peniaze neboli poukázané) „B.“ tvrdil, že keď sa peniaze

poukazovali, iba čakal vonku pred bankou a peniaze poukazovala iná osoba.

Naznačené okolnosti spolu s ďalšími dôkazmi, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí

podrobne a vecne správne poukazuje viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

odvolacieho konania k záveru, že krajský súd, pokiaľ ide o skutok v bode 1. správne ustálil

skutkový stav veci a dôkazy, ktoré v tomto smere vykonal vyhodnotil v súlade s ustano-

vením

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jasne vyplýva, ako sa vyrovnal

s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného R. V. vo vzťahu ku skutku v bode 1. napadnutého

rozsudku, prečo a na základe akých dôkazov im neuveril, ktoré skutočnosti a na základe

akých dôkazov vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného R. V. vo vzťahu k tomuto skutku

vzal za preukázané, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedeným hodnotením

dôkazov plne stotožnil, a preto ostatných podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku.

Rovnako právne posúdenie skutku v bode 1. napadnutého rozsudku považoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky za správne. Kvalifikácia tohto skutku ako trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. je založená na správnych

skutkových zisteniach; išlo o spolčenie najmenej troch osôb (okrem obžalovaného R. V.

aj už odsúdených J. M. a Ing. Š. L.), z konania ktorých bolo zrejmé, že od vzájomnej

dohody pri prvom stretnutí až po celú realizáciu tohto konania (objednanie nafty,

sledovanie jej dodania, nakladanie s ňou na falošné doklady, falošné splnomocnenie,

presun na miesto vykládky až po konečný predaj) sa vyznačovalo deľbou úloh medzi

jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

Neobstojí ani námietka odvolateľa, týkajúca sa výšky škody, ktorá bola súdeným

skutkom spáchaná. V tomto smere ani odvolací súd nemal dôvod nevychádzať z vyčísle-

nia škody poškodenou firmou, pretože firma Ö. S. v danom období predmetný tovar

(motorovú naftu) predávala práve za uvedenú cenu.

Ku skutku v bode 2. odvolaním napadnutého rozsudku:

Treba predovšetkým uviesť, že obžalovaný R. V. nepoprel spáchanie tohto skutku,

namietal iba, že od jeho spáchania uplynulo už viac než 9 rokov. Najvyšší súd Slovenskej

republiky po preskúmaní dôkazov, týkajúcich sa uvedeného skutku, vychádzajúc

aj z priznania obžalovaného, dospel k záveru, že niet dôvodu pochybovať o tom, že skutok

sa stal tak, ako to ustálil súd prvého stupňa a že uvedeným konaním obžalovaný R. V.

naplnil pojmové znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171

ods. 1 písm. c/ Tr. zák. V podrobnostiach pritom odkazuje na vecne správne odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa.

Ako už bolo skôr uvedené, obžalovaný R. V. bol za súdené trestné činy odvolaním

napadnutým rozsudkom (vrátane jeho skoršieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený

rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2001, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn.

, podľa § 148 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 88 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon mu bol

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 citovaného Tr. zák. podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov) odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere sedem a pol roka, pri súčasnom zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 5. júna 2001, sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn. vo výroku o treste, ako aj ďalších

rozhodnutí na zrušený výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

V rámci posudzovania otázky trestu, ktorý bol obžalovanému R. V. za súdené trestné

činy uložený, Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku zistenia,

že trestné stíhanie obžalovaného R. V. bez jeho zavinenia trvalo viac než 13 rokov dospel

k záveru, že krajským súdom uložený trest je neprimeraný. V dôsledku toho podľa § 258

ods. 1 písm. e/, ods. 2 v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len )

sa napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a na základe sám vo

veci rozhodol tak, že obžalovanému R. V. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods.

3 Tr. zák. uložil za všetky zbiehajúce sa trestné činy (pozri vyššie) súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom súčasne zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 5. júna 2001, sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn. vo výroku o treste, ako

aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Uvedený trest podľa názoru

odvolacieho súdu spĺňa kritéria ustanovení § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: