Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a22/370992.841196.pdf
PDF · 115.04 KB
No categories available
4Cdo/276/2005
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu
Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavská č. 8/A, Bratislava, proti žalovaným
1/ Slovenskej republike – Špeciálnej základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským
a maďarským, N., B. a 2/ Slovenskej republike – Krajskému školskému úradu
v Bratislave, Teplická č. 4, o určenie neplatnosti časti zmluvy o prevode správy
nehnuteľného majetku, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.
13 C 110/2003, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 28. februára 2005 sp.zn. 3 Co 246/04, 3 Co 62/05 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 28. februára 2005 sp.zn. 3 Co 246/04, 3 Co 62/05 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 25. mája 2004 č.k. 13 C 110/03-138 vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a žalovaným 1/, 2/ zakázal nakladať
s hnuteľnosťami, t.j. prevádzať správy alebo vlastníctvo k nehnuteľnostiam označených vo
výroku tohto uznesenia na akúkoľvek právnickú alebo fyzickú osobu. Zároveň žalovaným 1/,
2/ uložil povinnosť znášať nájom v prospech nájomcu – Obchodnej akadémie so sídlom N.,
B., vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. januára 2003. Takto rozhodol
(§ 102 O.s.p.) keď mal za preukázané, že žalobca osvedčil danosť a naliehavosť situácie,
ktorá vyžaduje dočasnú úpravu pomerov a dostatočne preukázal jej potrebu.
Uznesením z 25. mája 2004 č.k. 13 C 110/03-135, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
o nariadení predbežného opatrenia pripustil do konania ako žalovaného 2/ Slovenskú
republiku – Krajský školský úrad v Bratislave, Staromestská č. 6. Mal za to, že účasť
žalovaného nie je závislá od samotného žalovaného, ale od žalobcu a preto návrhu žalobcu,
ktorý podaním z 2. februára 2004 požiadal o pripustenie žalovaného 2/ Slovenskej republiky –
Krajského školského úradu v Bratislave, Staromestská č. 6 vyhovel.
Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. januára 2005
sp.zn. 3 Co 246/04, 3 Co 62/05 uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného
opatrenia potvrdil. Mal za nesporné, že súčasťou školského areálu na N., v B., kat.úz. R. je
päť školských pavilónov a sídlia tam dve školské zariadenia a to žalovaný 1/ (od svojho
zriadenia od 1. septembra 1978) a od 15. júla 1996 i Obchodná akadémia na základe zmluvy
o výpožičke. Dohodnutý rozsah užívania z 25. septembra 1997 po zmene správy majetku štátu
potvrdil i Krajský úrad v Bratislave. Tiež mal na nesporné, že pred uplynutím zmluvy
o výpožičke požiadala Obchodná akadémia Krajský úrad v Bratislave o prevod správy
majetku štátu. Dňa 15. októbra 2001 vydal Krajský úrad v Bratislave rozhodnutie o
prebytočnosti majetku v správe Krajského úradu v Bratislave, ktorým za prebytočný
majetok označil pavilóny A. školského areálu a v ten istý deň uzavrel zmluvu o prevode
majetku štátu so Špeciálnou základnou školou s vyučovacím jazykom slovenským a
maďarským, ktorou jej uvedené pavilóny zveril do správy. Platnosť zmluvy o prevode správy,
resp. jej časť napáda žalobca (zriaďovateľ Obchodnej akadémie) v konaní vo veci samej
a zároveň domáha sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Existujúci rozpor
nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné riešiť inak ako rozhodnutím súdu. Vzhľadom na
uvedené s poukazom na § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.
Odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa o pripustení
ďalšieho účastníka do konania z 25. mája 2004 č.k. 13 C 110/03-135 a proti uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. keď dospel
k záveru, že bolo podané oneskorene. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania
vychádzal z obsahu spisu, z ktorého zistil, že zásielka po neúspešnom pokuse o doručenie
2. júna 2004 a pokuse o opakované doručenie 3. júna 2004 bola žalovanému 2/ uložená na
pošte 3. júna 2004. Účinky platného doručenia nastali 6. júna 2004 (§ 57 ods. 2 O.s.p.) bez
ohľadu na to, že žalovaný 2/ si zásielku prevzal 7. júna 2004. Lehota na podanie odvolania
začala žalovanému 2/ plynúť 7. júna 2004 (§ 57 ods. 1 O.s.p.) a koniec odvolacej lehoty
stanovený v § 204 ods. 1 O.s.p. pripadol na 21. júna 2004 (pondelok). Žalovaný 2/ odvolanie
podal 22. júna 2004 osobne do podateľne súdu prvého stupňa, teda oneskorene.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/. Prípustnosť
dovolania vyvodzovali z ust. § 237 písm.a/ O.s.p., t.j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov. Poukázali na to, že žalobca sa domáha formou súdneho rozhodnutia
o nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnému majetku štátu. Mali za to, že podľa ustanovenia
§ 3 ods. 6 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení rozhodnutia
o prebytočnosti majetku štátu nie sú preskúmateľné súdom. V tejto súvislosti uviedli, že
Krajský úrad v Bratislave v zmysle § 3 ods. 4 citovaného zákona ako príslušný orgán
rozhodol o prebytočnosti majetku štátu v správe tohto úradu 15. októbra 2001 v rozsahu
zapísanom na liste vlastníctva č. X s tým, že predmetný nehnuteľný majetok štátu bude na
základe bezodplatného prevodu slúžiť žalovanému 1/ v rámci predmetu jeho činnosti alebo
v súvislosti s ním. V súlade s týmto rozhodnutím uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o prevode
správy nehnuteľného majetku štátu z 15. januára 2001. Ministerstvo financií rozhodnutím
z 20. júna 2002 udelilo súhlas so zmluvou o prevode správy nehnuteľného majetku štátu
z 15. januára 2001, čím nadobudla zmluva o prevode správy nehnuteľného majetku štátu
z 15. októbra 2001 právotvorné účinky, ktoré musí každý štátny orgán rešpektovať. Následne
bol predmetný nehnuteľný majetok štátu zapísaný v prospech žalovaného 1/ v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. Mali preto za to, že napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu je v rozpore so zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, podľa ktorého práve správca
a zriaďovateľ disponujú oprávnením nakladať s prebytočným majetkom štátu v rozsahu
stanovenom citovaným zákonom, pričom tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné súdom.
Žiadali preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Žalobca sa na dovolanie žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo
potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 2
O.s.p.) ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej
stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho
z uznesení vyššie uvedených a preto dovolanie proti nemu prípustné nie je.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej vedci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia
O vadu podľa § 237 písm.a/ O.s.p. ide vtedy, ak sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdu.
Právomoc občianskoprávnych súdov je upravená v § 7 ods. 1 O.s.p. tak, že
v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré
vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
V citovanom ustanovení zákon upravuje všeobecnú právomoc súdov na prejednanie
súkromnoprávnych sporov, ako aj nesporových vecí, ktoré spravidla vyplývajú z noriem
súkromného práva. Riešenie základných otázok o súdnej právomoci v civilnom procese sú
dôležité aj pre posúdenie právomoci súdu v súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia. Za predpokladu, že súd koná o veci, v ktorej je daná právomoc civilného súdu a ak
v rámci takéhoto konania je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia (§ 102 O.s.p.),
potom neprichádza do úvahy postup súdu, ktorý by bol podmienený nedostatkom právomoci
na rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní
(žalobca napáda platnosť zmluvy, resp. jej časť o prevode správy označených nehnuteľností
a zároveň sa domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam) má charakter
právneho vzťahu upraveného v ustanovení § 7 ods. 1 O.s.p., o ktorom koná a rozhoduje súd,
teda právomoc súdu v danej veci je daná. Vzhľadom na uvedené podmienka prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm.a/ O.s.p. nebola zistená.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť upravenú v § 241 ods. 2 O.s.p. dovolací súd sa
zaoberal, či napadnuté rozhodnutie netrpí inou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozhodnutie, voči ktorému dovolanie smeruje bolo vydané v konaní postihnutom
vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania
z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania nie je
správny.
Z obsahu spisu sa podáva, že záver odvolacieho súdu o oneskorenom podaní
odvolania žalovaným 2/ nemožno považovať za správny, nakoľko uznesenia súdu prvého
stupňa z 25. mája 2004 č.k. 13 C 110/03-135 a 13 C 110/03-138 boli žalovanému 2/ zasielané
na adresu Staromestská č. 6, Bratislava, kde v čase doručovania už sídlo nemal. Doručovacia
pošta zásielku preposlala na správnu adresu, t.j. na Teplickú č. 4, Bratislava. Z doručenky
založenej v spise (č.l. 136) možno vyvodiť, že splnomocnenec na preberanie zásielok (§ 48
ods. 1 O.s.p.) pre žalovaného 2/ túto prevzal 7. júna 2004 a pokiaľ žalovaný 2/ podal
odvolanie 22. júna 2004 bolo toto podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Preto keď odvolací súd
odvolanie žalovaného 2/ odmietol ako oneskorene podané bez toho, aby boli splnené
podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal týmto rozhodnutím žalovaného 2/ možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Z obsahu žaloby podanej na Okresnom súde Bratislava II 30. júla 2003 nepochybne
vyplýva, že žalovaný bol označený spôsobom Slovenská republika – Špeciálna základná škola
s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, N., B.. Uznesením z 25. mája 2004 č.k. 13
C 110/03-135 súd prvého stupňa pripustil, aby do konania pristúpil ako žalovaný 2/ Slovenská
republika – Krajský školský úrad v Bratislave, Staromestská č. 6.
Podľa § 79 ods. 1 vety prvej a šiestej O.s.p. konanie sa začína na návrh. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho
orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnické osoby.
Podľa § 21 Občianskeho zákonníka pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov
štát, je právnickou osobou.
Podľa § 21 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2007 za štát pred súdom koná
pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného
štátneho orgánu.
Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že účastníkmi občianskeho
súdneho konania môžu byť okrem fyzických osôb aj právnické osoby a štát. Spôsobilosť mať
práva a povinnosti Občiansky zákonník priznáva fyzickým aj právnickým osobám, pričom
zároveň výslovne ustanovuje, že i štát vystupujúci v občianskoprávnych vzťahoch je
právnickou osobou.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca za účastníka konania označil Slovenskú republiku.
Napriek tomu, že žaloba voči takému subjektu už smerovala, procesným úkonom súdu
(uznesenie z 25. mája 2004 č.k. 13 C 110/03-135) sa štát stal opätovne žalovaným (ako
žalovaný 2/). Za predpokladu, že súdy mali za to, že účastníkom konania je štát (Slovenská
republika) nevenovali žiadnu pozornosť požiadavke doplniť označenie štátu aj označením
štátneho orgánu majúceho za štát konať, nakoľko základná škola, prípadne školský úrad
bezpochyby takýmto orgánom nie sú.
Keďže súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené nevyvodil náležité procesné
dôsledky (nevyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby a rozhodol o pripustení do konania
označeného žalovaného 2/) a odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa trpiace označenými
procesnými vadami potvrdil, odňal žalovanému štátu možnosť pred súdom konať.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :