Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/276/2005

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu

Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavská č. 8/A, Bratislava, proti žalovaným

1/ Slovenskej republike – Špeciálnej základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským

a maďarským, N., B. a 2/ Slovenskej republike – Krajskému školskému úradu

v Bratislave, Teplická č. 4, o určenie neplatnosti časti zmluvy o prevode správy

nehnuteľného majetku, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 28. februára 2005 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. februára 2005 sp.zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 25. mája 2004 č.k. -138 vyhovel

návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a žalovaným 1/, 2/ zakázal nakladať

s hnuteľnosťami, t.j. prevádzať správy alebo vlastníctvo k nehnuteľnostiam označených vo

výroku tohto uznesenia na akúkoľvek právnickú alebo fyzickú osobu. Zároveň žalovaným 1/,

2/ uložil povinnosť znášať nájom v prospech nájomcu – Obchodnej akadémie so sídlom N.,

B., vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. januára 2003. Takto rozhodol

( ) keď mal za preukázané, že žalobca osvedčil danosť a naliehavosť situácie,

ktorá vyžaduje dočasnú úpravu pomerov a dostatočne preukázal jej potrebu.

Uznesením z 25. mája 2004 č.k. -135, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

o nariadení predbežného opatrenia pripustil do konania ako žalovaného 2/ Slovenskú

republiku – Krajský školský úrad v Bratislave, Staromestská č. 6. Mal za to, že účasť

žalovaného nie je závislá od samotného žalovaného, ale od žalobcu a preto návrhu žalobcu,

ktorý podaním z 2. februára 2004 požiadal o pripustenie žalovaného 2/ Slovenskej republiky –

Krajského školského úradu v Bratislave, Staromestská č. 6 vyhovel.

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. januára 2005

sp.zn. , uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného

opatrenia potvrdil. Mal za nesporné, že súčasťou školského areálu na N., v B., kat.úz. R. je

päť školských pavilónov a sídlia tam dve školské zariadenia a to žalovaný 1/ (od svojho

zriadenia od 1. septembra 1978) a od 15. júla 1996 i Obchodná akadémia na základe zmluvy

o výpožičke. Dohodnutý rozsah užívania z 25. septembra 1997 po zmene správy majetku štátu

potvrdil i Krajský úrad v Bratislave. Tiež mal na nesporné, že pred uplynutím zmluvy

o výpožičke požiadala Obchodná akadémia Krajský úrad v Bratislave o prevod správy

majetku štátu. Dňa 15. októbra 2001 vydal Krajský úrad v Bratislave rozhodnutie o

prebytočnosti majetku v správe Krajského úradu v Bratislave, ktorým za prebytočný

majetok označil pavilóny A. školského areálu a v ten istý deň uzavrel zmluvu o prevode

majetku štátu so Špeciálnou základnou školou s vyučovacím jazykom slovenským a

maďarským, ktorou jej uvedené pavilóny zveril do správy. Platnosť zmluvy o prevode správy,

resp. jej časť napáda žalobca (zriaďovateľ Obchodnej akadémie) v konaní vo veci samej

a zároveň domáha sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Existujúci rozpor

nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné riešiť inak ako rozhodnutím súdu. Vzhľadom na

uvedené s poukazom na odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil.

Odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa o pripustení

ďalšieho účastníka do konania z 25. mája 2004 č.k. -135 a proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia odmietol podľa keď dospel

k záveru, že bolo podané oneskorene. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania

vychádzal z obsahu spisu, z ktorého zistil, že zásielka po neúspešnom pokuse o doručenie

2. júna 2004 a pokuse o opakované doručenie 3. júna 2004 bola žalovanému 2/ uložená na

pošte 3. júna 2004. Účinky platného doručenia nastali 6. júna 2004 ( ) bez

ohľadu na to, že žalovaný 2/ si zásielku prevzal 7. júna 2004. Lehota na podanie odvolania

začala žalovanému 2/ plynúť 7. júna 2004 ( ) a koniec odvolacej lehoty

stanovený v pripadol na 21. júna 2004 (pondelok). Žalovaný 2/ odvolanie

podal 22. júna 2004 osobne do podateľne súdu prvého stupňa, teda oneskorene.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z ust. , t.j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov. Poukázali na to, že žalobca sa domáha formou súdneho rozhodnutia

o nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnému majetku štátu. Mali za to, že podľa ustanovenia

o správe majetku štátu v platnom znení rozhodnutia

o prebytočnosti majetku štátu nie sú preskúmateľné súdom. V tejto súvislosti uviedli, že

Krajský úrad v Bratislave v zmysle § 3 ods. 4 citovaného zákona ako príslušný orgán

rozhodol o prebytočnosti majetku štátu v správe tohto úradu 15. októbra 2001 v rozsahu

zapísanom na liste vlastníctva č. X s tým, že predmetný nehnuteľný majetok štátu bude na

základe bezodplatného prevodu slúžiť žalovanému 1/ v rámci predmetu jeho činnosti alebo

v súvislosti s ním. V súlade s týmto rozhodnutím uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o prevode

správy nehnuteľného majetku štátu z 15. januára 2001. Ministerstvo financií rozhodnutím

z 20. júna 2002 udelilo súhlas so zmluvou o prevode správy nehnuteľného majetku štátu

z 15. januára 2001, čím nadobudla zmluva o prevode správy nehnuteľného majetku štátu

z 15. októbra 2001 právotvorné účinky, ktoré musí každý štátny orgán rešpektovať. Následne

bol predmetný nehnuteľný majetok štátu zapísaný v prospech žalovaného 1/ v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. Mali preto za to, že napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu je v rozpore so o správe majetku štátu, podľa ktorého práve správca

a zriaďovateľ disponujú oprávnením nakladať s prebytočným majetkom štátu v rozsahu

stanovenom citovaným zákonom, pričom tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné súdom.

Žiadali preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalobca sa na dovolanie žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či ich opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo

potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 2

) ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej

stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho

z uznesení vyššie uvedených a preto dovolanie proti nemu prípustné nie je.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej vedci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia

O vadu podľa ide vtedy, ak sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdu.

Právomoc občianskoprávnych súdov je upravená v tak, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V citovanom ustanovení zákon upravuje všeobecnú právomoc súdov na prejednanie

súkromnoprávnych sporov, ako aj nesporových vecí, ktoré spravidla vyplývajú z noriem

súkromného práva. Riešenie základných otázok o súdnej právomoci v civilnom procese sú

dôležité aj pre posúdenie právomoci súdu v súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia. Za predpokladu, že súd koná o veci, v ktorej je daná právomoc civilného súdu a ak

v rámci takéhoto konania je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ( ),

potom neprichádza do úvahy postup súdu, ktorý by bol podmienený nedostatkom právomoci

na rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní

(žalobca napáda platnosť zmluvy, resp. jej časť o prevode správy označených nehnuteľností

a zároveň sa domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam) má charakter

právneho vzťahu upraveného v ustanovení , o ktorom koná a rozhoduje súd,

teda právomoc súdu v danej veci je daná. Vzhľadom na uvedené podmienka prípustnosti

dovolania podľa nebola zistená.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť upravenú v dovolací súd sa

zaoberal, či napadnuté rozhodnutie netrpí inou vadou uvedenou v a dospel

k záveru, že rozhodnutie, voči ktorému dovolanie smeruje bolo vydané v konaní postihnutom

vadou uvedenou v

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania

z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania nie je

správny.

Z obsahu spisu sa podáva, že záver odvolacieho súdu o oneskorenom podaní

odvolania žalovaným 2/ nemožno považovať za správny, nakoľko uznesenia súdu prvého

stupňa z 25. mája 2004 č.k. -135 a -138 boli žalovanému 2/ zasielané

na adresu Staromestská č. 6, Bratislava, kde v čase doručovania už sídlo nemal. Doručovacia

pošta zásielku preposlala na správnu adresu, t.j. na Teplickú č. 4, Bratislava. Z doručenky

založenej v spise (č.l. 136) možno vyvodiť, že splnomocnenec na preberanie zásielok (§ 48

ods. 1 ) pre žalovaného 2/ túto prevzal 7. júna 2004 a pokiaľ žalovaný 2/ podal

odvolanie 22. júna 2004 bolo toto podané včas ( ). Preto keď odvolací súd

odvolanie žalovaného 2/ odmietol ako oneskorene podané bez toho, aby boli splnené

podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal týmto rozhodnutím žalovaného 2/ možnosť konať

pred súdom ( ).

Z obsahu žaloby podanej na Okresnom súde Bratislava II 30. júla 2003 nepochybne

vyplýva, že žalovaný bol označený spôsobom Slovenská republika – Špeciálna základná škola

s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, N., B.. Uznesením z 25. mája 2004 č.k. 13

C 110/03-135 súd prvého stupňa pripustil, aby do konania pristúpil ako žalovaný 2/ Slovenská

republika – Krajský školský úrad v Bratislave, Staromestská č. 6.

Podľa vety prvej a šiestej konanie sa začína na návrh. Ak je

účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho

orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby.

Podľa pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov

štát, je právnickou osobou.

Podľa v znení účinnom do 30. júna 2007 za štát pred súdom koná

pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného

štátneho orgánu.

Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že účastníkmi občianskeho

súdneho konania môžu byť okrem fyzických osôb aj právnické osoby a štát. Spôsobilosť mať

práva a povinnosti priznáva fyzickým aj právnickým osobám, pričom

zároveň výslovne ustanovuje, že i štát vystupujúci v občianskoprávnych vzťahoch je

právnickou osobou.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca za účastníka konania označil Slovenskú republiku.

Napriek tomu, že žaloba voči takému subjektu už smerovala, procesným úkonom súdu

(uznesenie z 25. mája 2004 č.k. -135) sa štát stal opätovne žalovaným (ako

žalovaný 2/). Za predpokladu, že súdy mali za to, že účastníkom konania je štát (Slovenská

republika) nevenovali žiadnu pozornosť požiadavke doplniť označenie štátu aj označením

štátneho orgánu majúceho za štát konať, nakoľko základná škola, prípadne školský úrad

bezpochyby takýmto orgánom nie sú.

Keďže súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené nevyvodil náležité procesné

dôsledky (nevyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby a rozhodol o pripustení do konania

označeného žalovaného 2/) a odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa trpiace označenými

procesnými vadami potvrdil, odňal žalovanému štátu možnosť pred súdom konať.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :