Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/1/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci vyžiadaného M. U. v konaní

o návrhu krajského prokurátora v Bratislave na vykonanie európskeho zatýkacieho

rozkazu, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Paludu prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 30. januára 2008 v Bratislave, sťažnosť M. U., proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.2 Ntc 5/07, z 13. decembra 2007 a rozhodol

t a k t o :

Podľa zákona číslo o európskom zatýkacom

rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa európsky zatýkací rozkaz

z 10. septembra 2007, sp. zn. , vydaný Obvodným súdom pre Prahu 1

v Českej republike na účel výkonu uloženého trestu odňatia slobody na

M. U. , nar. X.. F. X. v P., trvale bytom P. X., J., Česká republika, štátneho občana

Českej republiky,

ktorý bol rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 1, sp. zn. ,

z 11. novembra 2002, v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe,, sp. zn.

, z 26. augusta 2003 uznaný za vinného z dvojnásobného trestného činu

krádeže podľa , Českej republiky, ktorého

sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 18. augusta 2002 v čase okolo 16.15 hod. v P., B. ulica, pred domom

č. X. na chodníku pred reštauráciou „U.“ vzal z kopy vecívyvezených zo zaplavených

priestorov reštaurácie, ku škode zamestnanca reštaurácie T. T., batoh červenej farby

zn. Sonora v hodnote cca 1 200 Kč a pánske kožené sandále v hodnote cca

1 400 Kč a ku škode reštaurácie fľašu Sandeman Sherry 0,75 l v cene 500 Kč,

pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Obvodného

súdu pre Prahu 10 zo dňa 5. decembra 2001, sp. zn. , ktorý nadobudol

právoplatnosť 12. februára 2002, odsúdený (okrem iného) pre trestný čin krádeže

podľa , Českej republiky na trest

odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením na výkon trestu

do väznice s dozorom, ktorý vykonal dňa 1. marca 2002,

2/ dňa 27. októbra 2002 v čase okolo 17.20 hod. v P. 1 na V. N. č. X.

v predajni C. zobral z voľného výberu baretku zn. Woolmark v cene 350 Kč a bližšie

neurčený sveter, s týmto tovarom odišiel do skúšobnej kabínky, potom do voľného

výberu vrátil iba sveter a s baretkou zmačkanou v ruke a zakrytou igelitovou taškou,

prešiel bez zaplatenia okolo pokladní, za ktorými bol zadržaný, pričom tohto konania

sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Obvodného súdu pre Prahu 10.

zo dňa 5. decembra 2001, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

12. februára 2002, odsúdený (okrem iného) pre trestný čin krádeže podľa § 247

ods. 1 písm. b/, ods. 2 Českej republiky na trest odňatia slobody

vo výmere1 (jedného) roka so zaradením na výkon trestu do väznice s dozorom,

ktorý vykonal dňa 1. marca 2002 a bol za tieto dva trestné činy odsúdený na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, na výkon ktorého bol zaradený

do väznice s ostrahou,

v y k o n á .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave

na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu uznesením, sp. zn. ,

z 13. decembra 2007 podľa zákona číslo o európskom

zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol tak,

že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz z 10. septembra 2007, sp. zn. .

Neuviedol však vo svojom výroku, že uvedený európsky zatýkací rozkaz bol vydaný

Obvodným súdom pre Prahu 1 v Českej republike na účel výkonu uloženého trestu

odňatia slobody pre dvojnásobný trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. e/

Tr. zák. Českej republiky a vyžiadaná osoba M. U., narodený X.. F. X. v P., trvale

bytom P. X., J., štátny občan Českej republiky, sa odovzdá na výkon trestu odňatia

slobody do Českej republiky.

Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný M. U. ihneď po jeho vyhlásení

sťažnosť, ktorú aj následne písomne zdôvodnil. Z obsahu sťažnosti vyplynulo,

že vyžiadaná osoba M. U. považuje európsky zatýkací rozkaz za nezákonný, pretože

boli splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 14 ods. 1 písm. d/

, nakoľko skutky, ktorých sa mal podľa odsudzujúceho

rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 1, sp. zn. ,

z 11. novembra 2002,v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe, sp. zn.

7 To 70/03,z 26. augusta 2003 dopustiť, neboli z hľadiska ich subjektívnej stránky

trestné, pretože v rokoch 2001 a 2002 bol duševne chorý. Z tohto dôvodu inicioval

kroky k obnove konania v Českej republike. Navrhol preto zrušiť rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave a uložiť tomuto súdu pribrať do konania znalca, resp.

znalcov z odboru zdravotníctvo – psychiatria, k odbornému posúdeniu skutočností,

ktoré sa týkajú jeho duševného stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 6

zákona číslo o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a v súlade s preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť,

ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že žiadosť vyžiadaného M.

U. nie je dôvodná.

Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o vykonaní alebo nevykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na vyžiadaného M. U. preskúmal

a zhodnotil všetky okolnosti a podmienky, na ktoré podľa zákona číslo

o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a prihliadať mohol, a rozhodol v súlade so zákonom.

Podľa zákona číslo o európskom zatýkacom rozkaze

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o EZR) európsky

zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho

poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia

slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku

vykonávajúceho štátu najmenej 1 (jeden) rok a nie je splnený niektorý z dôvodov

pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o EZR európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely

výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 5 možno

vykonať, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný alebo jeho zvyšok je najmenej štyri

mesiace a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa

tohto zákona. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov

sa spočítavajú.

Vyžiadaná osoba M. U. bol rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 1,

sp. zn. , z 11. novembra 2002 v spojení s uznesením Mestského súdu

v Prahe, sp. zn. , z 26. augusta 2003 uznaný za vinného

z dvojnásobného trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, písm. e/ Trestného

zákona Českej republiky k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jedného)

roka.

Trestný čin krádeže, pre ktorý bol vyžiadaný M. U. právoplatne odsúdený,

je trestný ako na území Českej, tak aj na území Slovenskej republiky a horná hranica

trestnej sadzby odňatia slobody je v oboch republikách najmenej 2 (dva) roky.

Vyžiadaná osoba M. U. z uloženého trestu nevykonal ani jeden deň.

Pôvodného konania sa riadne zúčastnil a boli mu poskytnuté všetky možnosti

uplatnenia jeho práva na obhajobu. V tomto konaní ani raz neuviedol, že je duševne

chorý, resp. sa tak cíti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil prekážku, ktorá by bránila

prípadnému rozhodnutiu českého súdu o povolení obnovy konania, o ktorú M. U.

ako vyžiadaná osoba požiadal české súdy.

Údajné duševné ochorenie vyžiadanej osoby, ak by aj bolo dodatočne

preukázateľné alebo preukázané, nie je prekážkou pre nevykonanie európskeho

zatýkacieho rozkazu. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR nemá na mysli

skutky, ktoré nie sú trestné pre naplnenie určitej okolnosti podmieňujúcej trestnosť

či beztrestnosť (napríklad nepríčetnosť), ale skutky, ktoré sa v Slovenskej republike

nedajú podradiť pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v osobitnej časti

, pretože taká skutková podstata tam nie je obsiahnutá. Z tohto

dôvodu, ak by sa aj neskôr preukázalo, že vyžiadaná osoba M. U. bol duševne chorý

v čase keď spáchal skutky, pre ktoré bol právoplatne odsúdený a teda

pre ktoré bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz, nemalo by to vplyv

na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ani Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v tomto konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ani Krajský súd

v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze nemôže nahrádzať české

súdy ani vykonávať, či doplňovať dokazovanie v trestnej veci, ktorá bola podkladom

pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky môže v súlade so zákonom o EZR

prihliadať iba na skutok a jeho právnu kvalifikáciu, na uložený trest a jeho dĺžku,

nemôže však doplňovať dokazovanie tak, ako to navrhol M. U.. Zákon o EZR

neuvádza duševné ochorenie v čase spáchania skutku alebo skutkov, ktoré boli

podkladom pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ako dôvod pre jeho

odmietnutie či nevykonanie.

Bude preto výlučne vecou českých súdov ako sa vysporiadajú s návrhom

vyžiadanej osoby M. U. na povolenie obnovy konania, ktorý mal podľa obsahu

sťažnosti podať. Takýto návrh však tiež nie je prekážkou pre odmietnutie,

či nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Sťažnostný súd preskúmal aj, či Krajský súd v Bratislave správne overil

neexistenciu dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

podľa § 14 zákona o EZR a nezistil v tomto smere pochybenie prvostupňového súdu,

ani existenciu žiadneho z nich.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v úvode tohto odôvodnenia

naznačené formálne pochybenie Krajského súdu v Bratislave, spočívajúce

v nedostatočne precizovanom označení európskeho zatýkacieho rozkazu vo výroku

napadnutého rozhodnutia.

Z dôvodu, aby orgán, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz (Obvodný súd

pre Prahu 1) nemal pochybnosti, či tento bol vykonávajúcim orgánom Slovenskej

republiky akceptovaný v plnom rozsahu a vykoná sa tak, ako je v ňom uvedené,

je nevyhnutné označiť nielen samotný európsky zatýkací rozkaz uvedením dátumu,

kedy bol vydaný, orgánu, ktorý ho vydal a spisovej značky, ale aj popisom skutkov

a ich právnej kvalifikácie spoločne s dĺžkou uloženého trestu a spôsobom jeho

výkonu, ak bol EZR vydaný pre účely výkonu trestu. Len takýto postup môže vylúčiť

akékoľvek pochybnosti o tom, nielen či sa má, ale najmä, v akom rozsahu

sa má európsky zatýkací rozkaz vykonať. V praxi totiž nemožno vylúčiť ani prípady

čiastočného vykonania a čiastočného nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Toto pochybenie však nemalo za následok zrušenie napadnutého uznesenia,

pretože jednak išlo o zanedbateľný nedostatok pri rozhodovaní, ktorý zásadne

neovplyvnil celkový výsledok konania o európskom zatýkacom rozkaze a jednak

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na špeciálnu zákonnú úpravu danú

§ 21 ods. 7 zákona o EZR nerozhodoval o sťažnosti postupom podľa § 193 ods. 1

písm. c/ alebo , ale sám rozhodol o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 22 ods. 4 zákona o EZR odovzdanie osoby orgánom štátu pôvodu

sa musí zrealizovať najneskôr 10. (desať) dní od právoplatnosti rozhodnutia o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 30. januára 2008

JUDr. Štefan Michálik, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: