Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
30a/374507.956690.pdf
PDF · 108.58 KB
No categories available
6Tost/1/2008
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 1/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci vyžiadaného M. U. v konaní
o návrhu krajského prokurátora v Bratislave na vykonanie európskeho zatýkacieho
rozkazu, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Paludu prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 30. januára 2008 v Bratislave, sťažnosť M. U., proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.2 Ntc 5/07, z 13. decembra 2007 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 21 ods. 7 zákona číslo 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa európsky zatýkací rozkaz
z 10. septembra 2007, sp. zn. 9T 78/02, vydaný Obvodným súdom pre Prahu 1
v Českej republike na účel výkonu uloženého trestu odňatia slobody na
M. U. , nar. X.. F. X. v P., trvale bytom P. X., J., Česká republika, štátneho občana
Českej republiky,
ktorý bol rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 1, sp. zn. 9T 78/02,
z 11. novembra 2002, v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe,, sp. zn.
7 To 70/03, z 26. augusta 2003 uznaný za vinného z dvojnásobného trestného činu
krádeže podľa § 247 ods. 1, písm. e/ Trestného zákona Českej republiky, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 18. augusta 2002 v čase okolo 16.15 hod. v P., B. ulica, pred domom
č. X. na chodníku pred reštauráciou „U.“ vzal z kopy vecívyvezených zo zaplavených
priestorov reštaurácie, ku škode zamestnanca reštaurácie T. T., batoh červenej farby
zn. Sonora v hodnote cca 1 200 Kč a pánske kožené sandále v hodnote cca
1 400 Kč a ku škode reštaurácie fľašu Sandeman Sherry 0,75 l v cene 500 Kč,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Obvodného
súdu pre Prahu 10 zo dňa 5. decembra 2001, sp. zn. 1T 135/2001, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12. februára 2002, odsúdený (okrem iného) pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona Českej republiky na trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením na výkon trestu
do väznice s dozorom, ktorý vykonal dňa 1. marca 2002,
2/ dňa 27. októbra 2002 v čase okolo 17.20 hod. v P. 1 na V. N. č. X.
v predajni C. zobral z voľného výberu baretku zn. Woolmark v cene 350 Kč a bližšie
neurčený sveter, s týmto tovarom odišiel do skúšobnej kabínky, potom do voľného
výberu vrátil iba sveter a s baretkou zmačkanou v ruke a zakrytou igelitovou taškou,
prešiel bez zaplatenia okolo pokladní, za ktorými bol zadržaný, pričom tohto konania
sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Obvodného súdu pre Prahu 10.
zo dňa 5. decembra 2001, sp. zn. 1 T 135/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť
12. februára 2002, odsúdený (okrem iného) pre trestný čin krádeže podľa § 247
ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona Českej republiky na trest odňatia slobody
vo výmere1 (jedného) roka so zaradením na výkon trestu do väznice s dozorom,
ktorý vykonal dňa 1. marca 2002 a bol za tieto dva trestné činy odsúdený na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, na výkon ktorého bol zaradený
do väznice s ostrahou,
v y k o n á .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave
na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu uznesením, sp. zn. 2Ntc 5/07,
z 13. decembra 2007 podľa § 21 ods. 1 zákona číslo 403/2004 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol tak,
že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz z 10. septembra 2007, sp. zn. 9T 78/02.
Neuviedol však vo svojom výroku, že uvedený európsky zatýkací rozkaz bol vydaný
Obvodným súdom pre Prahu 1 v Českej republike na účel výkonu uloženého trestu
odňatia slobody pre dvojnásobný trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. e/
Tr. zák. Českej republiky a vyžiadaná osoba M. U., narodený X.. F. X. v P., trvale
bytom P. X., J., štátny občan Českej republiky, sa odovzdá na výkon trestu odňatia
slobody do Českej republiky.
Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný M. U. ihneď po jeho vyhlásení
sťažnosť, ktorú aj následne písomne zdôvodnil. Z obsahu sťažnosti vyplynulo,
že vyžiadaná osoba M. U. považuje európsky zatýkací rozkaz za nezákonný, pretože
boli splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 14 ods. 1 písm. d/
zák. č. 403/2004 Z. z., nakoľko skutky, ktorých sa mal podľa odsudzujúceho
rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 1, sp. zn. 9T 78/02,
z 11. novembra 2002,v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe, sp. zn.
7 To 70/03,z 26. augusta 2003 dopustiť, neboli z hľadiska ich subjektívnej stránky
trestné, pretože v rokoch 2001 a 2002 bol duševne chorý. Z tohto dôvodu inicioval
kroky k obnove konania v Českej republike. Navrhol preto zrušiť rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave a uložiť tomuto súdu pribrať do konania znalca, resp.
znalcov z odboru zdravotníctvo – psychiatria, k odbornému posúdeniu skutočností,
ktoré sa týkajú jeho duševného stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 6
zákona číslo 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že žiadosť vyžiadaného M.
U. nie je dôvodná.
Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o vykonaní alebo nevykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na vyžiadaného M. U. preskúmal
a zhodnotil všetky okolnosti a podmienky, na ktoré podľa zákona číslo 403/2004 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a trestného poriadku prihliadať mohol, a rozhodol v súlade so zákonom.
Podľa § 4 ods. 5 zákona číslo 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o EZR) európsky
zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho
poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia
slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku
vykonávajúceho štátu najmenej 1 (jeden) rok a nie je splnený niektorý z dôvodov
pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 6 zákona o EZR európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely
výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 5 možno
vykonať, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný alebo jeho zvyšok je najmenej štyri
mesiace a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa
tohto zákona. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov
sa spočítavajú.
Vyžiadaná osoba M. U. bol rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 1,
sp. zn. 9T 78/02, z 11. novembra 2002 v spojení s uznesením Mestského súdu
v Prahe, sp. zn. 7 To 70/03, z 26. augusta 2003 uznaný za vinného
z dvojnásobného trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, písm. e/ Trestného
zákona Českej republiky k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jedného)
roka.
Trestný čin krádeže, pre ktorý bol vyžiadaný M. U. právoplatne odsúdený,
je trestný ako na území Českej, tak aj na území Slovenskej republiky a horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody je v oboch republikách najmenej 2 (dva) roky.
Vyžiadaná osoba M. U. z uloženého trestu nevykonal ani jeden deň.
Pôvodného konania sa riadne zúčastnil a boli mu poskytnuté všetky možnosti
uplatnenia jeho práva na obhajobu. V tomto konaní ani raz neuviedol, že je duševne
chorý, resp. sa tak cíti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil prekážku, ktorá by bránila
prípadnému rozhodnutiu českého súdu o povolení obnovy konania, o ktorú M. U.
ako vyžiadaná osoba požiadal české súdy.
Údajné duševné ochorenie vyžiadanej osoby, ak by aj bolo dodatočne
preukázateľné alebo preukázané, nie je prekážkou pre nevykonanie európskeho
zatýkacieho rozkazu. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR nemá na mysli
skutky, ktoré nie sú trestné pre naplnenie určitej okolnosti podmieňujúcej trestnosť
či beztrestnosť (napríklad nepríčetnosť), ale skutky, ktoré sa v Slovenskej republike
nedajú podradiť pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v osobitnej časti
Trestného zákona, pretože taká skutková podstata tam nie je obsiahnutá. Z tohto
dôvodu, ak by sa aj neskôr preukázalo, že vyžiadaná osoba M. U. bol duševne chorý
v čase keď spáchal skutky, pre ktoré bol právoplatne odsúdený a teda
pre ktoré bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz, nemalo by to vplyv
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ani Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v tomto konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ani Krajský súd
v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze nemôže nahrádzať české
súdy ani vykonávať, či doplňovať dokazovanie v trestnej veci, ktorá bola podkladom
pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky môže v súlade so zákonom o EZR
prihliadať iba na skutok a jeho právnu kvalifikáciu, na uložený trest a jeho dĺžku,
nemôže však doplňovať dokazovanie tak, ako to navrhol M. U.. Zákon o EZR
neuvádza duševné ochorenie v čase spáchania skutku alebo skutkov, ktoré boli
podkladom pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ako dôvod pre jeho
odmietnutie či nevykonanie.
Bude preto výlučne vecou českých súdov ako sa vysporiadajú s návrhom
vyžiadanej osoby M. U. na povolenie obnovy konania, ktorý mal podľa obsahu
sťažnosti podať. Takýto návrh však tiež nie je prekážkou pre odmietnutie,
či nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Sťažnostný súd preskúmal aj, či Krajský súd v Bratislave správne overil
neexistenciu dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 14 zákona o EZR a nezistil v tomto smere pochybenie prvostupňového súdu,
ani existenciu žiadneho z nich.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v úvode tohto odôvodnenia
naznačené formálne pochybenie Krajského súdu v Bratislave, spočívajúce
v nedostatočne precizovanom označení európskeho zatýkacieho rozkazu vo výroku
napadnutého rozhodnutia.
Z dôvodu, aby orgán, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz (Obvodný súd
pre Prahu 1) nemal pochybnosti, či tento bol vykonávajúcim orgánom Slovenskej
republiky akceptovaný v plnom rozsahu a vykoná sa tak, ako je v ňom uvedené,
je nevyhnutné označiť nielen samotný európsky zatýkací rozkaz uvedením dátumu,
kedy bol vydaný, orgánu, ktorý ho vydal a spisovej značky, ale aj popisom skutkov
a ich právnej kvalifikácie spoločne s dĺžkou uloženého trestu a spôsobom jeho
výkonu, ak bol EZR vydaný pre účely výkonu trestu. Len takýto postup môže vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o tom, nielen či sa má, ale najmä, v akom rozsahu
sa má európsky zatýkací rozkaz vykonať. V praxi totiž nemožno vylúčiť ani prípady
čiastočného vykonania a čiastočného nevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.
Toto pochybenie však nemalo za následok zrušenie napadnutého uznesenia,
pretože jednak išlo o zanedbateľný nedostatok pri rozhodovaní, ktorý zásadne
neovplyvnil celkový výsledok konania o európskom zatýkacom rozkaze a jednak
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na špeciálnu zákonnú úpravu danú
§ 21 ods. 7 zákona o EZR nerozhodoval o sťažnosti postupom podľa § 193 ods. 1
písm. c/ alebo § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ale sám rozhodol o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 22 ods. 4 zákona o EZR odovzdanie osoby orgánom štátu pôvodu
sa musí zrealizovať najneskôr 10. (desať) dní od právoplatnosti rozhodnutia o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 30. januára 2008
JUDr. Štefan Michálik, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: