Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be1/380159.a5efea.pdf
PDF · 122.11 KB
No categories available
5Obdo/23/2006
Najvyšší súd5 Obdo 23/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. A. Priecelovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: M. B. P. S., a.s. so sídlom v R., B., IČO: X., zast. JUDr. J. U.,
advokátom, L., P., proti žalovanému: S. Ž. s.r.o., K., Ž.
IČO: X., zast. JUDr. A. B., advokátkou so S., P., o zaplatenie 267 472 Sk, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ž. 20Cob/349/2005 zo dňa 27. apríla 2006,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ž.
20Cob/349/2005 zo dňa 27. apríla 2006 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Ž. č. k. 11 Cb 120/01-128 zo dňa 3.6.2005 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 267 472 Sk. V odôvodnení poukázal na ust. § 108 ods. 1,
§ 47 ods. 1 písm. a/, § 106 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj na ust. § 107 ods. 1, 2,
§ 109 Exekučného poriadku a žalobe vyhovel.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (§ 101
O.s.p.). V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca nárok na zaplatenie istiny 267 472 Sk
uplatnil poddlžníckou žalobou, základom ktorej bol exekučný príkaz EX 515/1999
z 19.9.2000. Podľa exekučného príkazu bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky v zmysle § 64 a § 105 a nasl. Exekučného poriadku, na základe
ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalovanú pohľadávku. Ak dlžník povinného
nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom
dohodol, pohľadávka bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď
sa stala pohľadávka splatnou, môže oprávnený domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky - § 109 ods. 1 Exekučného
poriadku. Momentom doručenia upovedomenia o exekúcii nastali pre povinného S. a.s. B.
účinky zákazu nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Exekučný príkaz EX 515/99
zo dňa 19.9.2000 nemožno hodnotiť ako právny úkon podľa § 34 OZ, a tým následne
aplikovať ust. § 39 Obč. zák. Exekučný príkaz je rozhodnutím, ktoré sa vydáva na základe
osobitného zákona č. 233/95 Z.z., a ak neboli dodržané ustanovenia tohto zákona, tak tieto
skutočnosti by mohli vyvolať len procesno-právne dôsledky. Relevantná nie ej námietka
žalovaného, ktorá sa viazala na upovedomenie o začatí exekúcie, pretože upovedomenie
sa doručuje len oprávnenému a povinnému, a nie dlžníkovi povinného. Povinný
nevzniesol námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, a preto mohol byť vydaný
exekučný príkaz. Odvolací dôvod nebol relevantný ani v časti poukazu na ust. § 14 ods. 1
písm. e/ zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV). Ak bol na majetok
povinného vyhlásený konkurz, táto skutočnosť nemala vplyv na predmetné konanie
v zmysle poddlžníckej žaloby.
V zmysle § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie
pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie
(22.9.2000).
Podľa § 106 ods. 1, 2 a osobitne písm. b/ Exekučného poriadku, povinný nesmie
nakladať so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva.
Na základe týchto ustanovení a z nich vyplývajúcich účinkov sa pohľadávka
povinného voči jeho dlžníkovi ani nemohla dostať do konkurznej podstaty úpadcu – S.
a.s. B.. Na uplatnenú poddlžnícku žalobu a aktívnu legitimáciu žalobcu nemá preto žiaden
vplyv vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, naviac k vyhláseniu konkurzu došlo dňa
27.6.2001 a exekučný príkaz z 19.9.2000 bol doručený žalovanému ešte pred jeho
vyhlásením dňa 22.9.2000.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p., § 151
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Poukazuje na to, že
v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd vydal rozhodnutie bez účasti žalovaného
a jeho právneho zástupcu s odôvodnením, že kolízia dvoch pojednávaní nie je
akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania s poukazom na viazanosť nálezu Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn.
T.ÚS 68/98. Uznesením 39K/129/2005-53 zo dňa 27.2.2006 bol ustanovený právny
zástupca žalovaného za správcu konkurznej podstaty úpadcu CaC s.r.o., Kysucké Nové
Mesto, a konkurzný súd nariadil na deň 27.4.2006 o 9,00 hod. prieskumné pojednávanie
a zvolal prvú schôdzu veriteľov o 10,00 hod. za účelom schválenia plánu speňaženia.
Keďže účasť správcu konkurznej podstaty na nariadenom prieskumnom pojednávaní je
nevyhnutná, musí predniesť plán speňaženia, ktorý schôdza veriteľov schvaľuje. Uvedené
skutočnosti boli neodkladne oznámené konajúcemu súdu a náležite zdokladované.
Žalovaný má za to, že bol dôležitý dôvod, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie. Tým, že
súd neakceptoval jeho dôvody, nemohol sa vyjadriť ku všetkým dôkazom, dovolávať sa
prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, týkajúceho sa vydaného exekučného príkazu č. EX 515/99
v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z.z. a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov voči
žalovanému.
Preto navrhuje rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, s poukazom na doterajšie jeho písomné vyjadrenia a námietky
uvedené v dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie bolo podané účastníkom konania a včas, dovolanie prejednal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom a v zmysle ust. § 238
O.s.p. dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým bol napadnutý rozsudok
odvolacím súdom potvrdený, keďže nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je
postihnuté niektorou z vád, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 237 O.s.p.
V prejednávanej veci žalovaný namieta, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred odvolacím súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom,
že súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti a neakceptoval jeho dôvody
o odročenie pojednávania.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný predpis patrí aj právo
účastníka zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatňovať svoj vplyv na priebeh
a výsledok konania. Aby mohol účastník konania reálne využiť procesné práva, ktoré mu
procesný predpis dáva, musí mať primeraný čas na to, aby si mohol pracovné i osobné
záležitosti zariadiť tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť, ale aj, aby sa mohol na
pojednávanie pripraviť (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje síce súdu pokračovať v konaní, keď je
účastník nečinný, prípadne pojednávať v jeho neprítomnosti, ak bol riadne a včas
predvolaný, a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Právny zástupca žalovaného (advokát) ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
(č.l. 155) a žiadal o odročenie konania na iný termín z dôvodu, že v ten istý deň
(27.4.2006) je povinný zúčastniť sa prieskumného konania v konkurznej veci úpadcu
CaC s.r.o. Kysucké Nové Mesto, kde bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 39K/129/2005 zo dňa 27.2.2006 ustanovený za správcu konkurznej podstaty
a jednalo sa o prvú schôdzu konkurzných veriteľov, kde účasť správcu je nevyhnutná.
Zároveň s ospravedlnením doložil uznesenie o ustanovení do funkcie a o zvolaní schôdze
konkurzných veriteľov (č.l. 156, 157). V spornom prípade sa nejednalo o kolíziu dvoch
pojednávaní toho istého účastníka, resp. o poskytnutie právnej služby právneho zástupcu
v inom súdnom spore. Právny zástupca žalovaného sa zúčastnil prieskumného
pojednávania nie ako účastník konkurzného konania, ale z titulu výkonu funkcie správcu
v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní (§ 8), a to na základe rozhodnutia konkurzného
súdu. Súd prvého stupňa mal preto žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať ako
relevantný dôvod na strane žalovaného. Prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba
kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou
vadou nemôže byť považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V B. dňa 30. januára 2008
JUDr. A. P r i e c e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: