Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/1/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 30. januára 2008 v trestnej veci odsúdeného

J. Š. pre trestný čin lúpeže podľa v znení neskorších

predpisov (Tr. zák.) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 8. novembra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného J. Š.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. novembra 2002, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu z 23. apríla 2003, sp. zn.

, J. Š. bol uznaný za vinného zo spáchania trestných činov

lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a

nedovoleného ozbrojovania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 185

ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

J. Š. spolu s K. D. a ďalšou nezistenou osobou si zadovážili strelné zbrane

(revolver, pištole, samopal a ručný granát), naplánovali spolu odcudzenie

peňazí prevážaných do bane v Handlovej na výplatu jej zamestnancov, v noci

zo 14. na 15. decembra 1998 si pripravili únikovú cestu a vykonali aj ďalšie opatrenia

na dokonanie ich zámeru;

v Handlovej v priestoroch banského závodu 15. decembra 1998 čakali

na príchod motorového vozidla privážajúceho peniaze v hotovosti, okolo 10.00 hod.

streľbou zo zadovážených zbraní, resp. jej hrozbou prinútili osoby dovážajúce

peniaze v dvoch osobných automobiloch a dvoch policajtov v ďalšom služobnom

automobile polície sprevádzajúcich transport peňazí vystúpiť z nich, ľahnúť

si na zem, policajtov ozbrojili (odcudzili im samopaly a pištole ako aj strelivo),

zmocnili sa dvoch kufrov s peňažnou hotovosťou viac ako 6 200 000 Sk, zmocnili

sa tiež spomínaného policajného služobného automobilu, na ktorom za sústavnej

streľby utiekli aj s peniazmi, motorové vozidlo polície ukryli do vopred pripravenej

garáže v Handlovej, potom na inom mieste do výťahovej šachty v dome ukryli

odcudzené peniaze, použité a odcudzené zbrane a oblečenie;

odcudzením peňazí spôsobili akciovej spoločnosti H. so sídlom v P. škodu

6 213 100 Sk;

odcudzením automobilu, zbraní a streliva, poškodením motorových vozidiel

streľbou na mieste prepadu a pod. spôsobili škodu polícii, spomínanej firme a M. K.

v sume skoro 200 000 Sk;

J. Š. tento skutok spáchal po tom, ako bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu v P. z 26. júna 1996, v sp. zn. , za trestný čin krádeže podľa § 247

ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody na tri roky,

ktorý čiastočne vykonal, lebo 26. marca 1997 bol z jeho výkonu podmienečne

prepustený so stanovením skúšobnej doby na tri roky.

J. Š. bol spomínanými rozhodnutiami uznaný za vinného aj zo spáchania

ďalších trestných činov, ktoré sú však z hľadiska tohto konania irelevantné.

J. Š. bol podľa § 234 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 42 ods. 1

Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody na štrnásť rokov, na výkon ktorého bol

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny;

bolo tiež rozhodnuté o náhrade škody.

Odsúdený Š. si v súčasnosti vykonáva uložený trest odňatia slobody.

Odsúdený Š. podal na Krajskom súde v Trenčíne ako súde prvého stupňa

návrh na povolenie obnovy konania, a to vo vzťahu ku skutku z 15. decembra 1998.

Odsúdený s poukazom na rôzne disproporcie tvrdil, že viacerí svedkovia, ktorí

ako policajti konali vo veci, nevypovedali pravdivo a niektoré okolnosti vo forme

nelegálnych dôkazov prispôsobili situácii, aby J. Š. bol uznaný za páchateľa

inkriminovaného konania, čo on sám popiera.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 8. novembra 2007, sp. zn.

, podľa návrh odsúdeného J. Š. na povolenie

obnovy konania bol zamietnutý.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že aj po pomerne

rozsiahlom dokazovaní v tomto konaní neboli preukázané také skutočnosti alebo

dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli zvrátiť pôvodné odsudzujúce rozhodnutia.

Krajský súd zároveň vyslovil názor, že návrhy odsúdeného sa týkajú okolností, ktoré

boli známe už v pôvodnom konaní, ako obhajoba J. Š. boli skúmané a posudzované,

a preto nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania

v predmetnej trestnej veci.

Proti uzneseniu krajského súdu odsúdený podal sťažnosť, ktorou sa domáhal

zrušenia napadnutého rozhodnutia s tým, aby súd prvého stupňa vo veci znovu konal

a rozhodol. Odsúdený v sťažnosti v podstate opakoval dôvody svojho návrhu

a pripojil k nemu aj kópie písomností zo spisu, ktoré podľa vysloveného názoru

opodstatňujú jeho stanovisko.

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti ( )

preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia

a konanie tomu predchádzajúce; primárne konštatoval, že nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa , ,

Krajský súd na základe návrhu odsúdeného vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu a vypočujúc viacerých svedkov a po vykonaní tiež listinných dôkazov

správne rezultoval, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

Správne je konštatovanie súdu prvého stupňa, že neboli zistené fakty skôr neznáme,

ktoré by samostatne alebo v spojení s už zistenými okolnosťami odôvodnili iné

rozhodnutie o vine odsúdeného. V základe ide o dôkazy, ktoré boli známe už

v pôvodnom konaní a odsúdený s poukazom na tvrdené rôzne nepresnosti v konaní

sa vlastne snažil známym dôkazom dať iný význam a hodnotenie. Týmto postupom

odsúdený principiálne sledoval vlastne prehodnotenie dôkazov vo svoj prospech,

čo je iste v intenciách jeho pôvodnej obhajoby legálne, ale po právoplatnosti

odsúdenia tomuto zámeru nemôže slúžiť inštitút mimoriadneho opravného

prostriedku, ktorým je obnova konania. Tento inštitút je striktne viazaný

na preukázanie nových skôr neznámych dôkazov, čo v rozhodovanej veci sa nestalo

realitou. Súd rozhodujúci o sťažnosti poukazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého uznesenia, ktoré si osvojuje.

Krajský súd teda správne rozhodol, že neboli splnené zákonné podmienky

na povolenie obnovy konania, sťažnostné námietky odsúdeného sú irelevantné,

opakujúce vlastne len argumenty uvádzané v jeho návrhu, s ktorými sa už súd

prvého stupňa vyporiadal, pričom konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu

bolo v súlade s procesnými predpismi.

Najvyšší súd na tomto základe preto podľa

sťažnosť odsúdeného J. Š. zamietol ako nedôvodnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. januára 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: