Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ec/360982.055aaf.pdf
PDF · 80.79 KB
No categories available
1Tošs/48/2007
N a j v y š š í s ú d 1 Tošs 48/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Jany Serbovej,
v trestnej veci proti obvinenému Mgr. D. M. a spol., pre trestný čin prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2008 v Bratislave
sťažnosť obhajcov JUDr. Ľ. Š., Ľ. S. a obžalovaného Mgr. D. M. proti uzneseniu
Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 26. októbra 2007, sp. zn.
BB - 3 Tš 25/2006, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obhajcov JUDr. Ľ. Š., Ľ. S.
a obžalovaného Mgr. D. M. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
rozhodujúci na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 11. až 26. októbra 2007
o námietkach uvedených obhajcov a obžalovaného z 11. októbra a 25.októbra 2007,
rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por., že samosudca JUDr. Ján Giertli nie je vylúčený
z vykonávania úkonov v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. D. M. a spol., vedenej
pod sp. zn. BB – 3 Tš 25/06.
Proti tomuto uzneseniu podali obhajcovia JUDr. Ľ. Š., Ľ. S. a obžalovaný
Mgr. D. M. sťažnosť do zápisnica o hlavnom pojednávaní, ktorú žiaden z nich
bezprostredne ani písomne neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený (odvolací), preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podali sťažovatelia sťažnosť a konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo
a tak dospel k záveru, že ich sťažnosť nie je dôvodná.
Pri plnení tejto povinnosti Najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd v napad-
nutom uznesení vo vzťahu k prvej námietke zaujatosti z 11. októbra 2007 logicky
vysvetlil, že svedok M. M. sa v čase, kedy procesné strany dali návrh
na zbavenie povinnosti mlčanlivosti nachádzal dlhodobo mimo územia Slovenskej
republiky. V čase keď táto objektívna prekážka odpadla, bolo vyjadrenie svedka
zabezpečené. Pokiaľ ide o druhú námietku zaujatosti z 25. októbra 2007 postupoval
súd taktiež v súlade so zákonom. Výsluch svedka upravujú nielen ustanovenia § 261
a nasl. Tr. por., ale aj ustanovenia druhého dielu šiestej hlavy Trestného poriadku.
V konkrétnej súvislosti, pokiaľ ide o obsah kladených otázok utajenému svedkovi
postupoval súd v súlade s obsahom ustanovenia § 136 ods. 2 Tr. por., keď zamietol
otázku obhajcu týkajúcu sa miesta pobytu svedka. Niet pochybnosti o tom, že ak by
bol svedok povinný oznámiť miesto svojho pobytu, stratil by jeho status utajeného
svedka opodstatnenie, pričom by vznikla dôvodná obava ohrozenia jeho osoby, resp.
jemu blízkych osôb. Sám svedok takúto obavu aj vyslovil. Treba len dodať, že odpo-
veď na uvedenú otázku žiadnym spôsobom nesúvisí s obsahom jeho svedeckej
výpovede.
Trestný poriadok v ustanovení § 31 ods. 1 predpokladá vylúčenie uvedených
orgánov z vykonávania úkonov trestného konania, ak možno mať pochybnosť o ich
nezaujatosti pre ich pomer k prerokovávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon
priamo dotýka. Uvedenú pochybnosť o nezaujatosti treba preukázať do tej miery, aby
bolo reálne možné ju posúdiť, najmä ak ide o námietku zaujatosti sudcu (predsedu
senátu). Vyslovovať pochybnosť o nezaujatosti samosudcu v dôsledku procesných
úkonov, ktoré vykonal v súlade s Trestným poriadkom, tak ako tomu bolo v prejedná-
vanej veci nie je namieste (blíži sa k technickej obštrukcii konania súdu).
Z uvedených dôvodov sťažnosť procesných strán nebola dôvodná, a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave, 31. januára 2008
JUDr. Harald S t i f f e l , v. r .
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :