Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/62/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu : Ing. P. O., bývajúci v M., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. E. Ž.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., proti žalovanému : Krajský školský úrad

v K., Z., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. R. M., PhD., advokátom Advokátskej

kancelárie so sídlom v K.,o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá, ktorá vec sa

viedla na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. decembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 1 424,- Sk,

do rúk jeho zástupcu JUDr. E. Ž., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom v K., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 20. júna 2006 č.k. 11 C 56/2005-

152 určil, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a žalobca

je zaradený do funkcie krajský radca. V prevyšujúcej časti (o splnenie povinnosti zaplatiť

137 535,- Sk spolu s úrokom z omeškania) vylúčil vec na samostatné konanie, v ktorom

sa rozhodne aj o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), na odvolanie žalovaného, rozsudkom zo

14. decembra 2006 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

vyhovujúcej časti tak, že „štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným

zaradeným do funkcie krajský radca trval do 31. 3. 2005“. Žalobu v ostatnej časti zamietol

a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Vychádzal z toho, že daná vec patrí do

právomoci súdu. Uviedol, že „vychádzajúc z toho, že k ukončeniu štátnej služby malo dôjsť

priamo zo zákona ( o štátnej službe), o čom

služobný úrad vydáva potvrdenie (§ 43 ods. 3 cit. zák.), takže správnosť obsahu tohto

potvrdenia a tým aj zistenie nemôže byť predmetom postupu podľa § 144 cit. zákona“ je daná

právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom „nároku“. Pokiaľ ide o vec samu, mal za to,

že na zistený skutkový stav, keďže ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru medzi

účastníkmi malo dôjsť ku dňu 30. jún 2004, mal byť použitý v znení

platnom k tomuto dňu, a nie ku dňu 1. apríl 2002, ako ho na zistený skutkový stav nesprávne

aplikoval súd prvého stupňa. Ustanovenie v znení ku dňu

30. jún 2004 výslovne upravoval situáciu, keď štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1

zákona nebolo zabezpečené odborné vzdelávanie a nebolo mu umožnené vykonať skúšku

podľa § 154 ods. 2 zákona. Podľa odvolacieho súdu ide v danej veci práve o tento prípad.

Stotožnil sa so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný svojím konaním

znemožnil žalobcovi zúčastniť sa odborného vzdelávania a vykonať skúšku podľa § 154

ods. 2 uvedeného zákona. Štátnozamestnanecký pomer účastníkov sa tak predĺžil do

31. marca 2005. Majúc za to, že jeho rozhodnutie, pokiaľ sa ním ustálilo trvanie dočasnej

štátnej služby žalobcu vo funkcii krajský radca do 31. marca 2005, je vo vzťahu

k rozhodnutiu súdu prvého stupňa v tejto časti v skutočnosti rozhodnutím potvrdzujúcim

a je zásadného právneho významu, pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Právnu

zásadnosť svojho rozhodnutia videl v riešení otázky, „či vzhľadom na tvrdenie, že k zániku

štátnozamestnaneckého pomeru malo dôjsť uplynutím dočasnej štátnej služby pre nesplnenie

zákonom určenej povinnosti podmienky absolvovania odborného vzdelávania skončeného

skúškou pred komisiou, t.j. na základe zákona s prihliadnutím na ust.

Z.z. o štátnej službe, § 43 ods. 1 písm. b/ cit. zák. v spojení s § 28 ods. 2 cit. zák., ako aj ust.

§ 39 a nasl. cit. zák., spadá do právomoci súdu rozhodovať o určení, či štátnozamestnanecký

pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a v akom funkčnom zaradení.“

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pretože ten posúdil vec

právne nesprávne. Tvrdil, že štátnozamestnanecký pomer účastníkov skončil ex lege dňom

uplynutia dočasnej štátnej služby z dôvodu nesplnenia zákonom požadovanej podmienky

absolvovania odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Uviedol, že

„podstatným dôvodom pre podanie dovolania je aj to, že uvedená vec nepatrí do právomoci

súdov“ ... „keďže pomer žalobcu zanikol ex lege a do právomoci súdov vôbec nespadá

rozhodovanie či štátnozamestnanecký pomer trvá a v akom zaradení“.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozsudku, ktorý možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri vyslovení prípustnosti dovolania ( ) vymedzil aj

právnu otázku zásadného významu, na riešenie ktorej pripustil dovolanie. Tým zásadne určil,

že dovolanie bolo možné proti nemu podať len z dôvodu, že jeho rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve tej otázky, na riešenie ktorej bolo dovolanie

pripustené a aj dovolací súd bol zásadne oprávnený riešiť len právnu otázku, ktorá spadá do

rámca odvolacím súdom pripusteného dovolania. Zásadnosť svojho rozhodnutia po právnej

stránke odvolací súd videl v riešení otázky, „či vzhľadom na tvrdenie, že k zániku

štátnozamestnaneckého pomeru malo dôjsť uplynutím dočasnej štátnej služby pre nesplnenie

zákonom určenej povinnosti podmienky absolvovania odborného vzdelávania skončeného

skúškou pred komisiou, t.j. na základe zákona s prihliadnutím na ust.

Z.z. o štátnej službe, § 43 ods. 1 písm. b/ cit. zák. v spojení s § 28 ods. 2 cit. zák., ako aj ust.

§ 39 a nasl. cit. zák. spadá do právomoci súdu rozhodovať o určení, či štátnozamestnanecký

pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a v akom funkčnom zaradení.“

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (ods. 1). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány

(ods. 2). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon (ods. 3).

Vzťahy medzi súdmi na jednej strane a inými orgánmi na strane druhej sú vzťahmi

právomoci (pôsobnosti, kompetencie). Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu

vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú; je procesnou podmienkou konania, ktorej

nedostatok nemožno odstrániť. Nedostatok právomocí súdov nemožno zamieňať

s nedostatkom hmotnoprávnej úpravy (občianskoprávnej, pracovnej, rodinnej, obchodnej

a pod.) brániacej súdu o konkrétne uplatnenom nároku rozhodnúť. Tento nedostatok

musí vyriešiť len meritórnym rozhodnutím vo veci podľa všeobecných výkladových

pravidiel (analógie legis, iuris). Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde

o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd

povinný vec postúpiť. Pokiaľ súd žiaden taký orgán nezistí, vec patrí do právomoci súdov

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ). Zásadne ochrana práv občanov

(aj právnických osôb) musí byť v konečnej fáze ponechaná nezávislým súdom a

v prípadoch pochybností sa musí dať prednosť právomoci súdov, ak sa nemá vysloviť

denegatio iustitiae.

Je nepochybné, že pod pracovnými vecami v zmysle ustanovenia je

potrebné rozumieť okrem vzťahov upravených ()

aj vzťahy upravené o štátnej službe, ale aj všetky zákony

upravujúce závislú činnosť, pokiaľ riešenie vzťahov závislej činnosti neupravuje osobitný

zákon inak.

Žaloba o určenie, či tu štátnozamestnanecký pomer je alebo nie je, je žalobou o určenie,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ( ). Žalobca sa ňou domáha

deklarovania „predsúdneho“ stavu, teda stavu hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi,

ktorý sa v konaní zistil a ktorý už existoval pred podaním žaloby, ale ktorý je medzi ním

a žalovaným sporný. Takýto rozsudok poskytuje ochranu už existujúcemu, ale ohrozenému

alebo porušenému subjektívnemu právu žalobcu a odstraňuje stav neistoty vo vzťahu

účastníkov.

Podaniu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a jej prejednaniu

súdom v občianskom súdnom konaní nebráni, že k vzniku, zmene a zániku tohto vzťahu

účastníkov môže dôjsť aj na základe zákona. Je celý rad vzťahov, k vzniku, k zmene alebo

k zániku ktorých dochádza zo zákona. Tak napr. podľa pracovný

pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Niet pochybností, že je daná

právomoc súdu v občianskom súdnom konaní prejednať žalobu o určenie, že pracovný pomer

uzavretý na určitú dobu naďalej trvá, pretože pri jeho založení či zmene neboli splnené

zákonné podmienky napr. preto, že pracovný pomer nebol založený písomnou pracovnou

zmluvou.

Vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu zo zákona teda nevylučuje, aby účastník

vzťahu sa domáhal a aby súd deklaroval, že predmetný vzťah vznikol, zmenil alebo zanikol,

ak na takom určení žalobca má naliehavý právny záujem.

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovaného bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu,

že jeho rozhodnutie v otázke právomoci súdu nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil ani

vady konania podľa , ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol

( časť vety pred bodkočiarkou ).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta, ktorý

zastupoval žalobcu aj v základnom konaní, za jednu právnu službu, ktorú advokát poskytol

vypracovaním vyjadrenia z 9. marca 2007 k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu, predstavuje spolu 1 424,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: