Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/250/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci žalobcu U. L. S., a.s. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému B. V.,

bývajúcemu v P., zastúpenému Mgr. P. Š., advokátom v P., o zaplatenie 200 358,20 Sk istiny

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2007, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 25. apríla 2007, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 20. októbra 2006, č.k. -53 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 200 358,20 Sk s 13 % úrokom z omeškania od

1.10.2005 do zaplatenia a trovy konania 12 018 Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29.6.2005 bola v súlade s § 409

medzi účastníkmi konania uzatvorená kúpna zmluva k leasingovej

zmluve č. X. Jej predmetom bola výpočtová technika za dohodnutú kúpnu cenu 1 054 517 Sk.

Súčasťou takto určenej kúpnej ceny nebola DPH stanovená podľa osobitných predpisov. Dňa

21.7.2005 žalovaný faktúrou č. 2005036 splatnou 7.7.2005 vyúčtoval za dodanie výpočtovej

techniky sumu 1 254 875,20 Sk, ktorá bola uvedená ako dohodnutá výsledná cena vrátane

DPH. Na základe takto vystavenej faktúry žalobca vyfakturovanú čiastku zaplatil. Dospel

preto k záveru, že žalobca zaplatil bez právneho dôvodu navyše sumu 200 358,20 Sk a preto

žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. , o trovách konania podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. apríla 2007 sp. zn.

Co 31/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovanému trovy konania 55 736 Sk k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Po vykonaní dokazovania oboznámením kúpnej zmluvy zo

dňa 29.6.2005, faktúry č. 2005036, výzvy z 20.9.2005, leasingovej zmluvy z 29.6.2005

a základnej úrokovej sadzby NBS dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné

a preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zmenil. Po preskúmaní obsahu

kúpnej zmluvy ako aj následného správania sa zmluvných strán ustálil, že súd prvého stupňa

nezaujal správny výklad vo veci, pokiaľ dôvodil, že účastníci si dohodli kúpnu cenu za

dodanie tovaru vo výške 1 054 517 Sk a preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu v nadväznosti na ustanovenie , . Odvolací

súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel výkladom predmetnej zmluvy k záveru, že kúpna

cena bola jednoznačne dohodnutá bez dane s pridanou hodnotou, pričom z článku 2

predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že súčasťou takto určenej ceny nie je daň

z pridanej hodnoty stanovenej podľa osobitných predpisov, pričom žalobca sa v tomto prípade

ako kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu a čiastku DPH prevodom na účet predávajúceho,

teda žalovaného. O tom, že vôľa strán bola dohodnúť si kúpnu cenu vo výške 1 254 875,20 Sk

svedčí podľa odvolacieho súdu aj samotná faktúra č. 2005036, v ktorej je vyfakturovaná už

cena vrátane dane s pridanou hodnotou. Následne došlo k zaplateniu tejto kúpnej ceny zo

strany žalobcu, čím tento potvrdil, že skutočne vôľa strán smerovala k uzavretiu kúpnej

zmluvy na sumu 1 254 875,20 Sk. Preto dospel k záveru, že vôľou strán bolo dohodnúť si

kúpnu cenu vo výške 1 254 875,20 Sk, z čoho 19 % DPH predstavuje čiastku, ktorá je

predmetom tohto sporu, t.j. sumu 200 358,20 Sk. Preto na strane žalovaného nemohlo dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu tak, ako ho definoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na tú skutočnosť, že

v súlade s článkom 2 bod 1 spornej kúpnej zmluvy č. X. bolo dohodnuté, že kúpna cena za

tovar činí 1 054 517 Sk. Súčasťou takto určenej ceny nebola daň z pridanej hodnoty

stanovená podľa osobitných predpisov. Predávajúci sa v zmysle čl. 2 bod 3 zaviazal najneskôr

v posledný deň mesiaca, v ktorom bol podpísaný preberací protokol, vystaviť a doručiť

faktúru s náležitosťami daňového dokladu v zmysle osobitného predpisu, ktorou uplatní

zaplatenie dohodnutej ceny a príslušnej DPH. Žalovaný, ktorý bol však v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy fyzickou osobou – podnikateľom, si však v rozpore s kúpnou zmluvou

uplatnil zaplatenie 1 254 875,20 Sk (t.j. sumu 1 054 517 Sk + 19 % z tejto sumy,

200 358,20 Sk, celkovo 1 254 875,20 Sk), hoci v zmysle a o dani

z pridanej hodnoty, nebol registrovanou zdaniteľnou osobou, nebol platiteľom DPH a napriek

tomu si vo faktúre uplatnil zaplatenie kúpnej ceny, vrátane DPH. Túto však nebol povinný

platiť a ani ju príslušnému daňovému úradu neodviedol, čím došlo na jeho strane

k bezdôvodnému obohateniu. Namietal preto, že vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť si

kúpnu cenu vo výške 1 254 875,20 Sk, čomu nasvedčuje aj samotná faktúra, v ktorej je

fakturovaná cena už vrátane DPH. Navyše z uvedenej faktúry vyplýva, že hoci žalovaný nie

je platcom DPH, dohodnutá výsledná cena je vrátane DPH. Výklad odvolacieho súdu

s poukazom na ustanovenie , nezistil správne skutočnú

vôľu zmluvných strán.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ho na

zaplatenie trov dovolacieho konania vo výške 7 328 Sk. V celom rozsahu sa stotožnil

s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu. Vôľou strán bolo dohodnúť si kúpnu cenu vo

výške 1 254 875,20 Sk a preto na jeho strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného

obohatenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( v znení do 30.6.2007,

platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu – ďalej len ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd môže doplniť dokazovanie

vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého

stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa , keď vykonal dokazovanie oboznámením kúpnej zmluvy zo

dňa 29.6.2005, faktúry č. 2005036, výzvy z 20.9.2005, leasingovej zmluvy z 29.6.2005

a základnej úrokovej sadzby NBS, z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že

prvostupňovému súdu vytkol nesprávnosť v skutkových zisteniach (tento vykonal aj výsluch

účastníkov konania a svedkyne I. L.). Okresný súd po stránke skutkovej založil svoj

rozsudok na tom, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1 054 517 Sk, keď jej súčasťou

nebola dohodnutá DPH stanovená podľa osobitných predpisov. Krajský súd len

z oboznámených listinných dôkazov, bez výsluchu účastníkov konania a svedkyne I. L.

(a najmä I. S., splnomocnenej zástupkyne žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy) na rozdiel

od neho - z hľadiska skutkového výkladu s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1, 2

dospel k záveru, že vôľou zmluvných strán bolo dohodnúť si kúpnu

cenu práve vo výške 1 254 875,20 Sk.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať (prípadne doplniť) a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup

je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali

zachované aj po účinnosti novely Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k zamietnutiu žaloby dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 23. apríla 2007

(č.l. 77 spisu), na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto

pojednávaní nezopakoval ani všetky dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a ani

dokazovanie nedoplnil.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Napriek tejto skutočnosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné

uviesť, že pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom ( ) tento

súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Preto obsah jeho

písomne vyhotoveného rozhodnutia musí obsahovať zákonné náležitosti vyplývajúce

z ustanovenia

Potrebné je poukázať aj na to, že konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov

konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto

ochrany priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré

patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

Uviesť je potrebné aj to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je prejav vôle

neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah

vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu

nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom,

jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu

predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel

účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase,

kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom,

nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

Výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už

urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu,

aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode,

bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: