Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
94b/380390.e730c9.pdf
PDF · 101.38 KB
No categories available
1obo/241/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obo 241/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N, zast. Mgr. M, proti
žalovanému v l. rade: l/ P, r.č. X, Ď, zast. JUDr. I, žalovanému v 2. rade: P,
r.č. X, Č, žalovanému v 3. rade: I, r.č. X, P o zaplatenie 93 081 935,77 Sk s prísl. na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. marca 2007 č.k. 5 Cb
262/02-926 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
12. marca 2007 č.k. 5 Cb 262/02-926 z r u š u j e a vec vracia súdu l. stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca návrhom naposledy upraveným podaním zo
dňa 8.1.2007 požiadal aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2., a 3. rade uhradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 88 755 632,09 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne
od 5.12.2002 do zaplatenia s tým, že do výšky plnenia jedného z nich zaniká povinnosť
ostatných žalovaných. Žalovaného v l. rade žiadal zaviazať výlučne na zaplatenie sumy vo
výške 4 326 303,69 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2002 do zaplatenia.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní v 1. až 3. rade dňa 1.1.1997 uzavreli
zmluvu o združení osôb s názvom A. Jedným z predmetov činnosti združenia bola
veľkoobchodná činnosť s ovocím a zeleninou, potravinárskym, priemyselným a spotrebným
tovarom a maloobchodná činnosť s ovocím a zeleninou.
Na základe dohody o zániku zmluvy o združení osôb zo dňa 31.12.2000 sa účastníci
združenia dohodli, že združenie zaniká ku dňu 31.12.2000 a dodatkom č. 1 k dohode
o zániku zmluvy o združení z tohto istého dňa bolo dohodnuté, že práva a záväzky
vymedzené v prílohe tohto dodatku prechádzajú na P (žalovaného v l. rade).
Zmluvou o predaji podniku zo dňa 26.2.2001, uzavretou medzi predávajúcim –
žalovaným v l. rade, podnikajúcim pod obchodným menom A 28, IČO: X a kupujúcim – A,
IČO: X sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu firmy P, uvedených v účtovnej
evidencii predávajúceho podniku. Súčasťou prevodu na základe zmluvy o predaji podniku
boli aj záväzky podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 5 tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou
súčasťou.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.3.2003 č.k. 6K 2/03-10 bol
vyhlásený konkurz na majetok A, IČO: X
Súd na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, že nie je dôvodná obrana
žalovaných, že medzi nimi ako účastníkmi združenia a žalobcom neexistoval záväzkový
obchodný vzťah z titulu dodávky tovaru. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2003 zároveň
popísal názorným spôsobom existenciu a priebeh prebiehajúceho obchodu medzi združením
a priamo žalobcom, ako aj v tých prípadoch, ak žalobca objednal pre združenie tovar cestou
iného holanského dodávateľa. O vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a členmi
združenia A o jeho priebehu, svedčia žalobcom predložené faktúry s príslušenstvom na č.l. 4
až 463, ako aj colné doklady o preclení tovaru žalovaným v l. rade za združenie, ktoré
konajúci súd obdržal od Colného úradu v Nitre a Prešove. Tieto colné doklady sú pripojené
k tomuto súdnemu spisu. O existencii záväzkového vzťahu medzi účastníkmi svedčí aj
výpoveď svedka Ing. P a v neposlednom rade aj vyššie uvedené účtovné zoznamy
neuhradených faktúr žalobcovi, ktoré ako záväzok prešli zo združenia po jeho zániku na
žalovaného v l. rade a následne zo žalovaného v l. rade na základe zmluvy o predaji podniku
na A. Teda na základe týchto vykonaných a označených dôkazov súd dospel k záveru, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol a trval právny vzťah z titulu zmluvy o medzinárodnej
kúpe tovaru.
Pokiaľ ide o žalobcov návrh uznal ho súd za neopodstatnený. Vychádzajúc
z reštriktívnej interpretácie ust.§ 840 Obč. zák. usúdil, že dohodou o zániku združenia ku dňu
31.12.2000 záväzky vymedzené v prílohe dodatku prešli výlučne na žalovaného v l. rade
z čoho vyplýva, že nárok žalobcu proti žalovaným v l. až 3. rade na plnenie spoločne
a nerozdielne nie je dôvodný.
Nedôvodnosť návrhu proti žalovanému v l. rade oprel o ust. § 478 ods. l a 2 Obch.
zák. a skutočnosť, že žalobca ako veriteľ pohľadávky nepreukázal súdu postup podľa § 478
ods. l a 2 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že jeho nárok výlučne proti žalovanému
v l. rade ako ručiteľovi je taktiež nedôvodný. Ak by aj bol nárok proti nemu dôvodný,
pohľadávka žalobcu proti nemu by zanikla započítaním zo strany A. Toto družstvo dňa
16.12.2002, ešte pred vyhlásením konkurzu na A, jednostranným zápočtom započítalo svoju
pohľadávku vo výške 126 806 000 Sk oproti pohľadávke žalobcu vo výške 115 024 111,23
Sk. Tú istú pohľadávku vo výške 115 024 111,23 Sk po vyhlásení konkurzu na A, žalobca
prihlásil do konkurzného konania prihláškou zo dňa 30.5.2003, ktorá je súčasťou celej
prihlásenej pohľadávky žalobcom do konkurzného konania vo vzťahu k A družstvu vo výške
493 575 427,87 Sk. Keďže jednostranným zápočtom družstva zo dňa 16.12.2002 oproti
pohľadávke žalobcu z titulu predmetu tohto sporu, pohľadávka žalobcu zanikla, správca
konkurznej podstaty pohľadávku v celkovej výške 493 575 427,87 Sk neuznal ani čo
do základu, ani čo do výšky. Z tohto dôvodu žalobca celú neuznanú pohľadávku tzv.
incidenčnou žalobou uplatnil na Krajskom súde v Košiciach ako súde konkurznom, pričom
konanie o nej sa vedie pod sp. zn. 19 Cbi 31/03. Podľa jeho vedomostí o tomto incidenčnom
spore doposiaľ konkurzným súdom rozhodnuté nebolo. Čo sa týka pohľadávky vo výške 115
024 111,23 Sk, ktorú si A ešte pred konkurzom vzájomným jednostranným zápočtom
uplatnilo vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, tvoriacej predmet tohto sporu, správca konkurznej
podstaty uviedol, že táto pohľadávka družstva bola vygenerovaná na základe znaleckého
posudku vypracovaného Doc. P Pozostávala z ekonomickej ujmy a ušlého zisku, ktorý
vznikol družstvu z nerealizovania tržieb predaja tovaru vo vzťahu k žalobcovi.
Súd usúdil, že keďže žalobca si uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu,
v konkurznom konaní vo vzťahu k úpadcovi A, a správca ju v konkurznom konaní neuznal
ani čo do základu, ani čo do výšky, prebieha o nej konanie na konkurznom súde na základe
tzv. incidenčnej žaloby, ktoré doposiaľ nie je skončené, návrh žalobcu proti žalovanému v l.
rade z titulu ručenia podľa § 477 ods. 3 Obch. zákonníka sa zároveň javí ako predčasný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodňuje ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a/,c/,d/ a f/ O.s.p.
Čo do nevykonania navrhovaných dôkazov z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci poukazuje na nevykonanie dôkazu originálom zmluvy o predaji podniku zo
dňa 26.2.2001 so všetkými jej prílohami a dodatkami a tvrdí, že následkom toho nemohol súd
ani preukazujúco ustáliť, že išlo o platnú zmluvu o prevode podniku. Rovnako vytýka súdu,
že v súvislosti so zápočtom pohľadávok nevykonal dôkaz originálom znaleckého posudku
doc. P ako aj to, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný v l. rade aj po prevode
podniku ďalej disponoval svojím obchodným menom, mal pôvodné živnostenské oprávnenie,
teda naďalej podnikal v predmete podnikania, ktorého sa prevod týkal.
Nesprávne právne posúdenie vidí aj v tom, že z údajného nepreukázania postupu
žalobcu podľa ust. § 478 ods. l a 2 Obch. zák. vyvodil nedôvodnosť žalobcovho nároku voči
žalovanému v l. rade ako ručiteľovi.
Nesúhlasí s interpretáciou § 840 Obč. zák. súdom a tvrdí, že solidárna a spoločná
zodpovednosť účastníkov združenia aj v prípade jeho zrušenia dohodou trvá do dňa jeho
zrušenia v súlade s ust. § 835 ods. 2 Obč. zák.
Polemizuje s vyjadrením súdu, že návrh žalobcu voči žalovanému v l. rade ako
ručiteľovi sa mu javí vzhľadom na neskončený incidenčný spor ako predčasný, domnieva sa,
že súdu sa v rozsudku nič nemôže javiť, musí to uznať za preukázané alebo nie. Naďalej tvrdí,
že žalovaný v l. rade zodpovedá ako ručiteľ podľa § 477 ods. 2 Obch. zák. a je vecou veriteľa,
voči ktorému zo solidárne zaviazaných dlžníkov si svoje právo uplatní.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu, ktoré boli doručené žalovanému v 2. rade dňa
29.10.2007 a žalovaným v 1. a 3. rade dňa 26.10.2007 v súdom stanovenej 10 dňovej lehote
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. a dospel k záveru, že je
dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou v znení
jej na pojednávaní dňa 12.3.2007 pripustenej zmeny uplatnil voči žalovaným nárok na
zaplatenie spoločne a nerozdielne a sumy vo výške 88 755 632,09 Sk s 13 % úrokom
z omeškania ročne od 5.12.2002 do zaplatenia s tým, že do výšky plnenia jedného z nich
zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaného v l. rade žiadal zaviazať výlučne na
zaplatenie sumy vo výške 4 326 303,69 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 5.12.2002 do
zaplatenia.
Súd l. stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že dohodou o zániku zmluvy o združení
osôb zo dňa 31.12.2000 a jej dodatku č. 1 zanikla solidárna zaviazanosť žalovaných za
záväzky voči tretím osobám podľa § 835 ods. 2 Obč. zák. a záväzky vymedzené v dodatku
č. 1 prešli výlučne na žalovaného v l. rade a nárok výlučne voči žalovanému v l. rade ako
ručiteľovi za záväzok pri predaji podniku podľa § 477 ods. 3 Obch. zák. nie je dôvodný,
nakoľko žalobca ako veriteľ pohľadávky nepreukázal postup podľa § 478 ods. l a 2 Obch.
zák..
Súd tiež usúdil, že aj ak by nárok proti nemu bol dôvodný, pohľadávka žalobcu proti
nemu by zanikla započítaním zo strany A a na záver vyslovil, že keďže si žalobca uplatnil
spornú pohľadávku aj incidenčnou žalobou v konkurznom konaní voči úpadcovi A, ktoré nie
je skončené javí sa mu návrh žalobcu voči žalovanému v l. rade z titulu ručenia podľa § 477
ods. 3 Obch. zák. ako predčasný.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom v jeho názore, že súd l. stupňa vec nesprávne
posúdil a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Súd l. stupňa nesprávne právne posúdil už otázku solidárnej zodpovednosti
žalovaných za záväzky voči tretím osobám a jej zániku nesprávnym výkladom ust. § 835 ods.
2 v spojení s ust. § 840 Obč. zák. a následkom toho vyvodil nesprávne prípadnú výlučnú
zaviazanosť žalovaného v l. rade a opätovne nesprávne, aplikujúc nesprávne ust. § 478 ods.
1a 2 Obch. zák. ako povinnosť a nie oprávnenie veriteľa usúdil, že nárok voči žalovanému
v l. rade je taktiež nedôvodný.
Pokiaľ ide o nesprávnosť výkladu ust. § 835 ods. 2 v spojení s ust. § 840 Obč. zák. pri
ich aplikácii na zánik združenia v zmysle § 829 a nasl. Obč. zák. dohodu o zániku združenia
a názor súdu, že v tejto situácii nemožno použiť ust. § 531 ods. l a 2 Obč. zák. odvolací súd
poukazuje na to, že citované ustanovenia sú v Občianskom zákonníku systematický zaradené
do ôsmej časti označenej ako Záväzkové právo, pričom § 531 je umiestnený v prvej hlave
označenej Všeobecné ustanovenia a § 835 a § 840 sú v rámci zmluvy o združení v šestnástej
hlave označenej Zmluva o združení. Pokiaľ súd l. stupňa uvádza, že prípadný súhlas veriteľa
by nemal adresáta, mal posúdiť dohodu žalovaných o zániku združenia podľa ust. § 39 Obč.
zák. ex offo.
Vychádzajúc z tohto apriórne nesprávneho právneho posúdenia zaviazanosti
žalovaných za žalobcom uplatnený nárok potom súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy,
na ktoré tento opätovne poukázal vo svojom odvolaní.
Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa § 221
ods. l písm. h/ O.s.p. zrušil a vec v súlade s ust. § 221 ods. 3 O.s.p. vrátil súdu l. stupňa na
ďalšie konanie.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd l. stupňa
v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 31. januára 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
Z predseda senátu