Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1obo/241/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N, zast. Mgr. M, proti

žalovanému v l. rade: l/ P, r.č. X, Ď, zast. JUDr. I, žalovanému v 2. rade: P,

r.č. X, Č, žalovanému v 3. rade: I, r.č. X, P o zaplatenie 93 081 935,77 Sk s prísl. na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. marca 2007 č.k. 5 Cb

262/02-926 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

12. marca 2007 č.k. -926 z r u š u j e a vec vracia súdu l. stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanému trovy konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca návrhom naposledy upraveným podaním zo

dňa 8.1.2007 požiadal aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2., a 3. rade uhradiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu vo výške 88 755 632,09 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne

od 5.12.2002 do zaplatenia s tým, že do výšky plnenia jedného z nich zaniká povinnosť

ostatných žalovaných. Žalovaného v l. rade žiadal zaviazať výlučne na zaplatenie sumy vo

výške 4 326 303,69 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2002 do zaplatenia.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní v 1. až 3. rade dňa 1.1.1997 uzavreli

zmluvu o združení osôb s názvom A. Jedným z predmetov činnosti združenia bola

veľkoobchodná činnosť s ovocím a zeleninou, potravinárskym, priemyselným a spotrebným

tovarom a maloobchodná činnosť s ovocím a zeleninou.

Na základe dohody o zániku zmluvy o združení osôb zo dňa 31.12.2000 sa účastníci

združenia dohodli, že združenie zaniká ku dňu 31.12.2000 a dodatkom č. 1 k dohode

o zániku zmluvy o združení z tohto istého dňa bolo dohodnuté, že práva a záväzky

vymedzené v prílohe tohto dodatku prechádzajú na P (žalovaného v l. rade).

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 26.2.2001, uzavretou medzi predávajúcim –

žalovaným v l. rade, podnikajúcim pod obchodným menom A 28, IČO: X a kupujúcim – A,

IČO: X sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva

a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu firmy P, uvedených v účtovnej

evidencii predávajúceho podniku. Súčasťou prevodu na základe zmluvy o predaji podniku

boli aj záväzky podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 5 tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou

súčasťou.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.3.2003 č.k. -10 bol

vyhlásený konkurz na majetok A, IČO: X

Súd na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, že nie je dôvodná obrana

žalovaných, že medzi nimi ako účastníkmi združenia a žalobcom neexistoval záväzkový

obchodný vzťah z titulu dodávky tovaru. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2003 zároveň

popísal názorným spôsobom existenciu a priebeh prebiehajúceho obchodu medzi združením

a priamo žalobcom, ako aj v tých prípadoch, ak žalobca objednal pre združenie tovar cestou

iného holanského dodávateľa. O vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a členmi

združenia A o jeho priebehu, svedčia žalobcom predložené faktúry s príslušenstvom na č.l. 4

až 463, ako aj colné doklady o preclení tovaru žalovaným v l. rade za združenie, ktoré

konajúci súd obdržal od Colného úradu v Nitre a Prešove. Tieto colné doklady sú pripojené

k tomuto súdnemu spisu. O existencii záväzkového vzťahu medzi účastníkmi svedčí aj

výpoveď svedka Ing. P a v neposlednom rade aj vyššie uvedené účtovné zoznamy

neuhradených faktúr žalobcovi, ktoré ako záväzok prešli zo združenia po jeho zániku na

žalovaného v l. rade a následne zo žalovaného v l. rade na základe zmluvy o predaji podniku

na A. Teda na základe týchto vykonaných a označených dôkazov súd dospel k záveru, že

medzi žalobcom a žalovaným vznikol a trval právny vzťah z titulu zmluvy o medzinárodnej

kúpe tovaru.

Pokiaľ ide o žalobcov návrh uznal ho súd za neopodstatnený. Vychádzajúc

z reštriktívnej interpretácie ust.§ 840 Obč. zák. usúdil, že dohodou o zániku združenia ku dňu

31.12.2000 záväzky vymedzené v prílohe dodatku prešli výlučne na žalovaného v l. rade

z čoho vyplýva, že nárok žalobcu proti žalovaným v l. až 3. rade na plnenie spoločne

a nerozdielne nie je dôvodný.

Nedôvodnosť návrhu proti žalovanému v l. rade oprel o ust. § 478 ods. l a 2 Obch.

zák. a skutočnosť, že žalobca ako veriteľ pohľadávky nepreukázal súdu postup podľa § 478

ods. l a 2 , z čoho vyplýva, že jeho nárok výlučne proti žalovanému

v l. rade ako ručiteľovi je taktiež nedôvodný. Ak by aj bol nárok proti nemu dôvodný,

pohľadávka žalobcu proti nemu by zanikla započítaním zo strany A. Toto družstvo dňa

16.12.2002, ešte pred vyhlásením konkurzu na A, jednostranným zápočtom započítalo svoju

pohľadávku vo výške 126 806 000 Sk oproti pohľadávke žalobcu vo výške 115 024 111,23

Sk. Tú istú pohľadávku vo výške 115 024 111,23 Sk po vyhlásení konkurzu na A, žalobca

prihlásil do konkurzného konania prihláškou zo dňa 30.5.2003, ktorá je súčasťou celej

prihlásenej pohľadávky žalobcom do konkurzného konania vo vzťahu k A družstvu vo výške

493 575 427,87 Sk. Keďže jednostranným zápočtom družstva zo dňa 16.12.2002 oproti

pohľadávke žalobcu z titulu predmetu tohto sporu, pohľadávka žalobcu zanikla, správca

konkurznej podstaty pohľadávku v celkovej výške 493 575 427,87 Sk neuznal ani čo

do základu, ani čo do výšky. Z tohto dôvodu žalobca celú neuznanú pohľadávku tzv.

incidenčnou žalobou uplatnil na Krajskom súde v Košiciach ako súde konkurznom, pričom

konanie o nej sa vedie pod sp. zn. . Podľa jeho vedomostí o tomto incidenčnom

spore doposiaľ konkurzným súdom rozhodnuté nebolo. Čo sa týka pohľadávky vo výške 115

024 111,23 Sk, ktorú si A ešte pred konkurzom vzájomným jednostranným zápočtom

uplatnilo vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, tvoriacej predmet tohto sporu, správca konkurznej

podstaty uviedol, že táto pohľadávka družstva bola vygenerovaná na základe znaleckého

posudku vypracovaného Doc. P Pozostávala z ekonomickej ujmy a ušlého zisku, ktorý

vznikol družstvu z nerealizovania tržieb predaja tovaru vo vzťahu k žalobcovi.

Súd usúdil, že keďže žalobca si uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu,

v konkurznom konaní vo vzťahu k úpadcovi A, a správca ju v konkurznom konaní neuznal

ani čo do základu, ani čo do výšky, prebieha o nej konanie na konkurznom súde na základe

tzv. incidenčnej žaloby, ktoré doposiaľ nie je skončené, návrh žalobcu proti žalovanému v l.

rade z titulu ručenia podľa § 477 ods. 3 Obch. zákonníka sa zároveň javí ako predčasný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť, žalobe v celom

rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Odvolanie odôvodňuje ustanoveniami ,, a

Čo do nevykonania navrhovaných dôkazov z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci poukazuje na nevykonanie dôkazu originálom zmluvy o predaji podniku zo

dňa 26.2.2001 so všetkými jej prílohami a dodatkami a tvrdí, že následkom toho nemohol súd

ani preukazujúco ustáliť, že išlo o platnú zmluvu o prevode podniku. Rovnako vytýka súdu,

že v súvislosti so zápočtom pohľadávok nevykonal dôkaz originálom znaleckého posudku

doc. P ako aj to, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný v l. rade aj po prevode

podniku ďalej disponoval svojím obchodným menom, mal pôvodné živnostenské oprávnenie,

teda naďalej podnikal v predmete podnikania, ktorého sa prevod týkal.

Nesprávne právne posúdenie vidí aj v tom, že z údajného nepreukázania postupu

žalobcu podľa ust. § 478 ods. l a 2 Obch. zák. vyvodil nedôvodnosť žalobcovho nároku voči

žalovanému v l. rade ako ručiteľovi.

Nesúhlasí s interpretáciou § 840 Obč. zák. súdom a tvrdí, že solidárna a spoločná

zodpovednosť účastníkov združenia aj v prípade jeho zrušenia dohodou trvá do dňa jeho

zrušenia v súlade s ust. § 835 ods. 2 Obč. zák.

Polemizuje s vyjadrením súdu, že návrh žalobcu voči žalovanému v l. rade ako

ručiteľovi sa mu javí vzhľadom na neskončený incidenčný spor ako predčasný, domnieva sa,

že súdu sa v rozsudku nič nemôže javiť, musí to uznať za preukázané alebo nie. Naďalej tvrdí,

že žalovaný v l. rade zodpovedá ako ručiteľ podľa § 477 ods. 2 Obch. zák. a je vecou veriteľa,

voči ktorému zo solidárne zaviazaných dlžníkov si svoje právo uplatní.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu, ktoré boli doručené žalovanému v 2. rade dňa

29.10.2007 a žalovaným v 1. a 3. rade dňa 26.10.2007 v súdom stanovenej 10 dňovej lehote

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ods. l bez

nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že je

dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou v znení

jej na pojednávaní dňa 12.3.2007 pripustenej zmeny uplatnil voči žalovaným nárok na

zaplatenie spoločne a nerozdielne a sumy vo výške 88 755 632,09 Sk s 13 % úrokom

z omeškania ročne od 5.12.2002 do zaplatenia s tým, že do výšky plnenia jedného z nich

zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaného v l. rade žiadal zaviazať výlučne na

zaplatenie sumy vo výške 4 326 303,69 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 5.12.2002 do

zaplatenia.

Súd l. stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že dohodou o zániku zmluvy o združení

osôb zo dňa 31.12.2000 a jej dodatku č. 1 zanikla solidárna zaviazanosť žalovaných za

záväzky voči tretím osobám podľa § 835 ods. 2 Obč. zák. a záväzky vymedzené v dodatku

č. 1 prešli výlučne na žalovaného v l. rade a nárok výlučne voči žalovanému v l. rade ako

ručiteľovi za záväzok pri predaji podniku podľa § 477 ods. 3 Obch. zák. nie je dôvodný,

nakoľko žalobca ako veriteľ pohľadávky nepreukázal postup podľa § 478 ods. l a 2 Obch.

zák..

Súd tiež usúdil, že aj ak by nárok proti nemu bol dôvodný, pohľadávka žalobcu proti

nemu by zanikla započítaním zo strany A a na záver vyslovil, že keďže si žalobca uplatnil

spornú pohľadávku aj incidenčnou žalobou v konkurznom konaní voči úpadcovi A, ktoré nie

je skončené javí sa mu návrh žalobcu voči žalovanému v l. rade z titulu ručenia podľa § 477

ods. 3 Obch. zák. ako predčasný.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom v jeho názore, že súd l. stupňa vec nesprávne

posúdil a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Súd l. stupňa nesprávne právne posúdil už otázku solidárnej zodpovednosti

žalovaných za záväzky voči tretím osobám a jej zániku nesprávnym výkladom ust. § 835 ods.

2 v spojení s ust. § 840 Obč. zák. a následkom toho vyvodil nesprávne prípadnú výlučnú

zaviazanosť žalovaného v l. rade a opätovne nesprávne, aplikujúc nesprávne ust. § 478 ods.

1a 2 Obch. zák. ako povinnosť a nie oprávnenie veriteľa usúdil, že nárok voči žalovanému

v l. rade je taktiež nedôvodný.

Pokiaľ ide o nesprávnosť výkladu ust. § 835 ods. 2 v spojení s ust. § 840 Obč. zák. pri

ich aplikácii na zánik združenia v zmysle § 829 a nasl. Obč. zák. dohodu o zániku združenia

a názor súdu, že v tejto situácii nemožno použiť ust. § 531 ods. l a 2 Obč. zák. odvolací súd

poukazuje na to, že citované ustanovenia sú v systematický zaradené

do ôsmej časti označenej ako Záväzkové právo, pričom § 531 je umiestnený v prvej hlave

označenej Všeobecné ustanovenia a § 835 a § 840 sú v rámci zmluvy o združení v šestnástej

hlave označenej Zmluva o združení. Pokiaľ súd l. stupňa uvádza, že prípadný súhlas veriteľa

by nemal adresáta, mal posúdiť dohodu žalovaných o zániku združenia podľa ust. § 39 Obč.

zák. ex offo.

Vychádzajúc z tohto apriórne nesprávneho právneho posúdenia zaviazanosti

žalovaných za žalobcom uplatnený nárok potom súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy,

na ktoré tento opätovne poukázal vo svojom odvolaní.

Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa § 221

ods. l písm. h/ zrušil a vec v súlade s ust. vrátil súdu l. stupňa na

ďalšie konanie.

Podľa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd l. stupňa

v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 31. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

Z predseda senátu