Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/263/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P, IČO: X, zast. JUDr. J,

proti žalovanému: T zast. JUDr. E, o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, na

odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.

novembra 2007 č.k. -239, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

13. novembra 2007 č.k. -239 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením námietku neexistencie právomoci

súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť zo dňa 29.9.2006 zamietol.

Podľa odôvodnenia uznesenia, žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2004 sa žalobca

domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti E, zo žalobcu

na žalovaného, uzatvorená dňa 10.10.2002 medzi účastníkmi konania je neplatná.

Dňa 11.2.2005 bola súdu doručená námietka žalovaného o neexistencii právomoci

súdu Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Námietku odôvodnil tým, že žalovaný

v l. rade má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, a to v štáte K, v provincii O. Po právnej

stránke odôvodnil svoju námietku tvrdením, že nie sú splnené podmienky právomoci súdov

SR na rozhodnutie veci v zmysle ust. a ani až 37d,

Rovnaké dôvody uviedol žalovaný aj v námietke neexistencie právomoci zo dňa

29.9.2006, ktorú doplnil o skutočnosť, že žalovaný už nemá na území SR zapísanú

organizačnú zložku podniku. Doklad preukazujúci výmaz organizačnej zložky žalovaného

z obchodného registra predložil žalovaný už skôr, a to dňa 21.3.2005.

K žalovaným namietaného nedostatku právomoci súdov SR žalobca uviedol, že nie je

možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v l. rade, v zmysle ktorého ak žalovaný v l. rade

nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá tu ani žiadny majetok.

Žalovaný v l. rade totiž vlastní obchodný podiel v slovenskej obchodnej spoločnosti G ktorej

je jediným spoločníkom. Po právnej stránke žalobca poukázal na ust. § 37a písm. d/ zákona č.

Podľa názoru súdu z dikcie ust. § 37a písm. d/ ZMPSaP vyplýva, že v predmetnej

právnej veci je jediným do úvahy prichádzajúcim hraničným ukazovateľom založenia

právomoci súdov SR miesto plnenia. Súd sa však nestotožnil s mienkou žalobcu, podľa ktorej

je miesto plnenia možné na území SR iba cez zápis v obchodnom registri SR. Zápis

v obchodnom registri nemôže mať podľa názoru súdu povahu miesta plnenia, a to s poukazom

na ust. § 336 Obch. zák., ako aj so zreteľom na účinky prevodu obchodného podielu v zmysle

ust. . Vychádzajúc z ust. Obch. zák. a čl. II bod 32

zmluvy o prevode obch. podielu uzavrel, že miesto plnenia pri zaplatení odplaty za prevod

obchodného podielu bolo na území Slovenskej republiky.

Miesto plnenia pri prevode obchodného podielu slovenskej obchodnej spoločnosti,

jeho zisťovanie už súd nepovažoval vzhľadom na uvedené miesto plnenia pri zaplatení

odplaty za relevantné. Z povahy veci však vyplýva, že toto miesto plnenia môže byť v danom

prípade výlučne len na území Slovenskej republiky, a to so zreteľom na už uvedené ust.

§ 336 Obch. zákonníka, ale aj s poukazom na ust. § 115 ods. 4 Obch. zákonníka.

Na tomto základe dospel súd k záveru, že je daná právomoc súdu na prejednanie

a rozhodnutie veci v zmysle ust. § 37a písm. d/ ZMPSaP.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd konanie

vo veci zastaví pre nedostatok právomocí slovenských súdov o veci rozhodnúť. Tvrdí, že súd

l. stupňa nesprávne vec právne posúdil, nesprávne interpretoval ust. § 37a písm. d/ ZMPSaP.

Podľa jeho vyjadrenia ustanovenie § 37a písm. d/ ZMPSaP pojednáva výlučne len o dodaní

tovaru, poskytnutí služieb a vykonaní prác a súd l. stupňa sa vôbec nevysporiadal so

skutočnosťou či obchodný podiel je možno subsumovať pod niektorý pojem (tovar, služby

alebo práca) v spomenutom ustanovení. Uvádza, že obchodný podiel je samostatný predmet

občianskoprávnych vzťahov, ktorý má nehmotnú povahu a nemožno ho považovať za vec

v právnom zmysle slova. Obchodný podiel sa považuje za inú majetkovú hodnotu, a nemožno

ho subsumovať pod tovar (hnuteľná vec), služby ani prácu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ust. ods. l

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že nie je

dôvodné.

Odvolací súd sa úplne stotožnil s výrokom i s odôvodnením napadnutého uznesenia.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu

dňa 2.12.2004 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu

spoločnosti E zo žalobcu na žalovaného, uzatvorená dňa 10.10.2002 medzi účastníkmi

konania je neplatná.

Súd l. stupňa napadnutým uznesením rozhodol o námietke neexistencie právomoci

slovenských súdov vznesenej žalovaným podaním zo dňa 29.9.2006, doručeným súdu dňa

3.10.2006. Ako dôvod podania námietky sa uvádza rozsudok NS SR zo dňa 29.6.2006 sp. zn.

a , ktorý zaviazal prvostupňový súd zisťovať existenciu podmienok

konania so zameraním na existenciu právomoci súdu.

V odôvodnení tvrdenej neexistencie právomoci slovenských súdov sa uvádza, prečo

nie sú dané predpoklady ust. § 37 ZMPSaP. Žalovaný v tomto podaní tiež tvrdí, že nie sú

splnené podmienky danosti právomoci slovenských súdov podľa ust. § 37a až 37c ZMPS aP,

svoje tvrdenie však nijako neodôvodňuje. Urobil to až v odvolaní reagujúc na odôvodnenie

napadnutého uznesenia.

Z uvedeného je zrejmé, že pre riešenie otázky, či je alebo nie je vo veci daná

právomoc slovenských súdov rozhodujúcou je správna interpretácia ust. § 37a písm. d/

ZMPSaP. Toto znie:

Právomoc slovenských súdov je daná, je vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť

alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej

republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

Odvolateľov výklad citovaného ustanovenia nijako nezohľadňuje časť ustanovenia za

bodkočiarkou, kde sa použil výraz miesto plnenia a nijako sa ani s touto časťou ustanovenia

nevysporiadava len kladie dôraz na tvrdenie, že obchodný podiel nie je tovar.

Súd však založil svoje rozhodnutie práve na tejto časti ustanovenia, teda na časti

vyslovenej za bodkočiarkou, a na skutočnosti, že miesto plnenia bolo na území Slovenskej

republiky a odvolací súd sa s interpretáciou i aplikáciou citovaného ustanovenia súdom

l. stupňa stotožnil.

Správnosť tohto výkladu súdom l. stupňa potvrdzuje gramatická i logická

interpretácia citovaného ustanovenia.

Po stránke gramatickej zákonodarca použil v citovanom ustanovení pred slovkom

inak bodkočiarku, čo značí, že k výpočtu uvedenému pred bodkočiarkou – odovzdávanie

tovaru, poskytnutie služieb, vykonanie prác – pripojil všeobecný pojem miesto plnenia ako

ďalšiu časť výpočtu. Dôkazom toho, že výraz plnenie nie je v citovanom ustanovení

synonymom pojmu tovar – ako ho interpretuje odvolateľ - je aj slovko inak, ktorého použitie

znamená vyslovenie dodatočného, ďalšieho predpokladu danosti právomoci slovenských

súdov.

S týmto gramatickým výkladom citovaného ustanovenia je zhodný aj výklad logický.

Zákonodarca zakotvil právomoc slovenských súdov vo všetkých prípadoch ostatných zmlúv,

kedy miesto plnenia, čo je nesporne širší pojem ako - malo byť alebo bolo na území

Slovenskej republiky.

Z uvedeného hlbšieho a podrobnejšieho výkladu ust. § 37a písm. d/ ZMPSaP

jednoznačne vyplýva, že interpretácia tohto ustanovenia súdom l. stupňa bola správna a jeho

aplikácia dôvodná. Vyplýva z neho tiež neopodstatnenosť odvolateľovej výtky že súd

l. stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťou, že obchodný podiel nemožno subsumovať pod

pojem tovar ani sa zaoberať jeho povahou, preukazuje totiž nepotrebnosť zaoberať sa touto

otázkou pre rozhodnutie veci.

Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 31. januára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

13. novembra 2007 č.k. -239 p o t v r d z u j e .