Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/15/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza

v právnej veci navrhovateľa Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová

č. 27, Bratislava, IČO : 17 333 768, proti odporcom 1/ Ž. M., a.s., M., IČO : X., 2/ Mgr. P.

V., bývajúcemu v T., 3/ P. V., bývajúcej v T.., odporcovia 2/, 3/ v dovolacom konaní

zastúpení JUDr. K. G., advokátkou v P., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na

Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne z 20. júna

2005, č.k. -94 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra

2005 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne z 20. júna 2005 č.k.

-94 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2005 sp.zn.

z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 20. júna 2005 č.k. -94 určil,

že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcami 2/, 3/ ako

kupujúcimi, na základe ktorej bol zapísaný vklad vlastníckeho práva Katastrálnym úradom T.

pod č. V. ohľadom prevodu nehnuteľností v katastrálnom území H. M., vedených v katastri

nehnuteľností na LV č. X., ako hospodárska budova (šopa) na parc.č. X., pozemok parc.č. X.

2

– zastavaná plocha vo výmere X. m, ako hospodárska budova (kôlňa) na parc.č. X., pozemok

2

parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, ako pozemok (dvor) parc.č. X. – zastavaná

plocha vo výmere X., je neplatná. Odporcu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania

1 500 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s § 19a

ods. 2 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení

neskorších predpisov, bez súhlasu navrhovateľa a preto je v súlade s § 19a ods. 4 citovaného

zákona neplatná. Z hľadiska posúdenia v zmysle ustálil, že v danej veci

boli splnené procesné predpoklady úspešnosti určovacej žaloby, t.j. že účastníci mali vecnú

legitimáciu a na požadovanom určení bol naliehavý právny záujem. Sporným právnym

úkonom – kúpnou zmluvou bola bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa prevedená časť

privatizovaného majetku na inú osobu, pričom absencia tohto súhlasu spôsobuje neplatnosť

tohto úkonu. Z povahy veci vyplynulo, že pre odstránenie právnej neistoty navrhovateľa (ale

i odporcov), neostalo dotknutému navrhovateľovi nič iné, ako súdna ochrana, a to práve

žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu. Navrhovateľov stav právnej neistoty mohol

byť vyriešený práve požadovaným určením. Za hmotnoprávne pochybenie, s následkom

neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ako aj neplatnosti všetkých naň nadväzujúcich

právnych úkonov, potom súd prvého stupňa vyhodnotil porušenie povinnosti zadovážiť si

pred prevodom časti privatizovaného majetku súhlas navrhovateľa v zmysle § 19a ods. 2

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení

neskorších predpisov. Toto viedlo k vyhoveniu návrhu o určenie neplatnosti právneho

úkonu, tak ako ju uplatnil navrhovateľ.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31. októbra 2005 sp.zn.

odmietol odvolanie odporcov 2/, 3/ s poukazom na , pretože svoje

odvolanie odôvodnili až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Navrhovateľovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku okresného súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu na základe

podnetu odporcov 2/, 3/ podal dňa 12. decembra 2006 mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca 1/ bol založený rozhodnutím

zakladateľa Fondom národného majetku Slovenskej republiky vo forme notárskej zápisnice

a zakladateľskou listinou podľa a nasl. dňom 1. augusta 1997.

Dňa 5. novembra 1998 bola uzavretá kúpna zmluva medzi navrhovateľom a spoločnosťou L.

s.r.o. so sídlom v T., predmetom ktorej bolo 35 740 ks akcií odporcu 1/, ktoré predstavovali

podiel 66 % na základnom imaní odporcu 1/. Kúpna cena akcií bola stanovená v sume

3 574 000 Sk a mala byť uhradená v splátkach do 31. decembra 2007. Kupujúci však uhradil

len prvú splátku vo výške 536 000 Sk, ďalšie splátky neuhradil. Dňa 10. apríla 2001 uzatvorili

odporca 1/ ako predávajúci a odporcovia 2/, 3/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

bola časť nehnuteľností, vedená pôvodne na LV č. 5, kat.úz. H, Mk. K uzavretiu kúpnej

zmluvy došlo bez súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní náležite neodôvodnil

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Zo žiadnych

okolností uvádzaných navrhovateľom nemožno vyvodiť, v čom spočíva jeho neisté právne

postavenie, resp. v čom je ohrozené jeho právo. Bez preukázania naliehavého právneho

záujmu mal okresný súd návrh zamietnuť. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov, sa vzťahuje len na tzv. veľkú

privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných

projektov, schválených či určených orgánmi verejnej moci, ktoré sú vyňaté z prieskumnej

činnosti všeobecných súdov, a to či už podľa tretej časti alebo piatej časti V danom

prípade však navrhovateľ a odporcovia 1/ až 3/ navonok nevystupovali ako účastníci tzv.

veľkej privatizácie, ale ako účastníci kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho

zákonníka, teda subjekty súkromného práva, takže na právny vzťah dopadali princípy

súkromného práva, ako sú rovnosť účastníkov, zmluvná voľnosť, dispozitívnosť, a to aj vo

vzťahu pri výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej

zmluvy. Odporca 1/ ako právnická osoba pri dispozícii s majetkom mal rovnakú zmluvnú

voľnosť, ako ktorýkoľvek iný právny subjekt, lebo neexistuje právny predpis, ktorý by mu ju

obmedzoval. Súd ďalej nesprávne posudzoval uzavretie kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom

č. , následkom čoho vyslovil nesprávne a nezákonné argumentačné závery.

Rozhodnutie okresného súdu preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a zasahuje

do práv a právom chránených záujmov účastníka, ktoré nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Preto je odôvodnené podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 v spojení s

Navrhovateľ žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa

považoval za správny a vydaný v súlade s právnymi predpismi. Pri podaní návrhu postupoval

v súlade so o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,

ktorý je vo vzťahu k ostatným predpisom lex specialis. Jeho naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy, ak došlo k prevodu majetku v rozpore s týmto zákonom, je vždy

daný, a je to i jeho povinnosťou, vyplývajúcou z plnenia úloh, pre ktoré bol zriadený.

Odporca 1/ považoval mimoriadne dovolanie za neodôvodnené a žiadal ho zamietnuť.

Namietal proti argumentácii použitej v dovolaní, ktorá je podľa jeho názoru neodborná

a „lobbysticky podmienená“.

Odporcovia 2/, 3/ sa stotožnili s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je

dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane

jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s ).

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady dovolací súd nezistil.

Mimoriadny dovolateľ takéto vady konania a rozhodnutia v dovolaní ani nevytýkal.

Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založil svoj

mimoriadny opravný prostriedok dovolateľ a dospel k záveru, že obsah jeho mimoriadneho

dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadny dovolateľ namietal, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto mal okresný súd návrh

zamietnuť. Vychádzal z toho, že pri právnom úkone, uzavretí kúpnej zmluvy, navonok

vystupovali všetci účastníci ako subjekty súkromného práva, a najmä odporca 1/ nebol

žiadnym právnym predpisom obmedzený vo svojej zmluvnej voľnosti. Ďalej namietal

nesprávne posúdenie uzavretia kúpnej zmluvy v rozpore so

o prevode majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov.

Tieto závery mimoriadneho dovolateľa nie sú správne.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Určovacím návrhom sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda

vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyslovil, že určité právo

či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ podaním určovacieho návrhu

vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie – danie mu istoty práva.

Navrhovateľ v danej veci je právnická osoba zriadená osobitným zákonom (zák. SNR

č. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku

štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov), ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme (§ 27 ods. 1 zák.

č. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov).

Pri uskutočňovaní činnosti navrhovateľa vznikajú mu práva a záväzky a je oprávnený

domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánov a môže byť

žalovaný za nesplnenie jeho záväzkov alebo iných povinností, za ktoré porušenia zodpovedá

celým svojím majetkom (§ 30 citovaného zákona).

V zmysle o prevode majetku štátu na iné osoby,

v znení neskorších predpisov, do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného

majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie

s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa

privatizovaného majetku.

V zmysle § 19a ods. 2 cit. zákona, do splatenia celej kúpnej ceny je prevod

privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do

obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po

predchádzajúcom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti

nadobúdateľa na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí nesúhlas, má sa za to, že

súhlas bol udelený. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri akciových

spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní akciovej spoločnosti sú predmetom

predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom

uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do

obchodnej spoločnosti alebo jeho založenia v prospech tretích osôb sú neplatné.

V zmysle § 19a ods. 3 cit. zákona, ak fond vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku

2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky

prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy.

V zmysle § 19a ods. 4 cit. zákona, úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore

s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné.

V zmysle , neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor so zákonom znamená nielen rozpor s , ale so

všetkými predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. Predpismi, ktorých

porušenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, sú najmä všetky zákonné

normy, ktoré obmedzujú zmluvnú voľnosť účastníkov, v súčasnosti najmä tzv. blokačné

ustanovenia v reštitučných a privatizačných zákonoch.

Takýto následok majú i ustanovenia už citovaného o prevode

majetku štátu na iné osoby.

V predmetnej veci vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/ bol založený v rámci

privatizácie a preto sa naň vzťahujú i právne vzťahy upravené v

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

Zmluva č. bola uzavretá dňa 5. novembra 1998 s kupujúcim L., s.r.o. so

sídlom v T. a účinnosť nadobudla dňa 9. novembra 1998. Predmetom tejto zmluvy bol predaj

a kúpa 35 740 ks akcií spoločnosti Ž. M., a.s. so sídlom v M.. Akcie predstavovali 66 %-ný

podiel na základnom imaní spoločnosti Ž. M. a.s. Kúpna cena predávaných akcií bola

3 574 000 Sk a mala byť zaplatená do 31. decembra 2007. Kupujúcim bola uhradená

v zmysle zmluvy len prvá splátka kúpnej ceny vo výške 536 000 Sk, ďalšie splátky kupujúci

neuhradil. Ako je zrejmé zo zmluvy zo dňa 5. novembra 1998 (č.l. 14 spisu) uzavretej medzi

navrhovateľom a L. s.r.o., táto zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou bola uzavretá podľa

o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov, a ďalších všeobecne záväzných predpisov. V čl. VII, ods. 3 tejto zmluvy je

uvedené, že kupujúci sa zaväzuje do splatenia kúpnej ceny nakladať s akciami, ktoré sú

predmetom prevodu podľa tejto zmluvy len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho

v zmysle a v znení neskorších predpisov. Úkony

vykonané v rozpore s týmto ustanovením sú neplatné.

V tomto smere záver o súkromnoprávnej povahe právnych úkonov medzi účastníkmi

a neobmedzenej zmluvnej voľnosti odporcu 1/ zo strany mimoriadneho dovolateľa nie je

správny.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bol odporca 1/ vo vzťahu k nadobudnutému

majetku zo strany navrhovateľa citovaným právnym predpisom obmedzený, a to do tej miery,

že jeho právny úkon, urobený v rozpore s § 19a tohto zákona bol postihnutý priamo zo zákona

absolútnou neplatnosťou.

Nebolo sporné, že súhlas navrhovateľa, pri uzatvorení zmluvy o predaji časti majetku

odporcu 1/ odporcom 2/, 3/ udelený nebol, túto skutočnosť tak účastníci ako aj mimoriadny

dovolateľ nespochybnili. Nedostatok tohto súhlasu preto spôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy

medzi odporcami 1/ a 2/, 3/ ex tunc. V tomto smere je rozhodnutie okresného súdu vecne

i právne správne.

Navrhovateľ podal svoj návrh v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zákona,

pri výkone svojej činnosti vo verejnom záujme, čím bolo preukázanie jeho naliehavého

právneho záujmu na určení dané. V tomto smere treba prisvedčiť vecnej správnosti záverov

súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval za dôvodné,

a preto ho podľa veta pred bodkočiarkou v spojení s

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcom 1/, 2/, 3/, ktorí úspech nemali (§ 142 ods. 1, § 224

ods. 1, a ). Dovolací súd mu však náhradu trov konania

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich náhradu v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :