Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/153/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza

v právnej veci zložiteľky F., a.s. v likvidácii, so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej JUDr. M.

Ť., advokátkou so sídlom v B., o prijatie 1 972 Sk do úschovy súdu, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp.zn. , na dovolanie zložiteľky proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 11. mája 2007 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 9. marca 2007 č.k. -8 zamietol

návrh, ktorým sa zložiteľka domáhala, aby súd prijal do úschovy sumu 1 972 Sk, ktorú chcela

zložiť za účelom splnenia jej dlhu voči príjemcovi J. L. bývajúcemu v B.. Vo svojom návrhu

uviedla, že jeho akcie vyhlásila za neplatné, predala ich a výťažok chce zložiť do úschovy

súdu ( a ), lebo po tom, ako mu výťažok zaslala poštou,

nebol adresátom prevzatý. Podľa jej právneho názoru ide tu o prípad, v ktorom ako zložiteľka

(dlžníčka) nemôže splniť záväzok z dôvodu, že príjemca (veriteľ) je v omeškaní, lebo neprijal

ňou riadne ponúknuté plnenie (výťažok). Súd prvého stupňa zistil, že príjemca zomrel X, teda

ešte pred podaním návrhu dňa 26. septembra 2006 na súd. Keďže veriteľ nie je v omeškaní,

nie je neprítomný a zložiteľ nemá pochybnosti o tom, kto je veriteľom ( ),

nebolo možné predmetnému návrhu vyhovieť. Ide tu o prípad nemožnosti splnenia dlhu,

ktorý spočíva v úmrtí osoby označenej za príjemcu, teda nie v dôvodoch uvedených v tomto

ustanovení zákona. Zložiteľka sa správne mala pokúsiť zistiť, kto je právnym nástupcom J. L.

a návrh na prijatie plnenia do úschovy súdu mohla podať, až keby sa u tohto nástupcu

vyskytol zákonný dôvod prijatia do úschovy v zmysle

Na odvolanie zložiteľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. mája 2007

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie

zastavil. Vychádzal z toho, že zložiteľ v návrhu na prijatie do súdnej úschovy v zmysle § 185a

ods. 2 (solučnej úschovy) musí uviesť niektorý z dôvodov určených v hmotnom práve,

pričom súd skúma len formálne podmienky tohto splnenia dlhu. Od hmotnoprávnej stránky

konania o úschove treba odlíšiť procesné predpoklady konania súdu. Účastníci konania

o úschove vstupujú do konania postupne – zložiteľ sa stáva účastníkom konania podaním

návrhu; ak je návrhu vyhovené, stáva sa účastníkom konania aj príjemca, prípadne ďalšie

osoby ( ). Ak teda chce súd vyhovieť návrhu na prijatie úschovy, musí mať

preukázané, že príjemca má spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a tomuto

príjemcovi doručiť do vlastných rúk uznesenie o prijatí úschovy. Smrťou však zaniká

spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti ( ), a teda

aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Pokiaľ teda zložiteľka v prejednávanej veci

za hmotnoprávny dôvod úschovy označila „omeškanie veriteľa“ (§ 568 Občianskeho

zákonníka), ale ňou označený príjemca stratil uvedenú spôsobilosť ešte pred začatím konania,

mal súd prvého stupňa konanie zastaviť pre neodstrániteľnú prekážku v konaní (§ 103 a § 104

), nie návrh zamietnuť. Odvolací súd preto uznesenie tohto súdu zmenil tak, že konanie

zastavil. Napadnuté uznesenie nemohol zmeniť (prijať úschovu), ale ani zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa, i keď zložiteľka v odvolacom konaní zmenila návrh tak, že za

hmotnoprávny dôvod úschovy uviedla „nepoznanie dedičov príjemcu alebo pochybnosti

o tom, kto je veriteľom“, lebo pre takýto postup neboli splnené procesné podmienky. Dodal,

že zložiteľka bude môcť podať nový návrh na prijatie peňazí do súdnej úschovy.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dňa 15. júna 2007 dovolanie zložiteľka.

Prípustnosť opravného prostriedku vyvodzovala z ustanovení a

písm.f/ Na odôvodnenie opodstatnenosti dovolania uviedla, že až do prijatia peňazí do

úschovy súdu je účastníkom konania len zložiteľ ( ), preto nemali byť

zohľadňované okolnosti na strane príjemcu. Tým, že odvolací súd zmenil napadnuté

prvostupňové uznesenie a konanie zastavil, odňal zložiteľke možnosť pred súdom konať,

pretože pre tento procesný postup neboli splnené zákonné podmienky. Na prijatie peňazí do

úschovy bolo postačujúce jej vyhlásenie o existencii niektorého z dôvodov uvedených

v , predmetný záväzok smrťou J. L. nezanikol a jediným spôsobom

splnenia záväzku bolo uloženie peňazí do úschovy súdu. V závere uviedla, že na súdy

Slovenskej republiky podala približne 2500 obdobných návrhov a jej skúsenosti svedčia

o nejednotnosti ich rozhodovania. Prax tých súdov, ktoré v prípade smrti osoby označenej za

príjemcu vychádzajú z rovnakého názoru ako Krajský súd v Banskej Bystrici v prejednávanej

veci, má pre zložiteľku negatívne dopady. Nemôže splniť svoje záväzky voči akcionárom,

ukladá sa jej povinnosť zisťovať okruh dedičov, ktorá jej nevyplýva zo žiadneho právneho

predpisu a tým sa tiež komplikuje ukončenie jej likvidácie. Z týchto dôvodov žiadala, aby

uznesenie odvolacieho súdu bolo zrušené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je

prípustné ( ), a dôvodné.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba preto, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len

podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa jeho obsahu (

v spojení s ). Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami

konania, pokiaľ mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

I keď zložiteľka na odôvodnenie dovolania uviedla, že postupom súdov jej v danej

veci bola odňatá možnosť pred súdom konať ( a

) a že jej bolo odopreté právo na spravodlivú súdnu ochranu ( Slovenskej

republiky), z obsahu jej dovolania je zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom s tým, že jeho vecne nesprávne rozhodnutie malo pre ňu uvedené negatívne

dopady.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľka nenamieta, že by súdy nižších stupňov neaplikovali správne

právne predpisy, namietala však nesprávnu interpretáciu ustanovení, ktoré upravujú konanie

o úschovách ( až ).

V zmysle na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné

papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku. Podľa § 185a

ods. 2 návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné

papiere alebo iné veci do úschovy skladá, že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty

skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní

alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa

nepozná. V zmysle účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten,

pre koho sú peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené. Po právoplatnosti uznesenia

o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

Konanie o úschovách ( až ) začína na návrh. Návrh na začatie

konania o úschove musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v zmysle

a obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (t.j.

zložiteľa), že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť,

pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené

pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná. Ak nemá podanie, ktorým

sa navrhovateľ domáha prijatia úschovy, všetky predpísané náležitosti, vyzve ho súd, aby

nesprávne alebo neúplné podanie v primeranej lehote opravil alebo doplnil; ak navrhovateľ

výzve nevyhovie a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd návrh odmietne

( a ). Pokiaľ nie sú splnené predpoklady pre prijatie úschovy, súd návrh

zamietne (viď primerane R 34/1977).

V prípade úschovy za účelom splnenia záväzku (tzv. solučná úschova) musí byť

v návrhu uvedený niektorý z dôvodov stanovených hmotným právom, v súlade s ktorým sa

plnenie skladá do úschovy. Súd pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre prijatie predmetu

plnenia do úschovy v zmysle , skúma splnenie formálnych podmienok prijatia

úschovy (viď primerane R 65/1967 a R 35/1989) a tiež to, či predmet úschovy je v čase

rozhodovania už v dispozícii súdu.

V štádiu rozhodovania o prijatí do úschovy sa súd zameriava na posúdenie, či dôvody

tvrdené navrhovateľom zodpovedajú v zákone uvedeným dôvodom a či v rámci toho, čo bolo

v návrhu uvedené na odôvodnenie prijatia úschovy, môže mať zloženie predmetu plnenia (vo

všeobecnosti) za následok splnenie dlhu. Nezaoberá sa otázkou, či tvrdenia zložiteľa

zodpovedajú skutočnosti a či zloženie predmetu úschovy bude mať v danom (konkrétnom)

prípade hmotnoprávne účinky splnenia dlhu. Neskúma ani, či zložiteľ je oprávnený plniť a či

osoba, pre ktorú je predmet úschovy určený, je oprávnená (spôsobilá) plnenie prijať. Nerieši

otázku, či existuje alebo neexistuje medzi zložiteľom a príjemcom právny vzťah, ktorý by bol

dôvodom plnenia, ktorého prijatie do úschovy súdu sa navrhuje, ani nepreskúmava, kto je

skutočným veriteľom zložiteľa. Súd vychádza z tvrdení navrhovateľa a návrh zamietne, len

ak z neho vyplýva, že dôvod úschovy podľa zákona nie je daný. Vyriešenie otázky, či a aké

právne účinky bude mať zloženie plnenia do úschovy súdu (v prípade, že úschova bude

súdom prijatá), nie je súčasťou rozhodovania súdu o prijatí plnenia do úschovy.

Účastníkom konania pri rozhodovaní o prijatí do úschovy je len zložiteľ (viď § 185b

). V tomto štádiu konania je pre súd významný iba obsah návrhu. Nemôže preto vziať

na zreteľ skutkové okolnosti, ktoré neboli uvedené v návrhu a ani neprichádza do úvahy, aby

ohľadom splnenia podmienok pre prijatie úschovy prihliadal na niečo iné, než obsahujú

tvrdenia navrhovateľa.

Právoplatné rozhodnutie súdu o prijatí úschovy za účelom splnenia dlhu má z hľadiska

zániku práv a povinností rovnaké právne účinky ako prevzatie plnenia veriteľom len vtedy, ak

dlžník zložil predmet úschovy v súlade s hmotným právom. Ak však dodatočne (po prijatí do

úschovy) vyjde najavo, že dôvody pre zloženie plnenia do úschovy súdu neboli v skutočnosti

dané, nemá zloženie plnenia do súdnej úschovy za následok splnenie dlhu (bez ohľadu na to,

že uznesenie o prijatí plnenia nadobudlo právoplatnosť). Riziko nesplnenia zákonných

dôvodov pre splnenie (zánik) dlhu zložením do úschovy súdu nesie zložiteľ.

So zreteľom na vyššie uvedený výklad je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu je založené na interpretácii ustanovení a , ktorú

dovolací súd nepovažuje za správnu. V jej dôsledku odvolací súd postupoval v rozpore so

zákonom, keď v štádiu rozhodovania o prijatí peňazí do úschovy vzal do úvahy okolnosť,

ktorá z návrhu nevyplývala a týkala sa toho, kto pri rozhodovaní o prijatí do úschovy nebol

účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnuté uznesenie zrušil

( ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :