Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
152/400694.8dbbd0.pdf
PDF · 128.12 KB
No categories available
1ObdoV/51/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 51/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom
z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,
JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej
veci ţalobcu: B. – T., zast. advokátom JUDr. P., proti ţalovanému: G., o určenie
zániku záloţného práva k nehnuteľnosti, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2007 č. k.
1 Obo 142/2005-255, rozhodol
t a k t o :
Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14.9.2004 č. k. 16 Cb 372/98-262 určil,
ţe záloţné právo zriadené na nehnuteľnosti ţalobcu – Športovej haly č. X k.ú. K.,
zapísané na LV X. na základe zmluvy o zriadení záloţného práva, uzavretej medzi
ţalobcom a ţalovaným dňa 29.6.1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej
zmluvy č. X., číslo zmluvy X. zaniklo. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe úver
vo výške 25 mil. Sk veriteľ podľa príkazu na úhradu z 30.6.1993 (č.l. 78) poukázal
na účet fyzickej osoby V., ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu
nehnuteľnosti, ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe úverové prostriedky
21 Obdo V 51/2007
budú poukázané na tento účet. Z účtovného dokladu z 2.7.1993 (č.l. 79) nevyplýva,
ţe by ţalovaný poskytol úver úverovému dlţníkovi. Teda vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, ţe ţalovaný záväzok z úverovej zmluvy nesplnil. Tento
záväzok nemôţe vzniknúť ani v budúcnosti, pretoţe medzičasom došlo k zániku
úverovej zmluvy, a to odstúpením z 23.6.1996. Keďţe z úverovej zmluvy nemá
ţiadny záväzok úverový dlţník, nemôţe mať záväzok ani záloţný dlţník, keďţe ide
o akcesorický právny vzťah, a preto povinnosť zo záloţnej zmluvy zanikla.
Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
z 23.1.2007 č. k. 1 Obo 142/2005-255 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a ţalobu zamietol (§ 220 ods. 1 OSP). Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol,
ţe z obsahu spisu je zrejmé, ţe dňa 29.6.1993 uzavrel ţalovaný so Š. úverovú
zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na investičný rozvoj v sume
25 000 000 Sk. V zmluve bolo dohodnuté čerpanie úveru, splácanie úveru formou
príkazu na úhradu z BÚ X. vţdy k 20- temu štvrťročne, počnúc X/93, posledná
splátka mala byť v apríli 1997. Zmluva o úvere bola uzavretá na dobu určitú do
20.4.1997 a v čl. VIII bod 2 bolo dohodnuté, ţe zmluvu moţno meniť a dopĺňať
formou dodatku k nej, a to podpísaním kaţdou zo zmluvných strán.
V uvedený deň, t.j. 29.6.1993, uzavrel ţalovaný so ţalobcom za účelom
zabezpečenia predmetného úveru zmluvu o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnostiam č. X. (ţalobca bol v tom čase označený ako B.). Zmluva
o zriadení záloţného práva bola uzavretá podľa § 151a Obč. zák. V zmluve
o zriadení záloţného práva účastníci zmluvy dohodli, ţe sa záloţným právom
zabezpečuje pohľadávka ţalovaného z úveru podľa úverovej zmluvy č. X. zo dňa
29.6.1993 vo výške 25 000 000 Sk. Dôkaz o poskytnutí peňaţných prostriedkov
v sume 25 mil. Sk zo strany ţalovaného je zrejmý z príkazu na úhradu, splatný dňa
30.6.1993, ktorým ţalovaný poukazuje sumu 25 mil. Sk v prospech účtu č. X. bez
uvedenia účelu platby a z ďalšieho bankového dokladu zo dňa 2.7.1993, na ktorom
je uvedená suma 25 mil. Sk, ako prevod úveru č. X. S. na BÚ X. R. podľa kúpnej
zmluvy č. X. z 18.6.1993.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe úverový
dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade
s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim
31 Obdo V 51/2007
a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X., X. Ţalovaný poskytol peňaţné prostriedky
úverovému dlţníkovi a tomu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky
ţalovanému vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru.
V zásade platí, ţe záloţné právo ako zabezpečovací právny vzťah,
predpokladá existenciu iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlţníkom (vzťah
zaisťovaný), ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva z jeho akcesorickej
povahy. Slúţi na zabezpečenie pohľadávky s tým, ţe ak zabezpečená pohľadávka
nie je splnená riadne a včas, záloţný veriteľ sa môţe domáhať jej uspokojenia
zo zálohu. Jedným z prípadov zániku záloţného práva podľa § 151g Občianskeho
zákonníka je zánik zabezpečenej pohľadávky. Záloţné právo je vţdy viazané
na existenciu pohľadávky, to znamená, ţe jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku
alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená
záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. Záloţné právo sa teda viaţe
na pohľadávku.
Odvolací súd vychádzal zo zistenia, ţe účastníci uzavreli záloţnú zmluvu,
ktorá je platná a spôsob jej zániku upravuje Občiansky zákonník v ust. § 151g.
Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody súdu prvého stupňa uvedené v rozhodnutí
neobstoja, pretoţe dôvody tam uvedené nespôsobujú zánik záloţného práva. Úver
bol poskytnutý v súlade s dispozíciou úverového dlţníka. Bankový doklad zo dňa
2.7.1993, ako prevod úveru č. X. nemoţno povaţovať za prevod úveru na firmu R.
(plnenie v prospech tretej osoby). Nie sú splnené ani podmienky, ktoré uviedol
ţalobca s poukazom na ust. § 532 Obč. zák. V danom prípade ku zmene v osobe
dlţníka nedošlo, a teda zabezpečenie dlhu poskytnutého ţalobcom trvá naďalej.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca
a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania
uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), a ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Odvolací súd
sa odchýlil od skutkových zistení, z ktorých vychádzal prvostupňový súd. Išlo
o výpovede svedkov, oboznamovanie listinných dôkazov a výpoveď účastníkov.
41 Obdo V 51/2007
Odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení aj napriek tomu, ţe ţiaden
z dôkazov na odvolacom konaní nezopakoval a nevytvoril si podklad pre odlišné
zhodnotenie dôkazov. Svojím postupom porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p.
a nezopakoval dôkazy, na ktorých podloţil svoje skutkové zistenia súd prvého
stupňa.
Odvolací súd sa nevyporiadal s procesnými a hmotnoprávnymi otázkami
o zámene účastníkov podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p.
Pôvodným účastníkom konania na ţalovanej strane bola S. G. podal návrh
na zámenu účastníkov v konaní a domáhal sa vydania uznesenia, ktorým súd
rozhodne, aby z konania vystúpil ţalovaný – S. a na jeho miesto vstúpil G.
Tohto procesného rozhodnutia sa domáhal na tom základe, ţe S. zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2005 postúpila obchodnej spoločnosti G.,
pohľadávku spoločnosti S. v menovitej hodnote 39 109 219 Sk, a to so všetkým
príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené.
Odvolací súd akceptoval vstup nového účastníka do konania na strane
ţalovaného bez toho, aby skúmal, či nastala právna skutočnosť prevodu práva,
o ktorých sa koná a či táto skutočnosť nastala platne.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod, alebo prechod práv alebo povinností,
o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli. Podľa § 92 ods. 3 O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí
konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2.
Podľa názoru ţalobcu v konaní doposiaľ nebolo preukázané, ţe by takáto
právna skutočnosť nastala.
51 Obdo V 51/2007
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2005, a to konkrétne
článku V. zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania a účinnosť zaplatením
odplaty podľa článku II.
Ide o odkladaciu podmienku podľa § 36 OZ. Podľa tejto podmienky právne
účinky zmluvy nastanú aţ splnením odplaty za pohľadávku. G. nepreukázal
splnenie odkladacej podmienky – zaplatenie. Pokiaľ nezaplatil a túto skutočnosť
nepreukázal, znamená to, ţe účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nenastali.
Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predloţená do konania,
povaţuje ţalobca za absolútne neplatnú. V predmetnej zmluve chýbajú základné
znaky určitosti a zrozumiteľnosti. Popísanej pohľadávke chýba dostatočná
identifikácia a jednoznačná určitosť. V zmluve je popísaná ako pohľadávka voči
spoločnosti „S.“. Spoločnosť S. je pre ţalobcu neznámym subjektom práva.
Taktieţ nie je zrejmé, čo je predmetom postúpenia. Zo zmluvy nie je zrejmé,
na základe akej právnej skutočnosti a kedy mala postupovaná pohľadávka
právnemu predchodcovi ţalovaného vzniknúť, nie je zrejmý ani dátum jej splatnosti,
ani špecifikácia sumy 39 109 219 Sk.
Pokiaľ pohľadávka vôbec vznikla, došlo k zániku pohľadávky, a to zánikom
subjektu úverového dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu
v Košiciach č. k. 1 K 38/97-55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz
na majetok úpadcu. Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka,
nebolo moţné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 525 OZ.
Odvolací súd bez ohľadu na horeuvedené porušil základné právo ţalobcu
na súdnu ochranu.
V napadnutom rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa názoru ţalobcu
opomenuté:
- stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov
riadil,
- stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, ako vec súd právne posúdil,
61 Obdo V 51/2007
- dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na stručné
konštatovanie, ktoré je vyššie uvedené bez akéhokoľvek vyporiadania
sa s právnymi závermi vyplývajúcimi zo zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k názoru, ţe úverový
dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade
s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim
a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X, X. Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky
úverovému dlţníkovi, a preto mu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky vrátiť,
teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru.
S týmto záverom odvolacieho súdu ţalobca nesúhlasí a takýto záver je aj
v rozpore so skutkovými zisteniami.
Je nesporným faktom, ţe úverovou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť
Š. úver na investičný rozvoj vo výške 25 mil. Sk. V zmluve bola dohodnutá doba
čerpania úveru do 30.6.1993.
Uzavretím úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal, ţe na poţiadanie dlţníka
poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky, ak ho dlţník v súlade so zmluvou
o to poţiada. Úverový dlţník však nepoţiadal veriteľa o čerpanie úveru a nedal mu
na to ţiaden príkaz.
Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky bez súčinnosti úverového dlţníka ešte
dňa 30.6.1993, a to prevodom z analitického účtu banky priamo v prospech účtu X.
bez uvedenia účelu platby. Z dokladu č. 78 vyplýva, ţe tento prevodný príkaz
realizovali pracovníci veriteľa, a to pán O. a pán B. (vo funkciách riaditeľa
a námestníka pobočky veriteľa). Nie je pravdivé tvrdenie, ţe veriteľ plnil
na základe úverovej zmluvy dňa 2.7.1993.
71 Obdo V 51/2007
Podľa stanoviska prvostupňového súdu si veriteľ nesplnil svoj záväzok
z úverovej zmluvy, pretoţe úverovému dlţníkovi neposkytol peňaţné prostriedky
dohodnuté v úverovej zmluve.
Takýto názor a stanovisko vyslovil aj samotný Najvyšší súd Slovenskej
republiky v zrušujúcom uznesení č. k. 6 Obo 291/02 zo dňa 24.9.2003.
Veriteľ sa odvoláva na skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky boli poskytnuté
na účet č. X. a nie je podstatné komu patril tento účet. Plnili tam
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1993, č. X, X Pokiaľ tvrdia, ţe plnili
na základe tejto kúpnej zmluvy, mali by zodpovedať na otázku, kto plnil
a na základe akého poţiadania a príkazu. Na túto otázku však uţ neodpovedajú,
pretoţe by museli potvrdiť, ţe suma 25 mil. Sk bola poskytnutá na účet
X. Táto suma bola plnená na základe prevodného príkazu pracovníkov banky bez
poţiadania a príkazu úverového dlţníka. Nevyplýva to ani z úverovej zmluvy
a takéto plnenie nemoţno povaţovať za plnenie predmetnej úverovej zmluvy.
Veriteľ poskytol finančné prostriedky fyzickej osobe V. Tento však nebol
účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti (č.l. 67).
Ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe peňaţný ústav, t.j. S. poskytne
úverové prostriedky na kúpu konkrétnych nehnuteľností, a ţe tieto prostriedky
poukáţe V. (údajné nehnuteľnosti boli znalecky ohodnotené na 418 030 Sk).
Ţalobca zastáva názor, ţe prvostupňový súd preto správne skutkovo zistil,
ţe veriteľ dal konkludentným prejavom vôle súhlas k prevzatiu dlhu tým,
ţe sa na R. obracal ako na dlţníka, a to potom vedie k jedinému logickému
právnemu záveru pri aplikácii ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na ust. § 35 ods. 1 OZ, totiţ ţe v dôsledku platného prevzatia dlhu
nastúpil ako dlţník na jeho miesto R. na ktorého prešla povinnosť splniť dlh.
Bolo teda preukázané, ţe zmluvné strany sa dohodli na prevode úveru a táto
dohoda má všetky náleţitosti ustanovenia § 531 OZ. Podľa tohto ustanovenia „kto
sa dohodne s dlţníkom, ţe preberá jeho dlh, nastúpi na jeho miesto, ak dá na to
81 Obdo V 51/2007
veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa moţno dať buď pôvodnému dlţníkovi alebo tomu, kto
dlh prevzal“.
Pokiaľ veriteľ namieta, ţe takýto súhlas nedal ani pôvodnému dlţníkovi, ani
tretej osobe, poukazujúc na výpovede p. Š., p. O., p. K. a p. R. Takéto tvrdenie je
iba účelové, pretoţe predmetné výpovede svedkov a aj samotné konanie
ţalovaného svedčia o inom.
V rokoch 1993 a 1994 bol predmetný úver splácaný a boli poukázané
peňaţné prostriedky vo výške viac ako 10 mil. Sk. Z obsahu úverového spisu je
zrejmé, ţe úverový dlţník nezaplatil ani jednu splátku istiny úveru, ani úrokov. (!!!)
Všetky platby boli zrealizované spoločnosťou R. Táto skutočnosť pre veriteľa
nebola nijako neznáma, pretoţe samotný veriteľ podstatnú časť z týchto splátok
vykonával inkasom z účtu spoločnosti R.
Naviac, dohoda o prevode úveru medzi firmou R. a Š., zo dňa 2.7.1993,
sa nachádzala v úverovom spise a ţalovaný ju mal k dispozícii. Pracovníčka veriteľa
– JUDr. Š. ju totiţ predloţila súdu prvého stupňa ešte na pojednávaní dňa
14.11.2000 a túto mal k dispozícii aj svedok Ing. O. na pojednávaní konanom dňa
26.3.2002, kedy ju pri výpovedi svedka predloţil súdu, aj keď o nej tvrdil,
ţe o jej obsahu nemal vedomosti.
Ţalobca zastáva názor, ţe veriteľ chcel obsah tejto dohody pred súdom
v ďalšom konaní zatajiť, pretoţe túto dohodu, hoc ju mal k dispozícii a nachádzala
sa v úverovom spise, súdu následne nepredloţil.
Celý úverový prípad bol vykonaný s cieľom poškodenia jednej zo zmluvných
strán, a to ţalobcu ako záloţného dlţníka. Banka pri poskytovaní úveru súčasne
jednala s V., zrejme o moţnosti vyrovnania jeho nesplateného úveru z predchádza-
júceho obdobia vo výške 11 000 000 Sk.
Našla si na to taký spôsob, ţe pouţila úverovú zmluvu Š. na prevedenie
peňaţných prostriedkov V., a to prevodným príkazom dňa 30.6.1993, ktorý
91 Obdo V 51/2007
realizovali riaditeľa banky a námestník p. O. a p. B. bezhotovostne z účtu banky
priamo na účet V. R. Časť prevedených peňazí pouţila banka na vyrovnanie
starého nesplateného úveru.
Ţalobca zriadením záloţného práva nezískal ţiaden prospech, čo muselo byť
zrejmé aj v banke (to uţ aj s prihliadnutím na hodnotu zaloţenej veci). Konkrétne
okolnosti poskytnutia úveru a záloţného práva ako časová súvislosť, súčasné
jednanie s pánom V., hodnota údajne získaných nehnuteľností, spôsob splácania
úveru a konanie banky, ktorá nikdy nevymáhala úver od úverového dlţníka, je
evidentne v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mali byť úkony absolútne
neplatné podľa § 39 OZ, § 3 OZ a zároveň by mali byť nevymoţiteľné podľa § 265
Obz., pretoţe by išlo o výkon práv, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie
zamietnuť. V zásade poukázal na obsah svojich doterajších vyjadrení s tým,
ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za vecne a právne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP),
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok dovolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúc jednoznačne
z iného skutkového stavu, ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe
ním vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný ako veriteľ si nesplnil
svoj záväzok z úverovej zmluvy. Peňaţné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol
otretej osobe V.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bez doplnenia
alebo opakovaného dokazovania (§ 213 OSP) dospel k záveru, ţe úverový dlţník
riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom
úveru. Tento postup odvolacieho súdu je v rozpore s ust. § 220 OSP. Odvolací súd
sa mýlil, ak v odôvodnení uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 220 ods. 1
OSP (platného v aktuálnom znení), t.j. , ţe súd prvého stupňa rozhodol nesprávne,
hoci správne zistil skutkový stav, pričom správne vychádzal zo znenia § 220
101 Obdo V 51/2007
platného pred jeho novelou vykonanou zák. č. 341/2005 Z.z., účinnou od 1.9.2005
(§ 372l ods. 2). Za správne zistený skutkový stav v zmysle ust. § 220 ods. 1 OSP je
potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa
a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa s takýmto
skutkovým stavom nestotoţňuje, potom podľa tohto ustanovenia rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť nemôţe. Do úvahy by prichádzal postup podľa ust. § 220 ods.
2 OSP, podľa ktorého rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd môţe zmeniť
vtedy, ak dokazovanie v odvolacom konaní je doplnené. Odvolací súd však v danom
prípade dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, nedoplnil. Preto táto
dovolacia námietka v celom rozsahu je opodstatnená.
Dôvodne v dovolaní sa namieta aj to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho
súdu nemá náleţitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP, a to najmä z hľadiska,
ţe sa nevyporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo 7.12.2005, uzavretou medzi S. a G., a to predovšetkým v tých smeroch, na ktoré
v dovolaní poukázal ţalobca. Tieţ sa nevyporiadal s tvrdením dovolateľa, ţe pokiaľ
pohľadávka vôbec vznikla, došlo k jej zániku, a to zánikom subjektu úverového
dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.
1 K 38/97-55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu.
Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo moţné ani
platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 525 OZ. Napokon, hoci ţalobca v odvolaní
namietal neplatnosť právnych úkonov aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ),
odvolací súd sa tejto námietky v odôvodnení vôbec nedotkol. Vzhľadom
na skutočnosť, ţe v danej veci nie je v zmysle procesného práva ustálený skutkový
stav, pričom dovolací súd vykonávať dokazovanie nie je oprávnený (§ 243a ods. 2
OSP), dovolací súd za tohto stavu nemôţe zaujať stanovisko k ďalším
hmotnoprávnym záverom súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu. Ak odvolací
súd sa nestotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa, pričom prípadne vzhľadom
na rozsah ďalšieho dokazovania nemieni ho doplniť v odvolacom konaní, potom mu
neostáva iné, iba podľa ust. § 221 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2
OSP rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom
111 Obdo V 51/2007
právny názor vyslovený v rozsudku dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. januára 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu