Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/51/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 51/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,

JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej

veci ţalobcu: B. – T., zast. advokátom JUDr. P., proti ţalovanému: G., o určenie

zániku záloţného práva k nehnuteľnosti, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2007 č. k.

-255, rozhodol

t a k t o :

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14.9.2004 č. k. -262 určil,

ţe záloţné právo zriadené na nehnuteľnosti ţalobcu – Športovej haly č. X k.ú. K.,

zapísané na LV X. na základe zmluvy o zriadení záloţného práva, uzavretej medzi

ţalobcom a ţalovaným dňa 29.6.1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej

zmluvy č. X., číslo zmluvy X. zaniklo. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe úver

vo výške 25 mil. Sk veriteľ podľa príkazu na úhradu z 30.6.1993 (č.l. 78) poukázal

na účet fyzickej osoby V., ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu

nehnuteľnosti, ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe úverové prostriedky

21 Obdo V 51/2007

budú poukázané na tento účet. Z účtovného dokladu z 2.7.1993 (č.l. 79) nevyplýva,

ţe by ţalovaný poskytol úver úverovému dlţníkovi. Teda vykonaným dokazovaním

mal súd preukázané, ţe ţalovaný záväzok z úverovej zmluvy nesplnil. Tento

záväzok nemôţe vzniknúť ani v budúcnosti, pretoţe medzičasom došlo k zániku

úverovej zmluvy, a to odstúpením z 23.6.1996. Keďţe z úverovej zmluvy nemá

ţiadny záväzok úverový dlţník, nemôţe mať záväzok ani záloţný dlţník, keďţe ide

o akcesorický právny vzťah, a preto povinnosť zo záloţnej zmluvy zanikla.

Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 23.1.2007 č. k. -255 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a ţalobu zamietol ( ). Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe z obsahu spisu je zrejmé, ţe dňa 29.6.1993 uzavrel ţalovaný so Š. úverovú

zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na investičný rozvoj v sume

25 000 000 Sk. V zmluve bolo dohodnuté čerpanie úveru, splácanie úveru formou

príkazu na úhradu z BÚ X. vţdy k 20- temu štvrťročne, počnúc X/93, posledná

splátka mala byť v apríli 1997. Zmluva o úvere bola uzavretá na dobu určitú do

20.4.1997 a v čl. VIII bod 2 bolo dohodnuté, ţe zmluvu moţno meniť a dopĺňať

formou dodatku k nej, a to podpísaním kaţdou zo zmluvných strán.

V uvedený deň, t.j. 29.6.1993, uzavrel ţalovaný so ţalobcom za účelom

zabezpečenia predmetného úveru zmluvu o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam č. X. (ţalobca bol v tom čase označený ako B.). Zmluva

o zriadení záloţného práva bola uzavretá podľa § 151a Obč. zák. V zmluve

o zriadení záloţného práva účastníci zmluvy dohodli, ţe sa záloţným právom

zabezpečuje pohľadávka ţalovaného z úveru podľa úverovej zmluvy č. X. zo dňa

29.6.1993 vo výške 25 000 000 Sk. Dôkaz o poskytnutí peňaţných prostriedkov

v sume 25 mil. Sk zo strany ţalovaného je zrejmý z príkazu na úhradu, splatný dňa

30.6.1993, ktorým ţalovaný poukazuje sumu 25 mil. Sk v prospech účtu č. X. bez

uvedenia účelu platby a z ďalšieho bankového dokladu zo dňa 2.7.1993, na ktorom

je uvedená suma 25 mil. Sk, ako prevod úveru č. X. S. na BÚ X. R. podľa kúpnej

zmluvy č. X. z 18.6.1993.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe úverový

dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade

s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim

31 Obdo V 51/2007

a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X., X. Ţalovaný poskytol peňaţné prostriedky

úverovému dlţníkovi a tomu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky

ţalovanému vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru.

V zásade platí, ţe záloţné právo ako zabezpečovací právny vzťah,

predpokladá existenciu iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlţníkom (vzťah

zaisťovaný), ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva z jeho akcesorickej

povahy. Slúţi na zabezpečenie pohľadávky s tým, ţe ak zabezpečená pohľadávka

nie je splnená riadne a včas, záloţný veriteľ sa môţe domáhať jej uspokojenia

zo zálohu. Jedným z prípadov zániku záloţného práva podľa § 151g Občianskeho

zákonníka je zánik zabezpečenej pohľadávky. Záloţné právo je vţdy viazané

na existenciu pohľadávky, to znamená, ţe jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku

alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená

záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. Záloţné právo sa teda viaţe

na pohľadávku.

Odvolací súd vychádzal zo zistenia, ţe účastníci uzavreli záloţnú zmluvu,

ktorá je platná a spôsob jej zániku upravuje v ust. .

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody súdu prvého stupňa uvedené v rozhodnutí

neobstoja, pretoţe dôvody tam uvedené nespôsobujú zánik záloţného práva. Úver

bol poskytnutý v súlade s dispozíciou úverového dlţníka. Bankový doklad zo dňa

2.7.1993, ako prevod úveru č. X. nemoţno povaţovať za prevod úveru na firmu R.

(plnenie v prospech tretej osoby). Nie sú splnené ani podmienky, ktoré uviedol

ţalobca s poukazom na ust. § 532 Obč. zák. V danom prípade ku zmene v osobe

dlţníka nedošlo, a teda zabezpečenie dlhu poskytnutého ţalobcom trvá naďalej.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca

a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania

uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), a ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Odvolací súd

sa odchýlil od skutkových zistení, z ktorých vychádzal prvostupňový súd. Išlo

o výpovede svedkov, oboznamovanie listinných dôkazov a výpoveď účastníkov.

41 Obdo V 51/2007

Odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení aj napriek tomu, ţe ţiaden

z dôkazov na odvolacom konaní nezopakoval a nevytvoril si podklad pre odlišné

zhodnotenie dôkazov. Svojím postupom porušil ustanovenie

a nezopakoval dôkazy, na ktorých podloţil svoje skutkové zistenia súd prvého

stupňa.

Odvolací súd sa nevyporiadal s procesnými a hmotnoprávnymi otázkami

o zámene účastníkov podľa ,

Pôvodným účastníkom konania na ţalovanej strane bola S. G. podal návrh

na zámenu účastníkov v konaní a domáhal sa vydania uznesenia, ktorým súd

rozhodne, aby z konania vystúpil ţalovaný – S. a na jeho miesto vstúpil G.

Tohto procesného rozhodnutia sa domáhal na tom základe, ţe S. zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2005 postúpila obchodnej spoločnosti G.,

pohľadávku spoločnosti S. v menovitej hodnote 39 109 219 Sk, a to so všetkým

príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené.

Odvolací súd akceptoval vstup nového účastníka do konania na strane

ţalovaného bez toho, aby skúmal, či nastala právna skutočnosť prevodu práva,

o ktorých sa koná a či táto skutočnosť nastala platne.

Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou právne predpisy spájajú prevod, alebo prechod práv alebo povinností,

o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo

povinnosti prevedené, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli. Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí

konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2.

Podľa názoru ţalobcu v konaní doposiaľ nebolo preukázané, ţe by takáto

právna skutočnosť nastala.

51 Obdo V 51/2007

Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2005, a to konkrétne

článku V. zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania a účinnosť zaplatením

odplaty podľa článku II.

Ide o odkladaciu podmienku podľa . Podľa tejto podmienky právne

účinky zmluvy nastanú aţ splnením odplaty za pohľadávku. G. nepreukázal

splnenie odkladacej podmienky – zaplatenie. Pokiaľ nezaplatil a túto skutočnosť

nepreukázal, znamená to, ţe účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nenastali.

Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predloţená do konania,

povaţuje ţalobca za absolútne neplatnú. V predmetnej zmluve chýbajú základné

znaky určitosti a zrozumiteľnosti. Popísanej pohľadávke chýba dostatočná

identifikácia a jednoznačná určitosť. V zmluve je popísaná ako pohľadávka voči

spoločnosti „S.“. Spoločnosť S. je pre ţalobcu neznámym subjektom práva.

Taktieţ nie je zrejmé, čo je predmetom postúpenia. Zo zmluvy nie je zrejmé,

na základe akej právnej skutočnosti a kedy mala postupovaná pohľadávka

právnemu predchodcovi ţalovaného vzniknúť, nie je zrejmý ani dátum jej splatnosti,

ani špecifikácia sumy 39 109 219 Sk.

Pokiaľ pohľadávka vôbec vznikla, došlo k zániku pohľadávky, a to zánikom

subjektu úverového dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu

v Košiciach č. k. -55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz

na majetok úpadcu. Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka,

nebolo moţné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle .

Odvolací súd bez ohľadu na horeuvedené porušil základné právo ţalobcu

na súdnu ochranu.

V napadnutom rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa názoru ţalobcu

opomenuté:

- stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov

riadil,

- stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, ako vec súd právne posúdil,

61 Obdo V 51/2007

- dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na stručné

konštatovanie, ktoré je vyššie uvedené bez akéhokoľvek vyporiadania

sa s právnymi závermi vyplývajúcimi zo zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k názoru, ţe úverový

dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade

s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim

a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X, X. Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky

úverovému dlţníkovi, a preto mu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky vrátiť,

teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru.

S týmto záverom odvolacieho súdu ţalobca nesúhlasí a takýto záver je aj

v rozpore so skutkovými zisteniami.

Je nesporným faktom, ţe úverovou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť

Š. úver na investičný rozvoj vo výške 25 mil. Sk. V zmluve bola dohodnutá doba

čerpania úveru do 30.6.1993.

Uzavretím úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal, ţe na poţiadanie dlţníka

poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky, ak ho dlţník v súlade so zmluvou

o to poţiada. Úverový dlţník však nepoţiadal veriteľa o čerpanie úveru a nedal mu

na to ţiaden príkaz.

Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky bez súčinnosti úverového dlţníka ešte

dňa 30.6.1993, a to prevodom z analitického účtu banky priamo v prospech účtu X.

bez uvedenia účelu platby. Z dokladu č. 78 vyplýva, ţe tento prevodný príkaz

realizovali pracovníci veriteľa, a to pán O. a pán B. (vo funkciách riaditeľa

a námestníka pobočky veriteľa). Nie je pravdivé tvrdenie, ţe veriteľ plnil

na základe úverovej zmluvy dňa 2.7.1993.

71 Obdo V 51/2007

Podľa stanoviska prvostupňového súdu si veriteľ nesplnil svoj záväzok

z úverovej zmluvy, pretoţe úverovému dlţníkovi neposkytol peňaţné prostriedky

dohodnuté v úverovej zmluve.

Takýto názor a stanovisko vyslovil aj samotný Najvyšší súd Slovenskej

republiky v zrušujúcom uznesení č. k. zo dňa 24.9.2003.

Veriteľ sa odvoláva na skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky boli poskytnuté

na účet č. X. a nie je podstatné komu patril tento účet. Plnili tam

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1993, č. X, X Pokiaľ tvrdia, ţe plnili

na základe tejto kúpnej zmluvy, mali by zodpovedať na otázku, kto plnil

a na základe akého poţiadania a príkazu. Na túto otázku však uţ neodpovedajú,

pretoţe by museli potvrdiť, ţe suma 25 mil. Sk bola poskytnutá na účet

X. Táto suma bola plnená na základe prevodného príkazu pracovníkov banky bez

poţiadania a príkazu úverového dlţníka. Nevyplýva to ani z úverovej zmluvy

a takéto plnenie nemoţno povaţovať za plnenie predmetnej úverovej zmluvy.

Veriteľ poskytol finančné prostriedky fyzickej osobe V. Tento však nebol

účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti (č.l. 67).

Ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe peňaţný ústav, t.j. S. poskytne

úverové prostriedky na kúpu konkrétnych nehnuteľností, a ţe tieto prostriedky

poukáţe V. (údajné nehnuteľnosti boli znalecky ohodnotené na 418 030 Sk).

Ţalobca zastáva názor, ţe prvostupňový súd preto správne skutkovo zistil,

ţe veriteľ dal konkludentným prejavom vôle súhlas k prevzatiu dlhu tým,

ţe sa na R. obracal ako na dlţníka, a to potom vedie k jedinému logickému

právnemu záveru pri aplikácii ust.

v nadväznosti na ust. , totiţ ţe v dôsledku platného prevzatia dlhu

nastúpil ako dlţník na jeho miesto R. na ktorého prešla povinnosť splniť dlh.

Bolo teda preukázané, ţe zmluvné strany sa dohodli na prevode úveru a táto

dohoda má všetky náleţitosti ustanovenia . Podľa tohto ustanovenia „kto

sa dohodne s dlţníkom, ţe preberá jeho dlh, nastúpi na jeho miesto, ak dá na to

81 Obdo V 51/2007

veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa moţno dať buď pôvodnému dlţníkovi alebo tomu, kto

dlh prevzal“.

Pokiaľ veriteľ namieta, ţe takýto súhlas nedal ani pôvodnému dlţníkovi, ani

tretej osobe, poukazujúc na výpovede p. Š., p. O., p. K. a p. R. Takéto tvrdenie je

iba účelové, pretoţe predmetné výpovede svedkov a aj samotné konanie

ţalovaného svedčia o inom.

V rokoch 1993 a 1994 bol predmetný úver splácaný a boli poukázané

peňaţné prostriedky vo výške viac ako 10 mil. Sk. Z obsahu úverového spisu je

zrejmé, ţe úverový dlţník nezaplatil ani jednu splátku istiny úveru, ani úrokov. (!!!)

Všetky platby boli zrealizované spoločnosťou R. Táto skutočnosť pre veriteľa

nebola nijako neznáma, pretoţe samotný veriteľ podstatnú časť z týchto splátok

vykonával inkasom z účtu spoločnosti R.

Naviac, dohoda o prevode úveru medzi firmou R. a Š., zo dňa 2.7.1993,

sa nachádzala v úverovom spise a ţalovaný ju mal k dispozícii. Pracovníčka veriteľa

– JUDr. Š. ju totiţ predloţila súdu prvého stupňa ešte na pojednávaní dňa

14.11.2000 a túto mal k dispozícii aj svedok Ing. O. na pojednávaní konanom dňa

26.3.2002, kedy ju pri výpovedi svedka predloţil súdu, aj keď o nej tvrdil,

ţe o jej obsahu nemal vedomosti.

Ţalobca zastáva názor, ţe veriteľ chcel obsah tejto dohody pred súdom

v ďalšom konaní zatajiť, pretoţe túto dohodu, hoc ju mal k dispozícii a nachádzala

sa v úverovom spise, súdu následne nepredloţil.

Celý úverový prípad bol vykonaný s cieľom poškodenia jednej zo zmluvných

strán, a to ţalobcu ako záloţného dlţníka. Banka pri poskytovaní úveru súčasne

jednala s V., zrejme o moţnosti vyrovnania jeho nesplateného úveru z predchádza-

júceho obdobia vo výške 11 000 000 Sk.

Našla si na to taký spôsob, ţe pouţila úverovú zmluvu Š. na prevedenie

peňaţných prostriedkov V., a to prevodným príkazom dňa 30.6.1993, ktorý

91 Obdo V 51/2007

realizovali riaditeľa banky a námestník p. O. a p. B. bezhotovostne z účtu banky

priamo na účet V. R. Časť prevedených peňazí pouţila banka na vyrovnanie

starého nesplateného úveru.

Ţalobca zriadením záloţného práva nezískal ţiaden prospech, čo muselo byť

zrejmé aj v banke (to uţ aj s prihliadnutím na hodnotu zaloţenej veci). Konkrétne

okolnosti poskytnutia úveru a záloţného práva ako časová súvislosť, súčasné

jednanie s pánom V., hodnota údajne získaných nehnuteľností, spôsob splácania

úveru a konanie banky, ktorá nikdy nevymáhala úver od úverového dlţníka, je

evidentne v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mali byť úkony absolútne

neplatné podľa , a zároveň by mali byť nevymoţiteľné podľa

., pretoţe by išlo o výkon práv, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie

zamietnuť. V zásade poukázal na obsah svojich doterajších vyjadrení s tým,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za vecne a právne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok dovolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúc jednoznačne

z iného skutkového stavu, ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe

ním vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný ako veriteľ si nesplnil

svoj záväzok z úverovej zmluvy. Peňaţné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol

otretej osobe V.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bez doplnenia

alebo opakovaného dokazovania ( ) dospel k záveru, ţe úverový dlţník

riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom

úveru. Tento postup odvolacieho súdu je v rozpore s ust. . Odvolací súd

sa mýlil, ak v odôvodnení uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 220 ods. 1

(platného v aktuálnom znení), t.j. , ţe súd prvého stupňa rozhodol nesprávne,

hoci správne zistil skutkový stav, pričom správne vychádzal zo znenia § 220

101 Obdo V 51/2007

platného pred jeho novelou vykonanou , účinnou od 1.9.2005

(). Za správne zistený skutkový stav v zmysle ust. je

potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa

a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa s takýmto

skutkovým stavom nestotoţňuje, potom podľa tohto ustanovenia rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť nemôţe. Do úvahy by prichádzal postup podľa ust. § 220 ods.

2 , podľa ktorého rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd môţe zmeniť

vtedy, ak dokazovanie v odvolacom konaní je doplnené. Odvolací súd však v danom

prípade dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, nedoplnil. Preto táto

dovolacia námietka v celom rozsahu je opodstatnená.

Dôvodne v dovolaní sa namieta aj to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu nemá náleţitosti uvedené v ust. , a to najmä z hľadiska,

ţe sa nevyporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

zo 7.12.2005, uzavretou medzi S. a G., a to predovšetkým v tých smeroch, na ktoré

v dovolaní poukázal ţalobca. Tieţ sa nevyporiadal s tvrdením dovolateľa, ţe pokiaľ

pohľadávka vôbec vznikla, došlo k jej zániku, a to zánikom subjektu úverového

dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.

-55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu.

Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo moţné ani

platne postúpiť pohľadávku v zmysle . Napokon, hoci ţalobca v odvolaní

namietal neplatnosť právnych úkonov aj pre rozpor s dobrými mravmi ( ),

odvolací súd sa tejto námietky v odôvodnení vôbec nedotkol. Vzhľadom

na skutočnosť, ţe v danej veci nie je v zmysle procesného práva ustálený skutkový

stav, pričom dovolací súd vykonávať dokazovanie nie je oprávnený (§ 243a ods. 2

), dovolací súd za tohto stavu nemôţe zaujať stanovisko k ďalším

hmotnoprávnym záverom súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu. Ak odvolací

súd sa nestotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa, pričom prípadne vzhľadom

na rozsah ďalšieho dokazovania nemieni ho doplniť v odvolacom konaní, potom mu

neostáva iné, iba podľa ust. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom

111 Obdo V 51/2007

právny názor vyslovený v rozsudku dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. januára 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu