Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/22/2006

Najvyšší súd1 Obo 22/2006 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu: N., so sídlom Š., X., IČO: X., zast. J., advokátkou,

P., X., proti žalovanému: N., so sídlom Š., X., IČO: X., zast. M., advokátom, D., X.,

o zaplatenie 1 200 000 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. –301 zo dňa 18. októbra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. –301 zo dňa 18. októbra 2005 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania v sume 18 100 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1 200 000 Sk s 19 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2001

do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 195 070 Sk a nahradiť preddavkové

trovy štátu vo výške 3623 Sk na účet krajského súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si podanou žalobou zo dňa

26.2.2001 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie 1 200 000 Sk s príslušenstvom

titulom uhradenia dlhu z delimitácie. Z vykonaného dokazovania predovšetkým zistil, že

účastníci delimitačný protokol a dodatok k nemu podpísali dňa 2.1.1996. Z jeho obsahu

vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť 3 290 256,99 Sk z titulu prevzatia

nedokončenej výroby, a to v splátkach do konca roku 2000. Na základe faktúry

nedokončenej výroby č. 361046 zo dňa 31.1.1996 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť

žalobcovi čiastku 3 290 256,99 Sk, a to v splátkach do 31.12.2000 podľa dodatku

k delimitačnému protokolu z 2.1.1996.

Žalovaný faktúru prevzal a z fakturovanej sumy žalobcovi uhradil celkom

2 090 256,90 Sk v troch splátkach, a to bankovým prevodom. Žalovaný jednostranným

prehlásením zo dňa 17.2.1999 v rámci inventarizácie pohľadávok k 31.12.1998 uznal

záväzok žalobcu v celkovej výške 3 290 368,06 Sk. Žalovaný z časti svoj záväzok splnil,

keď ku dňu podania žaloby žalobcovi uhradil v jednotlivých splátkach celkom sumu

2 090 256 Sk, zostávajúcu dlžnú čiastku vo výške 1 200 000 Sk neuhradil aj napriek tomu,

že dňa 31.12.2000 v rámci inventarizácie pohľadávok k 31.12.2000 tento záväzok žalobcu

uznal. Žalovaný splnil svoj záväzok čiastočne, došlo k uznaniu aj právneho dôvodu, t. j.

delimitačného protokolu, ktorý bol riadne účastníkmi konania podpísaný. Podľa § 407

ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania

zvyšku dlhu. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenej žalovaným, na ktorú však

neprihliadol s poukazom na ust. § 407 Obch. zák. Žalobca uplatnil svoje právo na súde dňa

26.2.2001, takže s ohľadom na uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. súd

konštatoval, že svoje právo uplatnil včas. Taktiež neprihliadol ani na námietku vznesenú

žalovaným ohľadom nepodpísania udeleného plnomocenstva žalobcom právnemu

zástupcovi s poukazom na absenciu plnej moci zo dňa 16.2.2001, keď tento nedostatok

bol ním na pojednávaní konanom dňa 12.7.2005 odstránený tým spôsobom, že ho

podpísal. Súd sa ďalej zaoberal aj vzájomným návrhom žalovaného uplatneného v zmysle

proti žalobcovi o 1 532 179 Sk, a to titulom započítania. Podľa ,

vzájomný návrh je prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje pohľadávku

na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca.

Inak sa taký prejav posudzuje ako obrana proti návrhu. Prejav žalovaného, ktorým si proti

žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku na započítanie, súd posúdil ako vzájomný návrh

v zmysle , lebo ním požadoval prisúdiť viac ako si uplatnil žalobca. Keďže je

potrebné v tomto smere vykonať rozsiahle dokazovanie, súd uznesením vzájomný návrh

žalovaného uplatnený voči žalobcovi v zmysle ust. vylúčil na samostatné

konanie. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a o úrokoch

z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. Výška úrokov 19 % ročne je v súlade

s ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. V čase splatnosti faktúry bola výška zákonných úrokov

19 % ročne a žalovaný je s plnením svojho záväzku v omeškaní od 1.1.2001. O trovách

konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní namieta, že

s väčšinou jeho argumentov, ako aj dôkazmi sa súd vôbec nezaoberal a ani sa s nimi

riadne nevysporiadal v odôvodnení rozsudku. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal

existenciu a neplatnosť právneho titulu, okrem iného aj z dôvodu, že niektoré úkony boli

urobené pod nátlakom, teda nie slobodne, niektoré úkony neboli v predpísanej forme, resp.

neboli podpísané osobami na to oprávnenými. Z hľadiska právnej istoty si žalovaný

v rámci tohto konania uplatnil proti žalobcovi čiastku 1 532 179 Sk, a to titulom

započítania. Vzhľadom na to, že veci skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov,

boli splnené podmienky na spojenie veci s poukazom na ust. . Žalovaný

opakovane žiadal súd (nakoľko je z predložených listinných dôkazov zrejmé, že táto

protipohľadávka je už premlčaná), aby v prípade jej zamietnutia, resp. nepriznania, tento

protinávrh použil aspoň ako obranu žalovaného v rámci tohto konania. Vzhľadom na to,

že žalovaný žiadal, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, súd považoval

tento návrh ako vzájomný návrh. Domnieva sa, že súd nedostatočne a nesprávne posúdil

prejav žalovaného (použiť vzájomný návrh zároveň ako obranu v rámci tohto konania)

a neuvážlivým spôsobom, bez akéhokoľvek logického odôvodnenia rozhodol o vylúčení

vzájomného návrhu na samostatné konanie. Postupom súdu teda došlo k vážnemu

porušeniu práva každej osoby, či fyzickej alebo právnickej na spravodlivý súdny proces,

ktorý mu bol touto formou znemožnený. I keď žalovanému nebolo znemožnené ďalej

konať ohľadne vzájomného návrhu, týmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť

použiť ho ako obranu v tomto konaní, nakoľko sa bude prejednávať v samostatnom

konaní. V rámci samostatného konania je však vysoko pravdepodobné, že po námietke

premlčania žalobcom, bude vzájomný návrh žalovaného zamietnutý (čiže rozsiahle

dokazovanie a efektívnosť konania ako dôvody vylúčenia vzájomného návrhu

na samostatné konanie podľa všetkého neobstoja). Z procesného hľadiska je súd povinný

svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu

(„denegatio iustiae“), je teda povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu

zabezpečenia ústavných práv. Nezabezpečenie práva na spravodlivý proces by

v konečnom dôsledku znamenalo nielen porušenie , ale aj porušenie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika

viazaná. Uviedol, že postup súdu sa podľa skutočností, ktoré sa udiali a aj z hľadiska

obsahu rozsudku javí ako diskriminačný, chýba ekvivalencia a efektívnosť procesného

postavenia, ktoré sú typické pre komunitárne právo Európskej únie. Nakoľko Slovenská

republika je plnoprávnym členom Európskej únie, mali by byť tieto základné zásady aj

v našich procesných postupoch rešpektované a dodržiavané. Ako ďalší nedostatok

prvostupňového súdu považuje žalovaný nedostatočné odôvodnenie postupu súdu, ako

dospel k rozsudku o merite veci, taktiež posúdenie jednotlivých listinných dôkazov oboch

účastníkov, svedeckých výpovedí, tvrdení oboch účastníkov konania a ich právnych

zástupcov. Záverom poukazuje na skutočnosť, že pravdepodobne došlo k ovplyvňovaniu

„nestranného“ súdu zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný opakovane zaregistroval

návštevy právneho zástupcu z Trenčína u sudcu na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý

viedol predmetný proces. Žiada odvolací súd, aby na základe uvedených skutočností

rozhodnutie prvostupňového súdu buď zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby

rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu

trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Zároveň požiadal odvolací súd, aby

v prípade potvrdenia rozsudku prvostupňového súdu, vo výrokovej časti rozsudku

v zmysle ust. vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právne stránke zásadného významu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa

vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, použil správne interpretované právne normy,

pričom na prospech žalobcu svedčilo viacero hmotnoprávnych i skutkových okolností

vedúcich súd k vecne správnemu rozsudku. V časti odvolania, ktorým žalovaný

polemizuje o nespojení veci s jeho vzájomným návrhom o 1 532 179 Sk pripomenul, že sa

odvoláva vo veci samej a nie voči uzneseniu o vedení konania. Voči takémuto rozhodnutiu

však podľa nie je možné podať odvolanie, a preto takáto

argumentácia nemá žiadne opodstatnenie pri odôvodňovaní odvolania vo veci samej.

Zdôraznil pritom, že podanie žalovaného bolo formulované vlastne podmienene, keď si

nárok uplatnil iba v prípade, ak súd neuzná namietané premlčanie. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

odvolanie žalovaného podľa a napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo

na zaplatenie sumy 1 200 000 Sk istiny s príslušenstvom titulom uhradenia dlhu

z delimitácie. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci delimitačný protokol a dodatok

k delimitačnému protokolu podpísali dňa 2.1.1996. Z jeho obsahuje je zrejmé, že

žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 3 290 256,99 Sk z titulu prevzatia

nedokončenej výroby, a to v splátkach do konca roku 2000. Na základe faktúry č. 361046

zo dňa 31.1.1996 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 290 256,99 Sk,

a to v splátkach do 31.12.2000, a to podľa dodatku k delimitačnému protokolu zo dňa

2.1.1996. Žalovaný faktúru prevzal a z fakturovanej sumy uhradil žalobcovi sumu

2 090 256,90 Sk v troch splátkach. Žalovaný jednostranným prehlásením zo dňa

17.2.1999 v rámci inventarizácie pohľadávok k 31.12.1998 uznal svoj záväzok voči

žalobcovi v celkovej sume 3 290 368,06 Sk, ktorý záväzok aj z časti splnil. Ku dňu

podania žaloby žalobcovi uhradil v splátkach sumu 2 090 256 Sk, zostávajúcu čiastku

1 200 000 Sk neuhradil aj napriek tomu, že dňa 31.12.2000 v rámci inventarizácie

pohľadávok k 31.12.2000 tento svoj záväzok voči žalobcovi uznal. Ak dlžník plní

čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať

na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3 Obch. zák.). Uznanie má

za následok prerušenie premlčacej doby a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej

doby. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. V zmysle ust.

§ 407 ods. 3 Obch. zák., žalovaný čiastočným plnením uznal zvyšok dlhu, a preto

námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadne nesprávnosti

postupu súdu, ktorý vylúčil jeho vzájomný návrh na samostatné konanie. Z podania

žalovaného je pochybné, že ide o vzájomný návrh podľa a nie o obranu

podľa . Teda bolo na úvahe súdu, či vzájomný návrh prejedná v tomto konaní

alebo ho vylúči na samostatné konanie. Postup súdu nepodlieha preskúmaniu odvolacím

súdom a z toho dôvodu táto otázka ani nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania

podľa . Oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania odvolacím súdom,

môže odvolací súd využiť len za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, teda len na riešenie závažných právnych otázok, pre iné otázky ako

právne nemožno prípustnosť dovolania vysloviť. To znamená, že rozhodnutie odvolacieho

súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak zahrňuje posúdenie právnej

otázky relevantnej i pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov a ak je spôsobilé

ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdu. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala

platnosti delimitačného protokolu, kde namietal, že právny úkon bol urobený

pod nátlakom. Takýto dôkaz predložený nebol. Právny úkon je potrebné považovať

za platný, ktorý podpísali osoby k tomu oprávnené. Z uvedených dôvodov považoval

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, preto ho podľa ust. § 219

potvrdil.

Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd podľa § 224

ods. 1 v spojení s priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní

vznikli. Trovy žalobcu pozostávajú z odmeny advokáta za jeden úkon poskytnutej právnej

služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 15 050 Sk, paušálnej náhrady hotových výdavkov

190 Sk a DPH 19 % zo sumy 15 050 Sk, spolu 18 100 Sk (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18

ods. 4 vyhl. č. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 5. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: