Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/6/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., J., O., IČO: X., Č.,

zast. J., advokátom, H., M., proti žalovanému: S., K., Ž., IČO: X., zast. J., advokátom,

U., Ž., o zdržanie sa zásahov do práv priemyselného vlastníctva,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -133 zo dňa 9. novembra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -133 zo dňa 9. novembra 2005 z r u š u j e a vec vracia tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd návrh, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zastaviť výrobu a predaj tepelnej izolačnej výplne do ľahčených

stavebných hmôt, ktorú vyrába a predáva pod názvom F., zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že žalobca je majiteľom slovnej ochrannej známky č. 198610 E., ktorá podľa

zoznamu zatriedených tovarov a služieb predstavuje 1- zmáčadlá na ľahčené plastové

granuly alebo plastovú drvinu na výrobu protihlukového a tepelnoizolačného plniva do

betónových zmesí, plastový granulát a plastová drvina, najmä polystyrénové

a polyuretánové, vyrobené povrchovou vrstvou z organických a anorganických tenzidov,

19- ľahčené betónové, maltové a omietkové zmesi s tepelnoizolačnými a protihlukovými

vlastnosťami v suchom i mokrom stave, stavebné prefabrikáty a tvárnice. Zároveň je

majiteľom úžitkového vzoru č. 2873 Tepelná a zvukovo-izolačná výplň do ľahčených

stavebných hmôt. Žalovaný je majiteľom kombinovanej známky č. 204827 F., ktorá podľa

zoznamu zatriedených tovarov a služieb predstavuje 17- umelé kamenivo, plnivo do

betónov a mált na zlepšenie ich tepelnoizolačných vlastností, izolačné materiály, zvukovo-

izolačné materiály, 19- kamenivo, plnivo pre stavebníctvo – do omietok, betónov, mált,

cementových poterov a platní, betón. Podľa záveru znaleckého posúdenia I., č. j. 46200126

zo dňa 31.3.2004 boli oba materiály (E., F.) identifikované ako polystyrén povrchovo

upravený asfaltom

a vápnom. Obsah asfaltu i vápna sa síce líšil, ale napriek tomu dávkovanie je podobné.

Z hľadiska celkovej kompozície sa jedná o takmer totožné výrobky. Pri zisťovaní

skutkového stavu a z neho vyplývajúceho právneho záveru sa súd zameral na zabezpečenie

dôkazov, z ktorých mohol vyplynúť záver, či výrobou a predajom izolačnej výplne

do ľahčených stavebných hmôt, označenej názvom F., zasahuje žalovaný do práv žalobcu

takým spôsobom, že je nevyhnutné zakázať mu jej výrobu a predaj. Takýto zákaz by bol

opodstatnený v prípade, že z vykonaného dokazovania by bola preukázaná nekalá súťaž

alebo výrobok žalovaného by bol totožný s výrobkom žalobcu a žalobca by ho ponúkal ako

výrobok vlastný.

Nekalé súťažné konanie, ktoré je definované v § 44 preukázané nebolo, aj keď

niektoré tvrdenia žalobcu smerovali minimálne k tomu, aby súd uznal, že rokovania

predchádzajúce uvedeniu výrobku F. na trh, žalovaný mohol využiť, pretože zloženie a

spôsob použitia vyrábanej výplne bol žalovanému z týchto rokovaní známy. Ani listinné

dôkazy predložené do spisu nemohli viesť k inému záveru. Totožnosť výrobkov rovnako

nebola preukázaná a ani z rozhodnutia Ú. nepreukázali tento spôsob zneužitia poznatkov,

ktoré mohli byť predmetom rokovaní účastníkov konania v čase, keď uzatvárali v roku

2001 zmluvu o spolupráci. Podporné tvrdenie žalobcu o zhode reklamných materiálov

nebolo možné hodnotiť ako klamlivú reklamu, pretože to nebolo predmetom konania.

Uloženie pozastavenia výroby a predaja tepelnej a izolačnej výplne do ľahčených

stavebných hmôt, ktorú vyrába žalovaný

pod názvom „F.“, nemá ani skutkové, ani právne opodstatnenie. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a neosvedčil pred súdom svoje právo vo vzťahu k žalovanému. Jeho

tvrdenia prezentované počas súdneho konania, súd posúdil ako tvrdenia nepreukázané,

bez náležitej väzby na konkrétne porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného a návrhu

nemohol vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa považuje za nesprávne a odporujúce zákonu. Vytýkal súdu, že sa opieral

hlavne o rozhodnutie Ú., ktorý vydal stanovisko, že F. nepatrí do rozsahu úžitkového vzoru

2873 E.. Žalobca si skutočne v nárokoch na ochranu celkom určite nedostatočne chránil

rozsah objemových pomerov jednotlivých prísad, nutných pre výrobu plniva E.. Poukázal

ďalej na to, že súd bral do úvahy dôkazný materiál I. a tým, že v znaleckom posudku sa

konštatuje, že oba materiály ako E. tak i F. boli identifikované ako polystyrén, povrchovo

upravený asfaltom a vápnom. Obsah asfaltu

i vápna sa síce líšil, ale dávkovaním boli podobné. Z hľadiska celkovej kompozície sa

jednalo o dva takmer totožné výrobky. Nikto si ale nevšimol, že žalovaný mal vo svojom

výrobku F. namerané úplne iné hodnoty ako tie, ktoré má uvedené v nárokoch

na ochranu. Uviedol, že v praxi nie je možné vyrobiť dva totožné výrobky. Nesúhlasí

s tým, že nebolo preukázané nekalé súťažné konanie, pretože žalovaný presne vedel, aké je

zloženie E. skôr, ako registroval F. a od tohto zloženia umelo vytvoril F.. Tiež nesúhlasil s

tým, že súd nemohol hodnotiť podporné tvrdenie žalobcu o zhode reklamných materiálov,

pretože to nebolo predmetom konania. F. a E. sú rovnaké nie iba v kvantitatívnom

zastúpení rovnakých zložiek, ale i vizuálne a dokonca aj vyrobené betóny z týchto dvoch

plniacich materiálov majú úplne rovnaké hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností,

čo nie je v praxi vôbec možné. Poukázal na to, že veľa stavebných aplikačných firiem,

ktoré sa zaoberajú priamo výrobou a aplikáciou polystyrén-betónov, pôsobiacich na

českom a slovenskom trhu, používa

pre výrobu týchto betónov ako plniaci materiál napr. E., F., N., T. a iné. K výrobe týchto

betónov slúžia vždy receptúry, vydané jednotlivými výrobcami plniacich materiálov.

Nikdy však nie sú celkom zhodné tak, ako tento plniaci materiál má zhodný žalovaný so

žalobcom. Uviedol, že žalovaný mu ukradol kompletne celé know-how, vrátane receptúr

použitia tohto výrobku pri výrobe betónov. Poukázal

na to, že do doby, kedy žalovaný podpísal so žalobcom zmluvu o spolupráci a skôr ako mu

žalobca prezradil jeho know-how, žalovaný plnivo do ľahkých a tepelne izolačných

betónov nikdy nevyrábal. Po tom, čo sa žalovaný dozvedel, ako polystyrénovú drť

obaľovať, aby sa stratilo povrchové napätie a zmenšil sa elektrostatický náboj,

zaregistroval žalovaný u Ú. vzor F. s mierne pozmenenými pomermi. Dodal, že polystyrén

je možné do betónu zamiešať rôznymi spôsobmi. Vždy sa jedná o to, odstrániť povrchové

napätie na jednotlivých granulách, ktoré vytvárajú nezmáčanlivosť tohto penového

polystyrénu, použitím vhodných namáčadiel a vysušovadiel. Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poznamenal, že odvolanie voči

vydanému rozsudku podal právny zástupca žalobcu, ktoré je zdôvodnené argumentami,

ktoré už boli v minulosti posudzované a hodnotené na rôznych úradoch a inštitúciách.

Uviedol, že argumenty žalobcu sa opakujú a nie sú podložené relevantnými dôkazmi, že by

bol žalobca poškodený a bolo mu zasiahnuté do jeho práv priemyselného vlastníctva, čiže

aby porušovali jeho ochranu výrobku, ktorý vyrába a distribuuje. Bolo preukázané, že

žiadne práva žalobcu neboli zo strany žalovaného porušené, a to tvrdí žalovaný aj dnes.

Jednoznačne je preukázané, že výrobky sú odlišné, preto nemôže ísť o odcudzenie patentu

alebo porušenie jeho ochrannej známky, alebo úžitkového vzoru. Žalovaný si na svoje

náklady dal patentovať svoj výrobok a dal si chrániť svoju vlastnú ochrannú známku

č. 204827 zápisom do registra ochranných známok dňa 17.12.2003. Žalobca sa v celom

konaní stavia k problému, akoby on vymyslel výrobu a zloženie drveného polystyrénu

s prísadami, čiže celé know-how, ktoré vytvárajú zmiešaním s vodou a ďalšími látkami

zmes, používanú v stavebníctve na tepelno-izolačné a zvukovo-izolačné účely.

Okrem žalobcu podobné zmesi vyrábajú ako v ČR, tak aj v SR iné spoločnosti, ktoré

majú svoje zloženia podobných látok na báze drveného polystyrénu. Poukázal na to, že

podstata problému je v tom, že žalovaný výrobok, ako je deklarovaný v ochrane žalobcu,

nikdy nevyrábal a nevyrába. Rozdielnosť obsahu prímesových látok bola potvrdená aj už

v uvádzanom znaleckom posúdení a neskôr aj posúdením vzoriek a vydaním rozhodnutia

Ú. zo dňa 13.7.2005. Výroba tepelnej izolácie na báze drveného polystyrénu s rôznymi

prímesami nebol výmysel pána I. zo spoločnosti žalobcu, preto bolo na snahe a postupnom

vývoji u výrobcov tieto hmoty vylepšovať

a každý má iný názov, s iným zložením, a preto nemôže ísť o totožný výrobok, ktorý je

chránený certifikátom. Tvrdenie žalobcu, že jeho vzoru prináleží právna ochrana v zmysle

všetkých zákonných ustanovení, žalovaný nikdy nepoprel, naopak s ním súhlasí. Podstata

problému je však v tom, že spoločnosť S., výrobok E., ktorý používa právnu ochranu,

nevyrábala. Výrobok pod názvom F. má svoje odlišné zloženie a chránenú známku, je

vyrábaný žalovaným, zapísaný na Ú. a má svoju vlastnú ochranu. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

vec podľa a napadnutý rozsudok podľa zrušil

a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zastaviť

výrobu a predaj tepelnej izolačnej výplne do ľahčených stavebných hmôt, ktorú predáva

pod názvom F.. Svoje právo odvodzuje zo skutočnosti, že je majiteľom slovnej ochrannej

známky č. 198610 E. a zároveň majiteľom úžitkového vzoru

číslo 2873 Tepelná a zvukovo-izolačná výplň do ľahčených stavebných hmôt. Žalobca

tvrdí, že k vzniku sporu medzi účastníkmi došlo v dôsledku konania žalovaného, ktorý

uviedol na trh výrobok F., ktorý je, rovnako ako výrobok žalobcu označený názvom E.,

tepelnou a izolačnou prímesou do ľahčených stavebných hmôt. Výrobok E. je chránený

ochrannou známkou a domnieva sa preto, že došlo

k odcudzeniu predmetu ochrany, vrátane protiprávneho prevzatia know-how

a premenovaniu produkcie žalovaného na označenie F.. Žalovaný svojim konaním

porušuje práva žalobcu ako vlastníka ochrannej známky. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť

a uviedol, že nikdy nedošlo k odcudzeniu odborného riešenia vytvoreného žalobcom

a chráneného spôsobom, ktorý upravujú príslušné právne predpisy, pretože riešenie, ktoré

používa žalovaný, vzniklo na princípe odlišnosti, na ktoré poukázal aj v súvislosti

so závermi Ú..

Súd prvého stupňa návrh zamietol s odôvodnením, že nekalé súťažné konanie

preukázané nebolo, aj keď niektoré tvrdenia žalobcu smerovali minimálne k tomu, aby súd

uznal, že rokovania predchádzajúce uvedeniu výrobku F. na trh, žalovaný mohol využiť,

pretože zloženie a spôsob použitia vyrábanej výplne bol žalovanému z týchto rokovaní

známy. Totožnosť výrobkov rovnako preukázaná nebola a ani rozhodnutia

Ú. nepreukázali tento spôsob zneužitia poznatkov, ktoré by mohli byť predmetom rokovaní

účastníkov konania v čase, keď uzatvárali v roku 2001 zmluvu o spolupráci. Uloženie

pozastavenia výroby a predaja tepelnej a izolačnej výplne do ľahčených stavebných hmôt,

ktorú vyrába a predáva žalovaný pod názvom F., nemá ani skutkové, ani právne

opodstatnenie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil

pred súdom svoje právo vo vzťahu k žalovanému.

Posúdenie otázky, či žalovaný svojim konaním porušuje práva žalobcu, ako

vlastníka ochrannej známky a vlastníka úžitkového vzoru, sa odvolací súd stotožnil

so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nie je opodstatnená. Nestotožnil sa však

so záverom súdu, že konaním žalovaného neboli naplnené znaky nekalosúťažného konania

v zmysle generálnej klauzuly (§ 44 ods. 1 Obch. zák.). Podľa tohto ustanovenia nekalou

súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je

spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Pri skúmaní podmienok naplnenia generálnej klauzuly nekalej súťaže nie je samo o sebe

rozhodné, či tvrdeným závadným konaním boli alebo neboli porušené predpisy z určitého

odvetvia práva iného, než tej časti, ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní, teda

či sú porušované predpisy verejného práva alebo práva súkromného, rovnako nie je

rozhodné, či daná konkrétna oblasť práva zároveň upravuje kontrolné mechanizmy

a prostriedky na nápravu, vrátane sankcií smerujúcich k porušovateľovi týchto predpisov.

Rozhodné je, či tvrdené konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny

vzťah k hospodárskej súťaži. Teda, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov

súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a toto konanie je spôsobilé privodiť

ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda či sú dané predpoklady kvalifikácie

konania podľa § 44 ods. 1 Obch. zák.

Záver súdu, že v danom prípade nekalosúťažné konanie preukázané nebolo, je

predčasný, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd svoj záver bližšie

nezdôvodnil a ani neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, takže ani v odvolacom konaní

nebolo možné preskúmať správnosť záveru súdu prvého stupňa. V tomto smere je potrebné

dokazovanie doplniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci samej ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 5. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: