Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/29/2006

Najvyšší súd 1 Obdo 29/2006–135 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej

v právnej veci žalobcu: B., D., X., IČO: X., zastúpeného J., advokátkou,

L., X., proti žalovanému: I., bytom R., X., zastúpenému J., advokátkou, F., X., o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde v Nitre, pod sp. zn. ,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. apríla 2006

č. k. –109, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného z a m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 13. septembra 2005 zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu P., evidenčné číslo N.

a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 24 000 Sk.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,

že žalobca má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, pretože v dôsledku sporu o vlastníctvo vozidla nebolo možné

na príslušnom orgáne zapísať zmenu jeho držiteľa, a tým ani vozidlo užívať,

zabezpečovať jeho údržbu a riadne sa oň starať. Zmluvu uzavretú medzi žalovaným a J.

21 Obdo 29/2006–135

dňa 27.3.2001 posúdil podľa obsahu ako mandátnu zmluvu na dobu určitú do 27.5.2001,

a keďže v tejto lehote mandatár nezariadil predaj motorového vozidla, bol povinný vrátiť

ho mandantovi. Mandatár predal motorové vozidlo žalobcovi v čase, keď už na to nemal

oprávnenie, preto kúpna zmluva uzavretá dňa 12.9.2001 medzi žalobcom a J. nie je platná

a žalobca nenadobudol vlastnícke právo.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom

z 27. apríla 2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že žalobca je

vlastníkom predmetného motorového vozidla a žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu

trovy konania na účet advokáta vo výške 76 216 Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil, ale dospel

k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil po právnej stránke, a preto jeho

rozhodnutie zmenil podľa tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Považoval

za nesporné, že žalobca kúpil predmetné motorové vozidlo od J. v čase, keď už nebol

oprávnený s vozidlom nakladať, nakoľko zmluva so žalovaným už stratila platnosť

a účinnosť. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca o tejto skutočnosti vedel.

Naopak, kupoval ojazdené vozidlo od majiteľa autobazáru a stalo sa tak opakovane.

Vyplýva to z príkaznej zmluvy uzavretej medzi nimi 9.11.2000, ktorou sa žalobca

zaviazal, že bude od J. odkupovať ojazdené automobily za účelom leasingu

pre svojich zákazníkov. Žalobca navyše predložil potvrdenie Dopravného inšpektorátu

v Nitre o tom, že vozidlo nie je žiadnym spôsobom blokované. Žalobca teda kupoval

vozidlo v dobrej viere, že predávajúci je oprávnený s vozidlom disponovať. Takejto

dobromyseľnosti poskytuje ochranu ustanovenie , podľa

ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je

vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo

nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie je ani oprávnený s tovarom

nakladať za účelom jeho predaja. Tomuto záveru svedčí aj výpoveď žalovaného v konaní

pred súdom prvého stupňa, keď uviedol, že pán J. mal snahu aj po platnosti zmluvy

o sprostredkovaní predať vozidlo tretej osobe, a to za kúpnu cenu zníženú

o cca 30 000 Sk, s čím žalovaný vyslovil súhlas, takže predávajúci predával vozidlo s jeho

súhlasom. Nezhody nastali až po tom, keď mu p. Č. nevyplatil kúpnu cenu predaného

vozidla. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému

žalobcovi priznal ich náhradu.

31 Obdo 29/2006–135

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie s návrhom, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že J. predal

jeho vozidlo v čase, keď už nemal oprávnenie s ním nakladať, konal teda protiprávne

a nedošlo k zmene vlastníctva, čo potvrdzuje aj pripojené potvrdenie Okresného

dopravného inšpektorátu v Nitre z 13.7.2006. Má za to, že odvolací súd rozhodol

nesprávne, pretože mu svojím rozhodnutím odňal vlastníctvo k veci, ktorú nikdy nepredal.

Hoci je vedený ako vlastník vozidla, nemá ho vo svojej držbe, ani za prevod nedostal

zaplatené. Žalobca nepreukázal dobromyseľnosť pri nadobudnutí vozidla, pretože bolo

jeho povinnosťou zistiť si vlastnícke pomery. Ak to neurobil, jeho konanie nemôže

požívať právnu ochranu, ktorú mu poskytol odvolací súd.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že podľa obsahu dovolania

žalovaný sa dovoláva občianskoprávnej zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než

sám má. V obchodných záväzkových vzťahoch však bola táto zásada prelomená

ustanovením , ktoré preferuje dobromyseľnosť kupujúceho.

Z hľadiska tohto ustanovenia je preto irelevantné tvrdenie žalovaného, že vlastníctvo

vozidla na nikoho nepreviedol, čo žalobca ani netvrdil. K námietke žalovaného, že

žalobca v konaní svoju dobromyseľnosť nepreukázal, uviedol, že bolo vecou toho, kto ju

spochybňuje, dokázať jej absenciu. Žalobca nepredložil ani nenavrhol v tomto smere

žiadne dôkazy, a to zrejme hlavne preto, že ani neexistujú. Žalovaný ponechal vozidlo

v autobazáre aj po skončení zmluvy, nedomáhal sa jeho vydania v súdnom konaní ani

nepodal na jeho majiteľa trestné oznámenie, naopak, súhlasil s neskorším predajom

vozidla a akceptoval aj zníženie kúpnej ceny. Až keď zistil, že J. nie je schopný vzhľadom

na jeho rozsiahlu majetkovú trestnú činnosť vyplatiť mu výťažok z predaja, začal sa

dovolávať nesúhlasu s predajom vozidla. Skutočnosť, ktorá mala vylúčiť dobromyseľnosť

žalobcu, nastala až po kúpe vozidla, navyše predávajúci disponoval potvrdením

dopravného inšpektorátu o tom, že vozidlo nie je „blokované“, takže žalobca nepochybne

dobromyseľný bol. Má za to, že odvolací súd správne zistil skutkový stav a vec po právnej

stránke správne posúdil, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento mimoriadny prostriedok prípustný ( ), prejednal

41 Obdo 29/2006–135

dovolanie bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom

a s právnym posúdením veci odvolacím súdom a s jeho aplikáciou ustanovenia § 446

považuje za správnu a v súlade s doterajšou súdnou praxou.

Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý správne a dostatočne zistil súd

prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že vec po právnej stránke posúdil nesprávne.

Nesprávnosť jeho právneho posúdenia spočívala v tom, že hoci správne ustálil, že medzi

žalobcom a prevádzkovateľom autobazáru J. vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 12.9.2001

obchodný záväzkový vzťah, preto otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom ako

kupujúcim bolo treba posúdiť podľa ustanovení až ,

nevysporiadal sa s jeho ustanovením § 446. Toto ustanovenie, citované v odôvodnení

rozsudku odvolacieho súdu, ktoré sa vzťahuje na obchodné záväzkové vzťahy, je

prelomením všeobecného princípu, že nikto nemôže previesť

na iného viac práv ako má sám, a to z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho.

Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že s prihliadnutím na všetky

skutkové okolnosti kupujúci bol v čase nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľný

a žalovaný v konaní nepreukázal opak.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je správne, preto dovolanie žalovaného podľa

zamietol. V dovolacom konaní úspešný žalobca si náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnil, preto mu nebola priznaná ich náhrada.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. februára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: