Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)336/373574.b5fbe1.pdf
PDF · 115.15 KB
No categories available
1Obdo/29/2006
Najvyšší súd 1 Obdo 29/2006–135 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej
v právnej veci žalobcu: B., D., X., IČO: X., zastúpeného J., advokátkou,
L., X., proti žalovanému: I., bytom R., X., zastúpenému J., advokátkou, F., X., o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde v Nitre, pod sp. zn. 23 Cb 23/2004,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. apríla 2006
č. k. 15Cob 265/2005–109, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného z a m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 13. septembra 2005 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu P., evidenčné číslo N.
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 24 000 Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože v dôsledku sporu o vlastníctvo vozidla nebolo možné
na príslušnom orgáne zapísať zmenu jeho držiteľa, a tým ani vozidlo užívať,
zabezpečovať jeho údržbu a riadne sa oň starať. Zmluvu uzavretú medzi žalovaným a J.
21 Obdo 29/2006–135
dňa 27.3.2001 posúdil podľa obsahu ako mandátnu zmluvu na dobu určitú do 27.5.2001,
a keďže v tejto lehote mandatár nezariadil predaj motorového vozidla, bol povinný vrátiť
ho mandantovi. Mandatár predal motorové vozidlo žalobcovi v čase, keď už na to nemal
oprávnenie, preto kúpna zmluva uzavretá dňa 12.9.2001 medzi žalobcom a J. nie je platná
a žalobca nenadobudol vlastnícke právo.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom
z 27. apríla 2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že žalobca je
vlastníkom predmetného motorového vozidla a žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu
trovy konania na účet advokáta vo výške 76 216 Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil, ale dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil po právnej stránke, a preto jeho
rozhodnutie zmenil podľa § 220 OSP tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Považoval
za nesporné, že žalobca kúpil predmetné motorové vozidlo od J. v čase, keď už nebol
oprávnený s vozidlom nakladať, nakoľko zmluva so žalovaným už stratila platnosť
a účinnosť. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca o tejto skutočnosti vedel.
Naopak, kupoval ojazdené vozidlo od majiteľa autobazáru a stalo sa tak opakovane.
Vyplýva to z príkaznej zmluvy uzavretej medzi nimi 9.11.2000, ktorou sa žalobca
zaviazal, že bude od J. odkupovať ojazdené automobily za účelom leasingu
pre svojich zákazníkov. Žalobca navyše predložil potvrdenie Dopravného inšpektorátu
v Nitre o tom, že vozidlo nie je žiadnym spôsobom blokované. Žalobca teda kupoval
vozidlo v dobrej viere, že predávajúci je oprávnený s vozidlom disponovať. Takejto
dobromyseľnosti poskytuje ochranu ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je
vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie je ani oprávnený s tovarom
nakladať za účelom jeho predaja. Tomuto záveru svedčí aj výpoveď žalovaného v konaní
pred súdom prvého stupňa, keď uviedol, že pán J. mal snahu aj po platnosti zmluvy
o sprostredkovaní predať vozidlo tretej osobe, a to za kúpnu cenu zníženú
o cca 30 000 Sk, s čím žalovaný vyslovil súhlas, takže predávajúci predával vozidlo s jeho
súhlasom. Nezhody nastali až po tom, keď mu p. Č. nevyplatil kúpnu cenu predaného
vozidla. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal ich náhradu.
31 Obdo 29/2006–135
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie s návrhom, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že J. predal
jeho vozidlo v čase, keď už nemal oprávnenie s ním nakladať, konal teda protiprávne
a nedošlo k zmene vlastníctva, čo potvrdzuje aj pripojené potvrdenie Okresného
dopravného inšpektorátu v Nitre z 13.7.2006. Má za to, že odvolací súd rozhodol
nesprávne, pretože mu svojím rozhodnutím odňal vlastníctvo k veci, ktorú nikdy nepredal.
Hoci je vedený ako vlastník vozidla, nemá ho vo svojej držbe, ani za prevod nedostal
zaplatené. Žalobca nepreukázal dobromyseľnosť pri nadobudnutí vozidla, pretože bolo
jeho povinnosťou zistiť si vlastnícke pomery. Ak to neurobil, jeho konanie nemôže
požívať právnu ochranu, ktorú mu poskytol odvolací súd.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že podľa obsahu dovolania
žalovaný sa dovoláva občianskoprávnej zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než
sám má. V obchodných záväzkových vzťahoch však bola táto zásada prelomená
ustanovením § 446 Obchodného zákonníka, ktoré preferuje dobromyseľnosť kupujúceho.
Z hľadiska tohto ustanovenia je preto irelevantné tvrdenie žalovaného, že vlastníctvo
vozidla na nikoho nepreviedol, čo žalobca ani netvrdil. K námietke žalovaného, že
žalobca v konaní svoju dobromyseľnosť nepreukázal, uviedol, že bolo vecou toho, kto ju
spochybňuje, dokázať jej absenciu. Žalobca nepredložil ani nenavrhol v tomto smere
žiadne dôkazy, a to zrejme hlavne preto, že ani neexistujú. Žalovaný ponechal vozidlo
v autobazáre aj po skončení zmluvy, nedomáhal sa jeho vydania v súdnom konaní ani
nepodal na jeho majiteľa trestné oznámenie, naopak, súhlasil s neskorším predajom
vozidla a akceptoval aj zníženie kúpnej ceny. Až keď zistil, že J. nie je schopný vzhľadom
na jeho rozsiahlu majetkovú trestnú činnosť vyplatiť mu výťažok z predaja, začal sa
dovolávať nesúhlasu s predajom vozidla. Skutočnosť, ktorá mala vylúčiť dobromyseľnosť
žalobcu, nastala až po kúpe vozidla, navyše predávajúci disponoval potvrdením
dopravného inšpektorátu o tom, že vozidlo nie je „blokované“, takže žalobca nepochybne
dobromyseľný bol. Má za to, že odvolací súd správne zistil skutkový stav a vec po právnej
stránke správne posúdil, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento mimoriadny prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 OSP), prejednal
41 Obdo 29/2006–135
dovolanie bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.
Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom
a s právnym posúdením veci odvolacím súdom a s jeho aplikáciou ustanovenia § 446
Obchodného zákonníka považuje za správnu a v súlade s doterajšou súdnou praxou.
Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý správne a dostatočne zistil súd
prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že vec po právnej stránke posúdil nesprávne.
Nesprávnosť jeho právneho posúdenia spočívala v tom, že hoci správne ustálil, že medzi
žalobcom a prevádzkovateľom autobazáru J. vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 12.9.2001
obchodný záväzkový vzťah, preto otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom ako
kupujúcim bolo treba posúdiť podľa ustanovení § 443 až § 446 Obchodného zákonníka,
nevysporiadal sa s jeho ustanovením § 446. Toto ustanovenie, citované v odôvodnení
rozsudku odvolacieho súdu, ktoré sa vzťahuje na obchodné záväzkové vzťahy, je
prelomením všeobecného princípu, že nikto nemôže previesť
na iného viac práv ako má sám, a to z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho.
Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že s prihliadnutím na všetky
skutkové okolnosti kupujúci bol v čase nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľný
a žalovaný v konaní nepreukázal opak.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je správne, preto dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 OSP
zamietol. V dovolacom konaní úspešný žalobca si náhradu trov dovolacieho konania
neuplatnil, preto mu nebola priznaná ich náhrada.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. februára 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: