Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9b7/378305.9d29d3.pdf
PDF · 84.09 KB
No categories available
4To/10/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného
M. B., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 zákona
č. 300/2005 Z. z. ( Tr. zák.) účinného od 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí
5. februára 2008, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 26. februára 2007, sp. zn. 2 T 6/05, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. por.)
účinného do 31. decembra 2005 odvolanie obžalovaného M. B.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2007, sp. zn.
2 T 6/05, bol obžalovaný M. B. uznaný za vinného z pokusu zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 účinného
od 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
dňa 17. mája 2004 v presne nezistenom čase medzi 20.00 hod. a 21.00 hod.
v priestoroch domu v H. na S. ulici č. X. vulgárne nadával svojej matke E. B., nar. X.,
bytom H., S. ul. č. X., že ju zabije, čo viackrát zopakoval a vyhrážajúc sa zabitím
vytiahol z priestoru pod posteľou v kuchyni mačetu s dĺžkou čepele približne 60 cm a
s celkovou dĺžkou približne 80 cm, s touto mačetou sa priblížil k E. B. a napriek
snahe prítomných J. S., nar. X., a J. B., nar. X., odvrátiť útok obvineného mačetou
voči E. B. tak, že obvinenému M. B. chytil J. S. ruku a pokúsil sa mu mačetu z ruky
vyraziť, podarilo sa M. B. zasiahnuť mačetou hlavou poškodenej do čela a to tak,
že úderom mačetou spôsobil E. B. sečnú ranu na čele s poranením okostnice
a podozrením na otras mozgu s dobou práceneschopnosti 7 až 10 dní.
Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 42
ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.
Súčasne bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene
z 27. augusta 2004, sp. zn. 2 T 34/04, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením
do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený
do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ústavné
ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov
(Tr. por.) účinného do 31. decembra 2005 bol obžalovaný zaviazaný uhradiť
poškodenej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Zvolen, škodu
vo výške 12 351 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný M. B.
V jeho písomnom odôvodnení podanom sčasti samostatne, sčasti
prostredníctvom obhajcu namietol výrok o vine a treste. Uviedol, že nemal v úmysle
poškodenej ublížiť a v podstate išlo len o nešťastnú udalosť, ktorá bola
zdramatizovaná. Ak by sa do celej veci nezamiešali jeho bratia, ktorí ho postrčili, nič
by sa poškodenej nestalo. Poukázal na dvojdňovú dĺžku práceneschopnosti
poškodenej, ktorá podľa jeho názoru neodôvodňuje ustálenú právnu kvalifikáciu ako
i to, že použitie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku by bolo
pre neho priaznivejšie. Zdôraznil, že poškodená je jeho matkou, ktorá mu odpustila,
poukázal na okolnosti spáchania skutku ako i to, že spáchanie skutku ľutuje. Podľa
jeho názoru uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a v posudzovanom
prípade sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody.
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám mu uložil trest odňatia slobody pod dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obžalovaného M. B.
preskúmal v rozsahu § 254 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov
(Tr. por.) účinného do 31. decembra 2005 zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
Krajský prokurátor podal obžalobu na M. B. 18. júla 2005, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky konanie o riadnom opravnom prostriedku obžalovaného vykonal
podľa zákona účinného v čase podania obžaloby (§ 564 ods. 4 zákona č. 301/2005
Zb. účinného od 1. januára 2006).
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa
vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité
zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s § 2
ods. 5 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 125 Tr. por.
krajský súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom
na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ako sa krajský súd
vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona
v otázkach viny a trestu.
Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne
preukázané, že obžalovaný v kritický deň, za okolností a spôsobom uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchal predmetný skutok.
Odvolacie námietky obžalovaného nie sú dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci už rozhodoval
keď na podklade včas podaného odvolania obžalovaného, uznesením
z 19. septembra 2006, sp. zn. 2 To 40/2006, postupom podľa § 258 ods. 1 písm. b/,
písm. c/, písm. d/, písm. f/ Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 rozsudok
prvostupňového súdu z 24. marca 2006, sp. zn. 2 T 6/05, zrušil a podľa § 259 ods. 1
Tr. por. vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že odvolací súd nezistil pochybenia
prvostupňového rozsudku vo výroku o vine a k zrušeniu napadnutého rozsudku
v celom rozsahu došlo len preto, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajský
súd uvádzal aj skoršie odsúdenia obžalovaného, hoci ho neuznal za vinného ako
obzvlášť nebezpečného recidivistu. Navyše poukázali na to, že uložil obžalovanému
súhrnný trest napriek tomu, že si nezadovážil a neoboznámil obsah procesného
spisu Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 2 T 34/2004, kde rozsudkom
z 27. augusta 2004 bol obžalovaný právoplatne odsúdený pre iné úmyselné trestné
činy na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, pre výkon ktorého bol
zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. V súvislosti s výrokom o náhrade
škody poukázal na to, že v tomto výroku nesprávne uviedol poškodenú organizáciu.
Najvyšší súd v citovanom uznesení na č. l. 4 (č. l. 417) podrobne uviedol,
ktorými dôkazmi bolo na hlavnom pojednávaní preukázané konanie obžalovaného
ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ktoré dôkazy vyvracajú jeho
obhajobu, že nekonal v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Krajský
súd v súlade s citovaným uznesením najvyššieho súdu doplnil dokazovanie
v naznačenom smere, vytknuté pochybenia odstránil, čo však na správnosť zistenia
skutkového stavu veci nemalo žiaden vplyv. Najvyšší súd sa vo svojom ostatnom
rozhodnutí zaoberal aj otázkou, aplikácia ktorého zákona je pre obžalovaného
z hľadísk uvedených v § 2 ods. 1 neskoršieho zákona alebo § 16 ods. 1 zákona
účinného v čase spáchania skutku priaznivejšia (z hľadiska posúdenia trestnosti
konania obžalovaného) a podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré je pre obžalovaného
priaznivejšie použitie neskoršieho zákona, teda zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení
zmien a doplnkov účinného od 1. januára 2006.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné znovu reagovať
na odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa zisteného skutkového stavu
a výroku o vine teraz napadnutého rozsudku.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste. Uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere sedem rokov zohľadňuje všetky zistené okolnosti
prípadu, zákonné podmienky § 42 ods. 1 Tr. zák., ale aj § 38 ods. 5 Tr. zák.
pre ukladanie súhrnného trestu pri opätovnom spáchaní zločinu a dôsledne
vychádza z ustanovení § 34 Tr. zák., ktoré sú pri ukladaní trestov rozhodujúce.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonné podmienky na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody uvedené v § 39 Tr. zák. v posudzovanom prípade splnené
neboli, pretože neboli zistené žiadne okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného,
ktoré by takýto postup odôvodňovali. Rovnako tak ani závažnosť pokusu
obžalovaného ktorá je vysoká a daná spôsobom a predmetom, ktorým útočil na
hlavu poškodenej a okolnosťami pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo
(včasný zásah tretích osôb) neumožňovala súdu mať za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne a na
ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Správne prihliadol krajský
súd pri ukladaní trestu aj na skutočnosť, že jeho posledný rozsudok bol zrušený
výlučne na podklade odvolania obžalovaného a preto nemohlo v novom konaní dôjsť
ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 264 ods. 2 Tr. por.).
Rovnako správne je tiež rozhodnutie krajského súdu o zaradení obžalovaného
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin a táto skutočnosť odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok
pod vplyvom alkoholu a v súvislosti s jeho užívaním a zo znaleckého posudku
vyplýva, že možnosť resocializácie obžalovaného bude ovplyvnená aj realizáciou
ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby. Preto krajský súd správne a v súlade
so zákonom obžalovanému uložil ústavné ochranné protialkoholické liečenie.
Napokon nepochybil krajský súd ani pri rozhodovaní o náhrade škody, keď
vo výroku rozsudku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej strane Všeobecná
zdravotná poisťovňa, pobočka Zvolen, škodu vo výške 12 351 Sk spôsobenú
jej nákladmi spojenými s poskytnutím lekárskej starostlivosti poškodenej E. B.
Správne o tejto otázke rozhodol podľa Trestného poriadku účinného
v čase, keď bol skutok spáchaný, pretože dôsledne vychádzal z § 564 ods. 4
prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z. účinného
od 1. januára 2006. Podľa tohto ustanovenia vo veciach, v ktorých bola podaná
obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (obžaloba bola podaná 18. júla 2005), vykoná
konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného
M. B. zamietol podľa § 256 Tr. por. ako nedôvodné.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. februára 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy
Za správnosť vyhotovenia: