Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/10/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného

M. B., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 zákona

č. ( Tr. zák.) účinného od 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí

5. februára 2008, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. februára 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 odvolanie obžalovaného M. B.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2007, sp. zn.

, bol obžalovaný M. B. uznaný za vinného z pokusu zločinu ublíženia

na zdraví podľa , účinného

od 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

dňa 17. mája 2004 v presne nezistenom čase medzi 20.00 hod. a 21.00 hod.

v priestoroch domu v H. na S. ulici č. X. vulgárne nadával svojej matke E. B., nar. X.,

bytom H., S. ul. č. X., že ju zabije, čo viackrát zopakoval a vyhrážajúc sa zabitím

vytiahol z priestoru pod posteľou v kuchyni mačetu s dĺžkou čepele približne 60 cm a

s celkovou dĺžkou približne 80 cm, s touto mačetou sa priblížil k E. B. a napriek

snahe prítomných J. S., nar. X., a J. B., nar. X., odvrátiť útok obvineného mačetou

voči E. B. tak, že obvinenému M. B. chytil J. S. ruku a pokúsil sa mu mačetu z ruky

vyraziť, podarilo sa M. B. zasiahnuť mačetou hlavou poškodenej do čela a to tak,

že úderom mačetou spôsobil E. B. sečnú ranu na čele s poranením okostnice

a podozrením na otras mozgu s dobou práceneschopnosti 7 až 10 dní.

Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 42

ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.

Súčasne bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene

z 27. augusta 2004, sp. zn. , ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením

do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený

do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ústavné

ochranné protialkoholické liečenie.

Podľa v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 bol obžalovaný zaviazaný uhradiť

poškodenej strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Zvolen, škodu

vo výške 12 351 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný M. B.

V jeho písomnom odôvodnení podanom sčasti samostatne, sčasti

prostredníctvom obhajcu namietol výrok o vine a treste. Uviedol, že nemal v úmysle

poškodenej ublížiť a v podstate išlo len o nešťastnú udalosť, ktorá bola

zdramatizovaná. Ak by sa do celej veci nezamiešali jeho bratia, ktorí ho postrčili, nič

by sa poškodenej nestalo. Poukázal na dvojdňovú dĺžku práceneschopnosti

poškodenej, ktorá podľa jeho názoru neodôvodňuje ustálenú právnu kvalifikáciu ako

i to, že použitie účinného v čase spáchania skutku by bolo

pre neho priaznivejšie. Zdôraznil, že poškodená je jeho matkou, ktorá mu odpustila,

poukázal na okolnosti spáchania skutku ako i to, že spáchanie skutku ľutuje. Podľa

jeho názoru uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a v posudzovanom

prípade sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám mu uložil trest odňatia slobody pod dolnou

hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obžalovaného M. B.

preskúmal v rozsahu v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Krajský prokurátor podal obžalobu na M. B. 18. júla 2005, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky konanie o riadnom opravnom prostriedku obžalovaného vykonal

podľa zákona účinného v čase podania obžaloby (

Zb. účinného od 1. januára 2006).

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa

vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité

zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s § 2

ods. 5 a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,

ako to ukladá ustanovenie

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením

krajský súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom

na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ako sa krajský súd

vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď

posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

v otázkach viny a trestu.

Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených

vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne

preukázané, že obžalovaný v kritický deň, za okolností a spôsobom uvedeným

v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchal predmetný skutok.

Odvolacie námietky obžalovaného nie sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci už rozhodoval

keď na podklade včas podaného odvolania obžalovaného, uznesením

z 19. septembra 2006, sp. zn. , postupom podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, písm. d/, písm. f/ v znení účinnom do 31. decembra 2005 rozsudok

prvostupňového súdu z 24. marca 2006, sp. zn. , zrušil a podľa § 259 ods. 1

vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že odvolací súd nezistil pochybenia

prvostupňového rozsudku vo výroku o vine a k zrušeniu napadnutého rozsudku

v celom rozsahu došlo len preto, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajský

súd uvádzal aj skoršie odsúdenia obžalovaného, hoci ho neuznal za vinného ako

obzvlášť nebezpečného recidivistu. Navyše poukázali na to, že uložil obžalovanému

súhrnný trest napriek tomu, že si nezadovážil a neoboznámil obsah procesného

spisu Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. , kde rozsudkom

z 27. augusta 2004 bol obžalovaný právoplatne odsúdený pre iné úmyselné trestné

činy na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, pre výkon ktorého bol

zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. V súvislosti s výrokom o náhrade

škody poukázal na to, že v tomto výroku nesprávne uviedol poškodenú organizáciu.

Najvyšší súd v citovanom uznesení na č. l. 4 (č. l. 417) podrobne uviedol,

ktorými dôkazmi bolo na hlavnom pojednávaní preukázané konanie obžalovaného

ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ktoré dôkazy vyvracajú jeho

obhajobu, že nekonal v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Krajský

súd v súlade s citovaným uznesením najvyššieho súdu doplnil dokazovanie

v naznačenom smere, vytknuté pochybenia odstránil, čo však na správnosť zistenia

skutkového stavu veci nemalo žiaden vplyv. Najvyšší súd sa vo svojom ostatnom

rozhodnutí zaoberal aj otázkou, aplikácia ktorého zákona je pre obžalovaného

z hľadísk uvedených v § 2 ods. 1 neskoršieho zákona alebo § 16 ods. 1 zákona

účinného v čase spáchania skutku priaznivejšia (z hľadiska posúdenia trestnosti

konania obžalovaného) a podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré je pre obžalovaného

priaznivejšie použitie neskoršieho zákona, teda zákona číslo v znení

zmien a doplnkov účinného od 1. januára 2006.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné znovu reagovať

na odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa zisteného skutkového stavu

a výroku o vine teraz napadnutého rozsudku.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste. Uložený súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere sedem rokov zohľadňuje všetky zistené okolnosti

prípadu, zákonné podmienky § 42 ods. 1 Tr. zák., ale aj § 38 ods. 5 Tr. zák.

pre ukladanie súhrnného trestu pri opätovnom spáchaní zločinu a dôsledne

vychádza z ustanovení § 34 Tr. zák., ktoré sú pri ukladaní trestov rozhodujúce.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonné podmienky na mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody uvedené v § 39 Tr. zák. v posudzovanom prípade splnené

neboli, pretože neboli zistené žiadne okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného,

ktoré by takýto postup odôvodňovali. Rovnako tak ani závažnosť pokusu

obžalovaného ktorá je vysoká a daná spôsobom a predmetom, ktorým útočil na

hlavu poškodenej a okolnosťami pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo

(včasný zásah tretích osôb) neumožňovala súdu mať za to, že použitie trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne a na

ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Správne prihliadol krajský

súd pri ukladaní trestu aj na skutočnosť, že jeho posledný rozsudok bol zrušený

výlučne na podklade odvolania obžalovaného a preto nemohlo v novom konaní dôjsť

ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech ( ).

Rovnako správne je tiež rozhodnutie krajského súdu o zaradení obžalovaného

na výkon uloženého trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný

čin a táto skutočnosť odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok

pod vplyvom alkoholu a v súvislosti s jeho užívaním a zo znaleckého posudku

vyplýva, že možnosť resocializácie obžalovaného bude ovplyvnená aj realizáciou

ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby. Preto krajský súd správne a v súlade

so zákonom obžalovanému uložil ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Napokon nepochybil krajský súd ani pri rozhodovaní o náhrade škody, keď

vo výroku rozsudku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej strane Všeobecná

zdravotná poisťovňa, pobočka Zvolen, škodu vo výške 12 351 Sk spôsobenú

jej nákladmi spojenými s poskytnutím lekárskej starostlivosti poškodenej E. B.

Správne o tejto otázke rozhodol podľa účinného

v čase, keď bol skutok spáchaný, pretože dôsledne vychádzal z § 564 ods. 4

prechodných a záverečných ustanovení účinného

od 1. januára 2006. Podľa tohto ustanovenia vo veciach, v ktorých bola podaná

obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona (obžaloba bola podaná 18. júla 2005), vykoná

konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného

M. B. zamietol podľa ako nedôvodné.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. februára 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy

Za správnosť vyhotovenia: