Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/170/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: R, s.r.o., Z. zast. JUDr. M, advokátom, B. proti ţalovanému: Š.M., T., o zaplatenie

primeraného zadosťučinenia, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 20. decembra 2005 č.k. Z-2-33Cb 1843/94- 314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 3.

júla 2007 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-328 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20. decembra 2005 č.k. Z –2-33 Cb 1843/94-314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 3. júla

2007 č.k. Z-2-33Cb 1843/94-328 p o t v r d z u j e .

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho rozsudku zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000 Sk a nahradiť mu trovy konania v sume 31 827,50 Sk na

účet jeho právneho zástupcu. V časti zaplatenia 400 000 Sk ţalobcov návrh zamietol.

Podľa odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.3.2004 č.k.

Z-2-33Cb 1843/94-271 rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zdrţať sa výroby sklolaminátových

kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou základňou a ďalej mu

bolo uloţené zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk istiny spolu s trovami konania vo výške 110 403 Sk..

Na základe odvolania ţalovaného NS SR rozsudkom zo dňa 28.10.2004 sp. zn. 7 Obo

240/04 uvedený rozsudok súdu l. stupňa v časti, ktorou bolo ţalovanému uloţené zdrţať sa

výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou

základňou, potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie primeraného zadosťučinenia, ktoré si

ţalobca uplatnil vo výške 500 000 Sk. V súlade s usmernením NS SR sa súd zaoberal intenzitou

negatívneho pôsobenia nekalosúťaţného konania a jeho trvaním.

Súd v novom konaní zistil, ţe ţalovaný po podaní predmetného návrhu o ochranu proti

nekalej súťaţi zastavil výrobu kontajnerov, ktoré podľa znaleckého posudku boli otrockým

napodobnením ţalobcových výrobkov. Podľa záveru súdu ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný

svojím vstupom na slovenský trh spôsobil stratu tohto trhu pre ţalobcu. Nakoľko sa v konaní

preukázalo, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania, prislúcha ţalobcovi podľa záveru

súdu, primerané zadosťučinenie. Súd sa však nestotoţnil s uplatnenou výškou primeraného

zadosťučinenia, t.j. uplatnenou sumou 500 000 Sk, ale dospel k záveru, ţe v danom prípade je

dostatočnou sumou čiastka 100 000 Sk. K takémuto záveru dospel po tom, čo z dokladov

zaloţených ţalovaným do spisu, bolo zrejmé, ţe po podaní návrhu prestal vyrábať ţalovaný

takéto kontajnery, t.j. začiatkom roka 1994 zmenil tvar výrobku, ako aj do spisu zaloţil

kalkuláciu, z ktorej je moţné zistiť, aký profit z týchto výrobkov mal ţalovaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku v znení rozsudku ho doplňujúceho podal odvolanie ţalobca

a navrhol ho zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Napadnutému rozsudku vytýka, ţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tvrdí, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí uloţil súdu l. stupňa aby pri ustálení výšky

zadosťučinenia vychádzal najmä z hodnoty toho, čo bolo nekalou súťaţou dotknuté a tieţ

trvaním a intenzitou tohto konania, ale súd v napadnutom rozsudku v súlade s týmto usmernením

nepostupoval.

Vytýka tieţ súdu l. stupňa, ţe tendenčne a účelovo hodnotil dôkazy, keď ich na jednej

strane povaţoval za dôkazy svedčiace o nekalosúťaţnom konaní, ale na druhej strane pri

rozhodovaní o zadosťučinení ich hodnotil v neprospech ţalobcu.

Namieta tieţ výšku priznanej náhrady trov konania a navrhuje jej výšku zmeniť v súlade

s tým, ako si ju vyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. 1

a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.

Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe návrhom na ochranu proti

nekalej súťaţi došlým súdu dňa 23.4.1994 ţalobca navrhol, aby súd rozsudkom jednak uloţil

povinnosť zdrţať sa výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového

tvaru so štvorcovou základňou a jednak zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk

z titulu primeraného zadosťučinenia a vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získal predajom

kontajnerov mestu P..

Uvádza, ţe dodal mestu P. v roku 1993, 105 ks sklolaminátových kontajnerov, ktoré

v rámci svojej podnikateľskej činnosti vyvinul a predáva a odberateľ ústne prejavil záujem

o nákup cca 200 ks ďalších od začiatku roku 1994. Začiatkom roku 1994 však u odberateľa zistil,

ţe tento kúpil kontajnery od ţalovaného a to kontajnery, ktoré sú otrockou kópiou jeho výrobku.

Po právnej stránke oprel návrh o ust. § 44 ods. 1 , § 45 ods. 1a 2, § 47 písm. c/, § 48 a § 53

Obch. zák.

Podaním zo dňa 31.5.1994 vzal ţalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa bezdôvodného

obohatenia späť s odôvodnením, ţe sa mu nepodarilo hodnoverne zistiť v akom rozsahu ţalovaný

realizoval predaj kontajnerov mestu P.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.1997 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-60 konanie

v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil, ţalovanému uloţil povinnosť zdrţať sa

výroby sporných kontajnerov ako aj zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk s titulom primeraného

zadosťučinenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania ţalovaného proti návrhu

vyhovujúcej časti rozsudku túto časť rozsudku zrušil uznesením zo dňa 12.2.1998 č.k. 4 Obo

31/97-90 a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí zo dňa 3.4.2004 uloţil ţalovanému

povinnosť zdrţať sa výroby sporných kontajnerov, zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk a nahradiť mu

trovy konania.

Najvyšší súd SR na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo dňa 28.4.2004

napadnutý rozsudok súdu l. stupňa v časti uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa výroby

sporných kontajnerov potvrdil a vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe má

doplniť dokazovanie čo do uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie vo výške

500 000 Sk.

Súd l. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom a Najvyšší súd SR tento raz

rozhoduje na základe odvolania ţalobcu, ktorý povaţuje sumu priznaného pomerného

zadosťučinenia za smiešnu, a utvrdzujúcu ţalovaného v presvedčení, ţe pracovná metóda

zaloţená na zneuţívaní výsledkov tvorivej práce sa naďalej oplatí.

Odvolací súd konštatoval, ţe NS SR uţ v odôvodnení prvého rozhodnutia vo veci zo dňa

12.2.1998 uviedol, ţe existenciu nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáha uplatnením

nároku na primerané zadosťučinenie musí ţalobca preukázať tak, ako kaţdú inú skutočnosť.

Odvolací súd uţ vtedy konštatoval, ţe ţalobca nevysvetlil ani to, v čom spočíva jeho

nemajetková ujma, ktorú ţiada nahradiť peňaţným plnením.

Ţalobca v odvolaní namieta, ţe súd sa nezaoberal intenzitou negatívneho pôsobenia

konania ţalovaného, nezaoberal sa pri ustálení výšky zadosťučinenia najmä z hodnoty toho, čo

bolo nekalou súťaţou. ţalobca však nevzal pritom nijako do úvahy, ţe ust. ods. l

mu ukladá dôkaznú povinnosť, na čo ho ostatne upozornil NS SR uţ v svojom spomenutom

rozhodnutí zo dňa 12.2.1998.

Chybný je tieţ odvolateľov názor, ţe súd v napadnutom rozhodnutí pouţil čo do

uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie svoje moderačné právo. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku opodstatnenosť takéhoto názoru čo do hodnotenia rozhodovania súdu

l. stupňa nevyplýva.

Hovoriť o moderácii by bolo moţné v prípade, ţe by výška peňaţného zadosťučinenia

bola objektívne daná napr. dohodou účastníkov, ako je to v prípade dohody o zmluvnej pokute

podľa § 301 Obch. zák. V prípade uplatnenia primeraného zadosťučinenia podľa § 53 Obch. zák.

však výška primeraného peňaţného zadosťučinenia subjektívne určuje subjekt, ktorého práva

boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené a ten musí preukázať nielen poškodenie

nekalosúťaţným konaním, ale aj nehmotnú ujmu, ktorá je právnym predpokladom práva na

zadosťučinenie ako aj primeranosť výšky uplatneného zadosťučinenia. Súd potom rozhoduje

o danosti predpokladov pre priznanie finančného zadosťučinenia vôbec a jeho primeranosť

osobitne.

Súd l. stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by bol

dostal od zástupcov mesta P. ponuku na dodanie ďalších 600 ks kontajnerov (v ţalobe uvádzal

cca 200 Sk), nepreukázal, ţe by vstupom ţalovaného na trh s kontajnermi stratil na území

Slovenskej republiky trh s uvedenými výrobkami (v odvolaní na str. 3, uvádza, ţe stratil záujem

o slovenský trh). Priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk súd l. stupňa

zdôvodnil len svojím názorom, ţe nekalosúťaţným konaním ţalovaného došlo k zásahu do

nemateriálnej sféry ţalobcu, preto mu patrí určitá kompenzácia za nevyčísliteľné straty, ktoré

utrpel a uznal za primeranú sumu 100 000 Sk.

Tento záver súdu l. stupňa nebol správny. Zo skutočnosti, ţe ţalobca nepreukázal právnu

opodstatnenosť uplatneného finančného zadosťučinenia, čo súd l. stupňa v odôvodnení

konštatoval, nebol daný právny dôvod na poskytnutie finančného zadosťučinenia vôbec.

Nakoľko však ţalovaný sa voči rozsudku súdu l. stupňa neodvolal odvolací súd je viazaný

odvolacím návrhom ţalobcu, ktorý sa domáha priznania vyššieho neţ súdom prisúdeného

finančného zadosťučinenia, to značí, ţe odvolací súd nemôţe zmeniť napadnutý výrok rozsudku

súdu l. stupňa k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa

v napadnutej časti vo veci samej potvrdil.

Ţalobca sa odvolal aj do výšky priznanej náhrady trov konania ţalovaným. Uviedol,

v ktorých uplatnených úkonoch rozhodol súd nesprávne, keď mu ich náhradu nepriznal v súlade

s vyúčtovaním právneho zástupcu.

Odvolací súd aj v tejto časti dospel k záveru, ţe odvolateľovi nemoţno vyhovieť.

Z odôvodnenia výroku o náhrade trov konania je zrejmé, ţe súd l. stupňa o náhrade trov

konania rozhodol podľa ust. Opodstatnenosť aplikácie tohto ustanovenia však

nijako nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu súd l. stupňa mal pri rozhodovaní

o priznaní náhrady trov vychádzať z ust. nakoľko je nesporné, ţe ţalobca mal

vo veci len čiastočný úspech, čo značí, ţe mal buď náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne

vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa názoru odvolacieho súdu

mal súd l. stupňa vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj v prípade

prisúdenej náhrady trov konania však platí v prípade odvolania zásada neprípustnosti zmeny

k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd preto aj v tejto odvolaním napadnutej časti

rozsudok súdu l. stupňa potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa ods. l v spojení s ust.

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu ţiadne nevznikli, odvolací súd mu ich

náhradu ţalobcom nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. februára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.N.