Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c5a/360987.f47b98.pdf
PDF · 157.31 KB
No categories available
2obo/170/2007
Najvyšší súd 2 Obo 170/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: R, s.r.o., Z. zast. JUDr. M, advokátom, B. proti ţalovanému: Š.M., T., o zaplatenie
primeraného zadosťučinenia, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20. decembra 2005 č.k. Z-2-33Cb 1843/94- 314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 3.
júla 2007 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-328 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20. decembra 2005 č.k. Z –2-33 Cb 1843/94-314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 3. júla
2007 č.k. Z-2-33Cb 1843/94-328 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho rozsudku zaviazal
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000 Sk a nahradiť mu trovy konania v sume 31 827,50 Sk na
účet jeho právneho zástupcu. V časti zaplatenia 400 000 Sk ţalobcov návrh zamietol.
Podľa odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.3.2004 č.k.
Z-2-33Cb 1843/94-271 rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zdrţať sa výroby sklolaminátových
kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou základňou a ďalej mu
bolo uloţené zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk istiny spolu s trovami konania vo výške 110 403 Sk..
Na základe odvolania ţalovaného NS SR rozsudkom zo dňa 28.10.2004 sp. zn. 7 Obo
240/04 uvedený rozsudok súdu l. stupňa v časti, ktorou bolo ţalovanému uloţené zdrţať sa
výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou
základňou, potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie primeraného zadosťučinenia, ktoré si
ţalobca uplatnil vo výške 500 000 Sk. V súlade s usmernením NS SR sa súd zaoberal intenzitou
negatívneho pôsobenia nekalosúťaţného konania a jeho trvaním.
Súd v novom konaní zistil, ţe ţalovaný po podaní predmetného návrhu o ochranu proti
nekalej súťaţi zastavil výrobu kontajnerov, ktoré podľa znaleckého posudku boli otrockým
napodobnením ţalobcových výrobkov. Podľa záveru súdu ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný
svojím vstupom na slovenský trh spôsobil stratu tohto trhu pre ţalobcu. Nakoľko sa v konaní
preukázalo, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania, prislúcha ţalobcovi podľa záveru
súdu, primerané zadosťučinenie. Súd sa však nestotoţnil s uplatnenou výškou primeraného
zadosťučinenia, t.j. uplatnenou sumou 500 000 Sk, ale dospel k záveru, ţe v danom prípade je
dostatočnou sumou čiastka 100 000 Sk. K takémuto záveru dospel po tom, čo z dokladov
zaloţených ţalovaným do spisu, bolo zrejmé, ţe po podaní návrhu prestal vyrábať ţalovaný
takéto kontajnery, t.j. začiatkom roka 1994 zmenil tvar výrobku, ako aj do spisu zaloţil
kalkuláciu, z ktorej je moţné zistiť, aký profit z týchto výrobkov mal ţalovaný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v znení rozsudku ho doplňujúceho podal odvolanie ţalobca
a navrhol ho zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Napadnutému rozsudku vytýka, ţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tvrdí, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí uloţil súdu l. stupňa aby pri ustálení výšky
zadosťučinenia vychádzal najmä z hodnoty toho, čo bolo nekalou súťaţou dotknuté a tieţ
trvaním a intenzitou tohto konania, ale súd v napadnutom rozsudku v súlade s týmto usmernením
nepostupoval.
Vytýka tieţ súdu l. stupňa, ţe tendenčne a účelovo hodnotil dôkazy, keď ich na jednej
strane povaţoval za dôkazy svedčiace o nekalosúťaţnom konaní, ale na druhej strane pri
rozhodovaní o zadosťučinení ich hodnotil v neprospech ţalobcu.
Namieta tieţ výšku priznanej náhrady trov konania a navrhuje jej výšku zmeniť v súlade
s tým, ako si ju vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.
Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe návrhom na ochranu proti
nekalej súťaţi došlým súdu dňa 23.4.1994 ţalobca navrhol, aby súd rozsudkom jednak uloţil
povinnosť zdrţať sa výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového
tvaru so štvorcovou základňou a jednak zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk
z titulu primeraného zadosťučinenia a vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získal predajom
kontajnerov mestu P..
Uvádza, ţe dodal mestu P. v roku 1993, 105 ks sklolaminátových kontajnerov, ktoré
v rámci svojej podnikateľskej činnosti vyvinul a predáva a odberateľ ústne prejavil záujem
o nákup cca 200 ks ďalších od začiatku roku 1994. Začiatkom roku 1994 však u odberateľa zistil,
ţe tento kúpil kontajnery od ţalovaného a to kontajnery, ktoré sú otrockou kópiou jeho výrobku.
Po právnej stránke oprel návrh o ust. § 44 ods. 1 , § 45 ods. 1a 2, § 47 písm. c/, § 48 a § 53
Obch. zák.
Podaním zo dňa 31.5.1994 vzal ţalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa bezdôvodného
obohatenia späť s odôvodnením, ţe sa mu nepodarilo hodnoverne zistiť v akom rozsahu ţalovaný
realizoval predaj kontajnerov mestu P.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.1997 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-60 konanie
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil, ţalovanému uloţil povinnosť zdrţať sa
výroby sporných kontajnerov ako aj zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk s titulom primeraného
zadosťučinenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania ţalovaného proti návrhu
vyhovujúcej časti rozsudku túto časť rozsudku zrušil uznesením zo dňa 12.2.1998 č.k. 4 Obo
31/97-90 a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí zo dňa 3.4.2004 uloţil ţalovanému
povinnosť zdrţať sa výroby sporných kontajnerov, zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk a nahradiť mu
trovy konania.
Najvyšší súd SR na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo dňa 28.4.2004
napadnutý rozsudok súdu l. stupňa v časti uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa výroby
sporných kontajnerov potvrdil a vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe má
doplniť dokazovanie čo do uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie vo výške
500 000 Sk.
Súd l. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom a Najvyšší súd SR tento raz
rozhoduje na základe odvolania ţalobcu, ktorý povaţuje sumu priznaného pomerného
zadosťučinenia za smiešnu, a utvrdzujúcu ţalovaného v presvedčení, ţe pracovná metóda
zaloţená na zneuţívaní výsledkov tvorivej práce sa naďalej oplatí.
Odvolací súd konštatoval, ţe NS SR uţ v odôvodnení prvého rozhodnutia vo veci zo dňa
12.2.1998 uviedol, ţe existenciu nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáha uplatnením
nároku na primerané zadosťučinenie musí ţalobca preukázať tak, ako kaţdú inú skutočnosť.
Odvolací súd uţ vtedy konštatoval, ţe ţalobca nevysvetlil ani to, v čom spočíva jeho
nemajetková ujma, ktorú ţiada nahradiť peňaţným plnením.
Ţalobca v odvolaní namieta, ţe súd sa nezaoberal intenzitou negatívneho pôsobenia
konania ţalovaného, nezaoberal sa pri ustálení výšky zadosťučinenia najmä z hodnoty toho, čo
bolo nekalou súťaţou. ţalobca však nevzal pritom nijako do úvahy, ţe ust. § 120 ods. l O.s.p.
mu ukladá dôkaznú povinnosť, na čo ho ostatne upozornil NS SR uţ v svojom spomenutom
rozhodnutí zo dňa 12.2.1998.
Chybný je tieţ odvolateľov názor, ţe súd v napadnutom rozhodnutí pouţil čo do
uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie svoje moderačné právo. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku opodstatnenosť takéhoto názoru čo do hodnotenia rozhodovania súdu
l. stupňa nevyplýva.
Hovoriť o moderácii by bolo moţné v prípade, ţe by výška peňaţného zadosťučinenia
bola objektívne daná napr. dohodou účastníkov, ako je to v prípade dohody o zmluvnej pokute
podľa § 301 Obch. zák. V prípade uplatnenia primeraného zadosťučinenia podľa § 53 Obch. zák.
však výška primeraného peňaţného zadosťučinenia subjektívne určuje subjekt, ktorého práva
boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené a ten musí preukázať nielen poškodenie
nekalosúťaţným konaním, ale aj nehmotnú ujmu, ktorá je právnym predpokladom práva na
zadosťučinenie ako aj primeranosť výšky uplatneného zadosťučinenia. Súd potom rozhoduje
o danosti predpokladov pre priznanie finančného zadosťučinenia vôbec a jeho primeranosť
osobitne.
Súd l. stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by bol
dostal od zástupcov mesta P. ponuku na dodanie ďalších 600 ks kontajnerov (v ţalobe uvádzal
cca 200 Sk), nepreukázal, ţe by vstupom ţalovaného na trh s kontajnermi stratil na území
Slovenskej republiky trh s uvedenými výrobkami (v odvolaní na str. 3, uvádza, ţe stratil záujem
o slovenský trh). Priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk súd l. stupňa
zdôvodnil len svojím názorom, ţe nekalosúťaţným konaním ţalovaného došlo k zásahu do
nemateriálnej sféry ţalobcu, preto mu patrí určitá kompenzácia za nevyčísliteľné straty, ktoré
utrpel a uznal za primeranú sumu 100 000 Sk.
Tento záver súdu l. stupňa nebol správny. Zo skutočnosti, ţe ţalobca nepreukázal právnu
opodstatnenosť uplatneného finančného zadosťučinenia, čo súd l. stupňa v odôvodnení
konštatoval, nebol daný právny dôvod na poskytnutie finančného zadosťučinenia vôbec.
Nakoľko však ţalovaný sa voči rozsudku súdu l. stupňa neodvolal odvolací súd je viazaný
odvolacím návrhom ţalobcu, ktorý sa domáha priznania vyššieho neţ súdom prisúdeného
finančného zadosťučinenia, to značí, ţe odvolací súd nemôţe zmeniť napadnutý výrok rozsudku
súdu l. stupňa k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa
v napadnutej časti vo veci samej potvrdil.
Ţalobca sa odvolal aj do výšky priznanej náhrady trov konania ţalovaným. Uviedol,
v ktorých uplatnených úkonoch rozhodol súd nesprávne, keď mu ich náhradu nepriznal v súlade
s vyúčtovaním právneho zástupcu.
Odvolací súd aj v tejto časti dospel k záveru, ţe odvolateľovi nemoţno vyhovieť.
Z odôvodnenia výroku o náhrade trov konania je zrejmé, ţe súd l. stupňa o náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Opodstatnenosť aplikácie tohto ustanovenia však
nijako nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu súd l. stupňa mal pri rozhodovaní
o priznaní náhrady trov vychádzať z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko je nesporné, ţe ţalobca mal
vo veci len čiastočný úspech, čo značí, ţe mal buď náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne
vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa názoru odvolacieho súdu
mal súd l. stupňa vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj v prípade
prisúdenej náhrady trov konania však platí v prípade odvolania zásada neprípustnosti zmeny
k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd preto aj v tejto odvolaním napadnutej časti
rozsudok súdu l. stupňa potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu ţiadne nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu ţalobcom nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 6. februára 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.N.