Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
315/378961.380d5d.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
1Tdo/56/2007
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 56/07
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
6. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana
a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti
obvinenému M. N. a spol. pre trestný čin podvodu spolupá-chateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. J.-
ára 2006 v znení zákona č. 10/1999 Z. z., o dovolaní obvinených M. N. a J. P. proti
rozsudku Krajského súdu v Ž. zo 12. júna 2007, sp. zn.
1 To 18/2007 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených M. N. a J. P. s a o d m
i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ž. podľa § 258 ods. 1 písm. d/
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Okresného súdu v M.
zo dňa 6. októbra 2006, sp. zn. 2T 86/1998, ktorým boli obvinení M. N. a J. P. uznaní
vinnými zo spáchania trestného činu podvodu spolupácha-teľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, (ďalej len Tr. zák.) na
tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s úmyslom obohatenia sa obžalovaný
J. P. – majiteľ firmy T. so sídlom v D. N. V., ako dodávateľ tovaru, ktorý mal zakúpiť
od firmy M. Bratislava, bez reálneho plnenia vystavil dňa 24. novembra 1994 pre
odberateľa – firmu G. N., s.r.o., v M., zastúpenú obžalovaným M. N. fiktívnu faktúru
č. X. ktorou deklaroval predaj etikiet a esencií v celkovej sume 159 156 750 Sk
z čoho DPH predstavovala sumu 31 831 350 Sk na základe ktorej obžalovaný M. N.
v daňovom priznaní za mesiac november 1994 neoprávnene uplatnil na Daňovom
úrade v M. vrátane nadmerného odpočtu DPH v uvedenej výške, ktorá mu bola 20.
januára 1997 vyplatená, hoci v skutočnosti konateľ firmy G. N., s.r.o. v M. –
obžalovaný M. N. – prostredníctvom prepravnej firmy M. N. na základe zmluvy zo
dňa 17. októbra 1994 dodal zahraničnému odberateľovi – firme T. S. v M. etikety
a esencie
zo skladu firmy S.-D. spol. s r.o., v Ž.. V dôsledku tohto konania spôsobili štátnemu
rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenému Daňovým úradom v M., škodu
31 831 350 Sk.
Za to bol rozsudkom okresného súdu podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. každému
jednému obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, pričom pre
výkon trestu boli podľa § 39a ods. 1 Tr. zák. obaja zaradení do prvej nápravno-
výchovnej skupiny.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len
Tr. por.) krajský súd uznal obvinených vinnými zo spáchania toho istého trestného
činu a uložil každému jednému obvinenému trest podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. a § 40
ods. 1 Tr. zák. vo výmere troch rokov, pričom pre výkon trestu ich zaradil podľa
§ 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Obvinení M. N. a J. P. podali prostredníctvom obhajcov proti rozsudku
krajského súdu dovolania a to podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení ziste-ného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia
a obvinený M. N. aj podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. teda, že napadnuté
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom.
Obvinený M. N. v odôvodnení svojho dovolania k dovolaciemu dôvo-du podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, že vo veci podaný znalecký posudok Ing. G. Š.
z odboru ekonomika a podnikanie z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo (ktorý bol
zabezpečený obhajobou) nebol okresným súdom vykonaný zákonným spôsobom,
keďže znalkyňa na hlavnom pojednávaní (dňa 14. novem-
bra 2005) nebola vypočutá a znalecký posudok bol použitý len ako listinný dôkaz.
Takýmto postupom súd dospel nesprávnym právnym posúdením k rozhod-
nutiu o tom, že sa dopustil trestného činu. V tejto súvislosti poukázal aj na usta-
novenie § 89 ods. 2, ods. 3 Tr. por., ktoré umožňuje, aby znalec, ktorý vypracoval
znalecký posudok zadovážený obhajcom bol vypočutý v procesnom postavení znalca
rovnako ako v prípade, keď je pribratý do konania súdom resp. niektorým orgánom
činným v trestnom konaní.
Dovolateľ ďalej dôvodil, že predmetnou otázkou sa nezaoberal ani krajský súd
ako súd odvolací, a to napriek tomu, že obvinený vo svojom odvolaní túto skutočnosť
namietal. V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený poukázal na závery zna-
leckého posudku Ing. G. Š., účtovné doklady a ďalšie listinné dôkazy (podané
obvineným dňa 17. októbra 2000), ktorými sa súdy nezaoberali. Vyjadril názor, že
tieto dôkazy preukázali nesprávnosť skutkových záverov okresného súdu i krajského
súdu.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. l písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol,
že žalovaný skutok a jeho účasť na jeho spáchaní bol nesprávne právne posúdený
ako trestný čin, pretože on sa žiadneho trestného činu nedopustil. Rozsudok
Okresného súdu v M. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ž. vo výroku o vine
boli založené bez jediného priameho dôkazu a vo vzťahu k jeho osobe
je založený len na domnienke, pretože prvostupňový i odvolací súd sa nezaoberali
dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený bližšie poukázal na konkrétne
skutkové okolnosti a jednotlivé vo veci vykonané dôkazy: znalecký posudok
Ing. G. Š. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 14. novem-
bra 2005, výpovede svedkov Ing. K. L., Ing. V., R. R., P. B., JUDr. J. C., Z. K., N. T.
protokol o vý-sledku kontroly DPH vo firme G., rozhodnutie Daňového úradu v M.,
daňové priznanie spoločnosti T. P., správu Daňového úradu v M., kúpnu zmluvu č.X.,
medzinárodné nákladné listy a jednotnú colnú deklaráciu, vyjadrenie Ústrednej colnej
správy a celý rad ďalších listinných dôkazov.
Skutkový stav v tomto smere nebol nepochybne zistený v zmysle § 2 ods. 5
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a v dôsledku toho došlo k nesúladu medzi
skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu vo vzťahu k odsúdeniu.
V záverečnej časti odôvodnenia svojho dovolania obvinený poukázal
na skutočnosť, že doposiaľ viedol bezúhonný život, podnikal čestne a v súlade
so zákonmi.
S poukazom na uvedené dôvody navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej repub-
liky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Ž. ako aj prvostupňové rozhodnutie
Okresného súdu v M. zrušil a prikázal aby vec znovu prerokovali a rozhodli. Súčasne
aby dovolací súd prerušil výkon trestu odňatia slobody, a to až do roz-hodnutia
o dovolaní.
Obvinený M. N. podaním zo dňa 29. januára 2008 (doručeným dovo-laciemu
súdu dňa 1. februára 2008) svoje dovolanie k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. doplnil konštatovaním, že dovolanie nesmeruje proti
správnosti ani úplnosti zisteného skutku. Súčasne vyjadril názor, že jeho konanie
nemožno považovať za konanie podvodné, len preto, že firma obvineného P.
nezakúpila tovar od firmy M. Bratislava a len preto, že tovar dodala do zahraničia zo
skladu spoločnosti S.-D. pretože spoločnosť obvineného G. N. spol. s r.o., splnila
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty v zmysle § 18 a § 22 Zákona č. 222/92 Zb. o dani z pridanej hodnoty.
Obvinený J. P. v odôvodnení svojho dovolania uviedol, že rozsudok Krajského
súdu v Ž. považuje za nezákonný, pretože toto rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Podľa jeho názoru sa súdy vykonané dôkazy hodnotili jednostranne,
pretože dôsledne sa nevysporiadali s dôkazmi vykonanými v jeho prospech. Z vyko-
naného dokazovania – výpovedí svedkov i listinných dôkazov bolo totiž preukázané,
že obchodná transakcia s esenciami a etiketami nebola fiktívna, ale naopak táto
sa reálne uskutočnila a pokiaľ ide o cenu tohto tovaru, tá bola určená dohodou
zmluvných strán. Vyjadril ďalej názor, že nebol predložený žiaden dôkaz preuka-
zujúci jeho úmysel s obvineným N. zrealizovať obchod tak, aby podviedli a spôsobili
škodu štátnemu rozpočtu.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania vyjadril obvinený J. P. názor, že
prvostupňový i odvolací súd pochybili keď nerozhodli o jeho návrhu na zastavenie
trestného stíhania podľa § 11 ods. l písm. h/ Tr. por. a to s poukazom na článok 6
ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorým je Slovenská
republika viazaná a podľa ktorého ustanovenia účastník súdneho konania má právo
na vybavenie veci v primeranej lehote. V tejto súvislosti pripomenul, že v predmetnej
veci sa skutky mali stať v roku 1994, obžaloba bola podaná súdu dňa 7. mája 1998
a konečné rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12. júna 2007.
Taktiež aj uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov považuje
za neadekvátny.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby dovolací súd zrušil napad-
nuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj okresného súdu a prikázal, aby vec znovu
prerokovali a rozhodli.
Pretože už vykonáva trest odňatia slobody súčasne navrhol, aby dovolací súd
podľa § 380 ods. 4 Tr. por. výkon rozhodnutia, ktorým mu bol uložený trest odňatia
slobody prerušil až do rozhodnutia o dovolaní.
Najvyšší súd ako súd dovolací (377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či majú
podané dovolania všetky obsahové a formálne náležitosti, či sú prípustné a či boli
podané oprávnenými osobami a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade
je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Ž. ako odvolacieho súdu,
ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu a ktorým boli obvinení uznaní
vinnými a bol im uložené nové tresty. Proti takémuto druhu rozhodnutia
je dovolanie prípustné. Dovolanie podali obaja obvinení prostredníctvom obhajcov,
boli preto podané osobami oprávnenými podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
Tr. por. K podaniu dovolaní došlo na Okresnom súde v M., t.j. v mieste podľa
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napada-
né, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Obvinení vo svojich dovolaniach menovite uplatnili dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia a obvinený M. N. aj dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. g / Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom.
Najvyšší súd sa musí vysporiadať s odvolacími námietkami obvinených M. N.
a J. P., v rámci ktorých spochybňujú svoju účasť na neoprávne-ne uplatnenom
vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty daňovom priznaní za mesiac
november 1994 (na základe fiktívnej faktúry). Obvinený N. poukazuje na
nedostatočné hodnotenie jednotlivých dôkazov (znalecký posudok, výpovede
svedkov i listinné dôkazy) a domáha sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod
obžaloby s poukazom na to, že predmetnej trestnej činnosti sa nedopustil.
Obvinený P. namieta porušenie zásady spravodlivého hodnotenia vykonaných
dôkazov, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že predmetný export tovaru do
zahraničia reálne prebehol a riadne bol zaevidovaný v účtovníctve, pričom žiadnym
dôkazom nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Vyjadril námietku
neakceptácie jeho návrhu na zastavenie trestného stíhania, vzhľadom
na neprimeranú dĺžku trestného konania a tiež voči uloženému trestu, ktorý považuje
za neadekvátny.
V naznačenom rozsahu obvinení prevažne namietajú pochybenia v skutko-
vých zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodno-
tení dôkazov. Pritom sa obvinení domáhajú tak podstatnej zmeny skutkových
záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaný skutok nezavinili, napriek tomu
že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je,
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom, konkrétne dovolateľ M. N. namietal zákonnosť vykonania dôkazu -
znaleckého posudku č. 02/2005 Ing. G. Š., znalkyne z odboru ekonomika
a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý bol zadovážený obhajobou.
Nezákonnosť vykonania tohto dôkazu obvinený videl v postupe okresné-ho súdu,
keď na hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2005, zamietol vykonanie tohto
dôkazu vypočutím znalkyne v súlade s ustanovením § 108 Tr. por. účinného do 1.
januára 2006, a takto postupoval z dôvodu, že znalkyňa nebola do konania pribratá
súdom, s tým, že dôkaz bol vykonaný len ako listinný dôkaz.
Podľa § 89 ods. 3 Tr. por. vety prvej účinného do 1. januára 2006 skutočnosť,
že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá
zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 108 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, ak vypracoval znalec
posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil. Ak nebol
posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice.
Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé inter alia, že obhajca
obvineného M. N. v priebehu trestného konania predložil znalecký posudok Ing. G.
Š., znalkyne z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo,
pričom jeho objednávateľom bola spoločnosť G. M. spol. s r.o.
V nadväznosti na to na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v M. kona-nom
dňa 14. novembra 2005, obhajca obvineného JUDr. M. navrhol vypočuť Ing. Š.
(v zápisnici je zrejme nesprávne opakovane uvádzané jej priezvisko ako Š.) ako
znalkyňu, ktorý návrh bol súdom zamietnutý, s odôvodnením predsedníčky senátu,
že menovaná „nebola do konania pribratá súdom ako znalkyňa a súd to nepovažuje
ani za potrebné“ s tým, že bude vypočutá ako svedok
a znalecký posudok bude prečítaný ako listinný dôkaz. Následne bola Ing. Š. po
zákonnom poučení podľa § 97, § 99 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 ods. 1
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 vypočutá v procesnom postavení svedka.
Okresný súd potom aj v odôvodnení svojho rozsudku zo 6. októbra 2006
(na str. 29 až 31) uviedol, že Ing. G. Š. súd nepribral do konania ako znalkyňu, „...
pretože to nepovažoval za dôležité, vzhľadom k tomu, že pre posúdenie trestného
činu a určenie výšky spôsobenej škody nie je rozhodujúca cena určená znaleckým
posudkom, ale cena ktorá bola dohodnutá a zaplatená medzi dodáva-teľom
a odberateľom.... Vzhľadom k tomu bol znalecký posudok prečítaný ako listinný
dôkaz“. Prvostupňový súd teda v odôvodnení svojho rozsudku zdôvodnil svoj
procesný postup vo vzťahu k procesnému postaveniu Ing. Š. už len z hľa-diska
vecného obsahu jej znaleckého posudku a nie aj procesnými dôvodmi, tak ako na
hlavnom pojednávaní (pretože nebola pribratá do konania súdom, resp. niektorým
z orgánom prípravného konania).
V daných súvislostiach treba zdôrazniť, že vyššie citované ustanovenie § 89
ods. 3 Tr. por. posilňuje postavenie procesných strán v dokazovaní a vytvára
im priestor k aktívnej účasti v ňom. Umožňuje procesným stranám z vlastnej iniciatívy
vyhľadať a predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie určitých dôkazov. Pre ich
vykonanie, previerku a hodnotenie sa uplatnia rovnaké zásady a pravidlá ako pre
dôkazy zadovážené orgánmi činnými v trestnom konaní. To sa netýka len tzv. osob-
ných dôkazov, ale aj dôkazov vecných, listinných a pod. Ak teda obhajoba vyžiada
vlastný znalecký posudok, pri splnení zákonných podmienok je súd povinný
postupovať rovnako, ako by sa jednalo o znalecký posudok vyžiadaný orgánom
činným v trestnom konaní v trestnom konaní. Súd je povinný teda pristupovať
k dôkazom rovnakým spôsobom, podľa rovnakých ustanovení ich vykonávať a týmito
dôkazmi sa zaoberať.
S poukazom na vyššie uvedené, v súlade s námietkou dovolateľa možno
konštatovať, že okresný súd síce nepostupoval správne, keď na hlavnom pojedná-
vaní nevypočul Ing. G. Š. v procesnom postavení znalca (okresný súd na hlavnom
pojednávaní zrejme postupoval v súlade s už prekonanou procesnou úpravou, na
základe ktorej bolo možné obhajcom zadovážený znalecký posudok použiť len ako
listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok). Treba však zdôrazniť,
že jeho nesprávny postup má však len formálno-procesný charakter.
Na druhej strane treba súčasne akcentovať niektoré ďalšie aspekty, na zákla-
de ktorých dovolací súd v konečnom dôsledku dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por. (teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom) neuznal ako opodstatnený.
Nezodpovedá totiž skutočnosti, že by prvostupňový súd tento dôkaz odmietol
resp. že by sa s týmto dôkazom nezaoberal a pri svojom meritórnom rozhodnutí
nevysporiadal. Znalkyňa Ing. Š. bola vypočutá (i keď v procesnom postavení svedka)
a znalecký posudok bol vykonaný ako listinný dôkaz a ako to už bolo vyššie
uvedené, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku závermi znaleckého posud-
ku zaoberal.
Najvyšší súd predovšetkým ale zdôrazňuje, že výrok o vine obvinených bol
založený a opretý na celom rade iných dôkazov podrobne rozvedených v odôvodne-
ní rozsudku Okresného súdu v M. i dovolaním napadnutého rozsudku Krajského
súdu v Ž., ktoré boli vykonané v potrebnom rozsahu, správne a v súlade so záko-
nom. Z tohto hľadiska súdy neuznali predmetný znalecký posudok Ing. Š. za dôkaz
vecne spôsobilý (či už sám osebe alebo v spojitosti s inými dôkazmi) odô-vodniť iné
rozhodnutie o vine obvinených.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1, písm. i/ Tr. por., je že
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave
výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-
vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi
vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom
do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov
a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môže dopĺňať , prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322
ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou
zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú
správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,
že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich
mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní
môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením
tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným
skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej
veci obvinených M. N. a J. P. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce
skutkové zistenie, podľa ktorého obvinení spáchali skutok tak, ako je uvedené
v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými skutkovými závermi
sa stotožnil aj odvolací súd (krajský súd pri ustálení rovnakého skutkového stavu ako
okresný súd, uložil obvineným trest odňatia slobody v nižšej výmere). Tieto skutkové
okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplne-
nie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. v znení zákona č. 10/1999 Z. z. účinného do 31. augusta 1999 spolupácha-
teľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu boli obvinení
uznaní vinnými.
Nemožno akceptovať ani námietku obvineného J. P., že súdy
sa nezaoberali jeho návrhom na zastavenie konania s poukazom na dĺžku konania
(čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách). Takýto postup
by nepochybne bol v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý sa danou problematikou už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal. V tejto
súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že Krajský súd v Ž. vo svojom rozsud-ku
zo dňa 12. júna 2007, zohľadnil neprimeranú dĺžku konania, keď pri ukladaní trestov
obvineným uložil za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 tresty odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda pod
spodnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obvinený J. P. vo svojom dovolaní menovite uviedol len dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Pretože však každé podanie sa posudzuje
podľa jeho obsahu (§ 62 ods. 1 Tr. por.), možno usudzovať, že uplatnil aj dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/, pretože v ňom uviedol, že napadnutým
rozhodnutím mu bol uložený neprimerane vysoký trest.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený
trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augu-
sta 1999 bola ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí od piatich
do dvanástich rokov odňatia slobody.
Je teda zrejmé, že napadnutým rozsudkom bol obvinenému uložený zákonný
druh trestu a pod zákonom ustanovenej trestnej sadzby (vzhľadom na použitie
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody),
takže Najvyšší súd Slovenskej republiky námietku obvineného J. P. ani v tomto
smere neuznal opodstatnenou. V prípade vád vzniknutých pri ukladaní určitého
druhu trestu a jeho výmery je možné použiť len dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. h / Tr. por., ktorý je naplnený vtedy, keď bol obvinenému uložený taký druh
trestu, ktorý zákon nepripúšťa, alebo mu bol uložený trest vo výmere mimo trestnú
sadzbu ustanovenú v trestnom zákone na trestný čin, ktorým bol uznaný vinným.
Tento dôvod dovolania je špeciálnym pre vady spočívajúce v druhu trestu a výmere
trestu.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvinených, nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených M. N. a J. P. na neverejnom
zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 6. februára 2008
JUDr. Pavol T o m a n , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farakaš
Za správnosť vyhotovenia: