Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/56/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

6. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana

a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti

obvinenému M. N. a spol. pre trestný čin podvodu spolupá-chateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. J.-

ára 2006 v znení , o dovolaní obvinených M. N. a J. P. proti

rozsudku Krajského súdu v Ž. zo 12. júna 2007, sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolania obvinených M. N. a J. P. s a o d m

i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ž. podľa § 258 ods. 1 písm. d/

účinného do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Okresného súdu v M.

zo dňa 6. októbra 2006, sp. zn. , ktorým boli obvinení M. N. a J. P. uznaní

vinnými zo spáchania trestného činu podvodu spolupácha-teľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, (ďalej len Tr. zák.) na

tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s úmyslom obohatenia sa obžalovaný

J. P. – majiteľ firmy T. so sídlom v D. N. V., ako dodávateľ tovaru, ktorý mal zakúpiť

od firmy M. Bratislava, bez reálneho plnenia vystavil dňa 24. novembra 1994 pre

odberateľa – firmu G. N., s.r.o., v M., zastúpenú obžalovaným M. N. fiktívnu faktúru

č. X. ktorou deklaroval predaj etikiet a esencií v celkovej sume 159 156 750 Sk

z čoho DPH predstavovala sumu 31 831 350 Sk na základe ktorej obžalovaný M. N.

v daňovom priznaní za mesiac november 1994 neoprávnene uplatnil na Daňovom

úrade v M. vrátane nadmerného odpočtu DPH v uvedenej výške, ktorá mu bola 20.

januára 1997 vyplatená, hoci v skutočnosti konateľ firmy G. N., s.r.o. v M. –

obžalovaný M. N. – prostredníctvom prepravnej firmy M. N. na základe zmluvy zo

dňa 17. októbra 1994 dodal zahraničnému odberateľovi – firme T. S. v M. etikety

a esencie

zo skladu firmy S.-D. spol. s r.o., v Ž.. V dôsledku tohto konania spôsobili štátnemu

rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenému Daňovým úradom v M., škodu

31 831 350 Sk.

Za to bol rozsudkom okresného súdu podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. každému

jednému obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, pričom pre

výkon trestu boli podľa § 39a ods. 1 Tr. zák. obaja zaradení do prvej nápravno-

výchovnej skupiny.

Na základe účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

) krajský súd uznal obvinených vinnými zo spáchania toho istého trestného

činu a uložil každému jednému obvinenému trest podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. a § 40

ods. 1 Tr. zák. vo výmere troch rokov, pričom pre výkon trestu ich zaradil podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Obvinení M. N. a J. P. podali prostredníctvom obhajcov proti rozsudku

krajského súdu dovolania a to podľa s odôvodnením, že

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení ziste-ného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia

a obvinený M. N. aj podľa teda, že napadnuté

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

Obvinený M. N. v odôvodnení svojho dovolania k dovolaciemu dôvo-du podľa

uviedol, že vo veci podaný znalecký posudok Ing. G. Š.

z odboru ekonomika a podnikanie z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo (ktorý bol

zabezpečený obhajobou) nebol okresným súdom vykonaný zákonným spôsobom,

keďže znalkyňa na hlavnom pojednávaní (dňa 14. novem-

bra 2005) nebola vypočutá a znalecký posudok bol použitý len ako listinný dôkaz.

Takýmto postupom súd dospel nesprávnym právnym posúdením k rozhod-

nutiu o tom, že sa dopustil trestného činu. V tejto súvislosti poukázal aj na usta-

novenie , , ktoré umožňuje, aby znalec, ktorý vypracoval

znalecký posudok zadovážený obhajcom bol vypočutý v procesnom postavení znalca

rovnako ako v prípade, keď je pribratý do konania súdom resp. niektorým orgánom

činným v trestnom konaní.

Dovolateľ ďalej dôvodil, že predmetnou otázkou sa nezaoberal ani krajský súd

ako súd odvolací, a to napriek tomu, že obvinený vo svojom odvolaní túto skutočnosť

namietal. V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený poukázal na závery zna-

leckého posudku Ing. G. Š., účtovné doklady a ďalšie listinné dôkazy (podané

obvineným dňa 17. októbra 2000), ktorými sa súdy nezaoberali. Vyjadril názor, že

tieto dôkazy preukázali nesprávnosť skutkových záverov okresného súdu i krajského

súdu.

K dovolaciemu dôvodu podľa ods. l písm. i/ obvinený uviedol,

že žalovaný skutok a jeho účasť na jeho spáchaní bol nesprávne právne posúdený

ako trestný čin, pretože on sa žiadneho trestného činu nedopustil. Rozsudok

Okresného súdu v M. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ž. vo výroku o vine

boli založené bez jediného priameho dôkazu a vo vzťahu k jeho osobe

je založený len na domnienke, pretože prvostupňový i odvolací súd sa nezaoberali

dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený bližšie poukázal na konkrétne

skutkové okolnosti a jednotlivé vo veci vykonané dôkazy: znalecký posudok

Ing. G. Š. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 14. novem-

bra 2005, výpovede svedkov Ing. K. L., Ing. V., R. R., P. B., JUDr. J. C., Z. K., N. T.

protokol o vý-sledku kontroly DPH vo firme G., rozhodnutie Daňového úradu v M.,

daňové priznanie spoločnosti T. P., správu Daňového úradu v M., kúpnu zmluvu č.X.,

medzinárodné nákladné listy a jednotnú colnú deklaráciu, vyjadrenie Ústrednej colnej

správy a celý rad ďalších listinných dôkazov.

Skutkový stav v tomto smere nebol nepochybne zistený v zmysle § 2 ods. 5

účinného do 1. januára 2006 a v dôsledku toho došlo k nesúladu medzi

skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu vo vzťahu k odsúdeniu.

V záverečnej časti odôvodnenia svojho dovolania obvinený poukázal

na skutočnosť, že doposiaľ viedol bezúhonný život, podnikal čestne a v súlade

so zákonmi.

S poukazom na uvedené dôvody navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej repub-

liky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Ž. ako aj prvostupňové rozhodnutie

Okresného súdu v M. zrušil a prikázal aby vec znovu prerokovali a rozhodli. Súčasne

aby dovolací súd prerušil výkon trestu odňatia slobody, a to až do roz-hodnutia

o dovolaní.

Obvinený M. N. podaním zo dňa 29. januára 2008 (doručeným dovo-laciemu

súdu dňa 1. februára 2008) svoje dovolanie k dovolaciemu dôvodu podľa

doplnil konštatovaním, že dovolanie nesmeruje proti

správnosti ani úplnosti zisteného skutku. Súčasne vyjadril názor, že jeho konanie

nemožno považovať za konanie podvodné, len preto, že firma obvineného P.

nezakúpila tovar od firmy M. Bratislava a len preto, že tovar dodala do zahraničia zo

skladu spoločnosti S.-D. pretože spoločnosť obvineného G. N. spol. s r.o., splnila

všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej

hodnoty v zmysle § 18 a § 22 Zákona č. 222/92 Zb. o dani z pridanej hodnoty.

Obvinený J. P. v odôvodnení svojho dovolania uviedol, že rozsudok Krajského

súdu v Ž. považuje za nezákonný, pretože toto rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia (dovolací dôvod podľa ).

Podľa jeho názoru sa súdy vykonané dôkazy hodnotili jednostranne,

pretože dôsledne sa nevysporiadali s dôkazmi vykonanými v jeho prospech. Z vyko-

naného dokazovania – výpovedí svedkov i listinných dôkazov bolo totiž preukázané,

že obchodná transakcia s esenciami a etiketami nebola fiktívna, ale naopak táto

sa reálne uskutočnila a pokiaľ ide o cenu tohto tovaru, tá bola určená dohodou

zmluvných strán. Vyjadril ďalej názor, že nebol predložený žiaden dôkaz preuka-

zujúci jeho úmysel s obvineným N. zrealizovať obchod tak, aby podviedli a spôsobili

škodu štátnemu rozpočtu.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania vyjadril obvinený J. P. názor, že

prvostupňový i odvolací súd pochybili keď nerozhodli o jeho návrhu na zastavenie

trestného stíhania podľa ods. l písm. h/ a to s poukazom na

ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorým je Slovenská

republika viazaná a podľa ktorého ustanovenia účastník súdneho konania má právo

na vybavenie veci v primeranej lehote. V tejto súvislosti pripomenul, že v predmetnej

veci sa skutky mali stať v roku 1994, obžaloba bola podaná súdu dňa 7. mája 1998

a konečné rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12. júna 2007.

Taktiež aj uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov považuje

za neadekvátny.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby dovolací súd zrušil napad-

nuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj okresného súdu a prikázal, aby vec znovu

prerokovali a rozhodli.

Pretože už vykonáva trest odňatia slobody súčasne navrhol, aby dovolací súd

podľa výkon rozhodnutia, ktorým mu bol uložený trest odňatia

slobody prerušil až do rozhodnutia o dovolaní.

Najvyšší súd ako súd dovolací (377 ) predovšetkým skúmal, či majú

podané dovolania všetky obsahové a formálne náležitosti, či sú prípustné a či boli

podané oprávnenými osobami a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné

rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade

je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Ž. ako odvolacieho súdu,

ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu a ktorým boli obvinení uznaní

vinnými a bol im uložené nové tresty. Proti takémuto druhu rozhodnutia

je dovolanie prípustné. Dovolanie podali obaja obvinení prostredníctvom obhajcov,

boli preto podané osobami oprávnenými podľa a

K podaniu dovolaní došlo na Okresnom súde v M., t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napada-

né, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Obvinení vo svojich dovolaniach menovite uplatnili dovolací dôvod podľa

ustanovenia , pretože rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia a obvinený M. N. aj dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. g / teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom.

Najvyšší súd sa musí vysporiadať s odvolacími námietkami obvinených M. N.

a J. P., v rámci ktorých spochybňujú svoju účasť na neoprávne-ne uplatnenom

vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty daňovom priznaní za mesiac

november 1994 (na základe fiktívnej faktúry). Obvinený N. poukazuje na

nedostatočné hodnotenie jednotlivých dôkazov (znalecký posudok, výpovede

svedkov i listinné dôkazy) a domáha sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod

obžaloby s poukazom na to, že predmetnej trestnej činnosti sa nedopustil.

Obvinený P. namieta porušenie zásady spravodlivého hodnotenia vykonaných

dôkazov, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že predmetný export tovaru do

zahraničia reálne prebehol a riadne bol zaevidovaný v účtovníctve, pričom žiadnym

dôkazom nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Vyjadril námietku

neakceptácie jeho návrhu na zastavenie trestného stíhania, vzhľadom

na neprimeranú dĺžku trestného konania a tiež voči uloženému trestu, ktorý považuje

za neadekvátny.

V naznačenom rozsahu obvinení prevažne namietajú pochybenia v skutko-

vých zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodno-

tení dôkazov. Pritom sa obvinení domáhajú tak podstatnej zmeny skutkových

záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaný skutok nezavinili, napriek tomu

že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je,

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom, konkrétne dovolateľ M. N. namietal zákonnosť vykonania dôkazu -

znaleckého posudku č. 02/2005 Ing. G. Š., znalkyne z odboru ekonomika

a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý bol zadovážený obhajobou.

Nezákonnosť vykonania tohto dôkazu obvinený videl v postupe okresné-ho súdu,

keď na hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2005, zamietol vykonanie tohto

dôkazu vypočutím znalkyne v súlade s ustanovením účinného do 1.

januára 2006, a takto postupoval z dôvodu, že znalkyňa nebola do konania pribratá

súdom, s tým, že dôkaz bol vykonaný len ako listinný dôkaz.

Podľa vety prvej účinného do 1. januára 2006 skutočnosť,

že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá

zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa účinného do 1. januára 2006, ak vypracoval znalec

posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil. Ak nebol

posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé inter alia, že obhajca

obvineného M. N. v priebehu trestného konania predložil znalecký posudok Ing. G.

Š., znalkyne z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo,

pričom jeho objednávateľom bola spoločnosť G. M. spol. s r.o.

V nadväznosti na to na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v M. kona-nom

dňa 14. novembra 2005, obhajca obvineného JUDr. M. navrhol vypočuť Ing. Š.

(v zápisnici je zrejme nesprávne opakovane uvádzané jej priezvisko ako Š.) ako

znalkyňu, ktorý návrh bol súdom zamietnutý, s odôvodnením predsedníčky senátu,

že menovaná „nebola do konania pribratá súdom ako znalkyňa a súd to nepovažuje

ani za potrebné“ s tým, že bude vypočutá ako svedok

a znalecký posudok bude prečítaný ako listinný dôkaz. Následne bola Ing. Š. po

zákonnom poučení podľa § 97, § 99 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 ods. 1

účinného do 1. januára 2006 vypočutá v procesnom postavení svedka.

Okresný súd potom aj v odôvodnení svojho rozsudku zo 6. októbra 2006

(na str. 29 až 31) uviedol, že Ing. G. Š. súd nepribral do konania ako znalkyňu, „...

pretože to nepovažoval za dôležité, vzhľadom k tomu, že pre posúdenie trestného

činu a určenie výšky spôsobenej škody nie je rozhodujúca cena určená znaleckým

posudkom, ale cena ktorá bola dohodnutá a zaplatená medzi dodáva-teľom

a odberateľom.... Vzhľadom k tomu bol znalecký posudok prečítaný ako listinný

dôkaz“. Prvostupňový súd teda v odôvodnení svojho rozsudku zdôvodnil svoj

procesný postup vo vzťahu k procesnému postaveniu Ing. Š. už len z hľa-diska

vecného obsahu jej znaleckého posudku a nie aj procesnými dôvodmi, tak ako na

hlavnom pojednávaní (pretože nebola pribratá do konania súdom, resp. niektorým

z orgánom prípravného konania).

V daných súvislostiach treba zdôrazniť, že vyššie citované ustanovenie § 89

ods. 3 posilňuje postavenie procesných strán v dokazovaní a vytvára

im priestor k aktívnej účasti v ňom. Umožňuje procesným stranám z vlastnej iniciatívy

vyhľadať a predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie určitých dôkazov. Pre ich

vykonanie, previerku a hodnotenie sa uplatnia rovnaké zásady a pravidlá ako pre

dôkazy zadovážené orgánmi činnými v trestnom konaní. To sa netýka len tzv. osob-

ných dôkazov, ale aj dôkazov vecných, listinných a pod. Ak teda obhajoba vyžiada

vlastný znalecký posudok, pri splnení zákonných podmienok je súd povinný

postupovať rovnako, ako by sa jednalo o znalecký posudok vyžiadaný orgánom

činným v trestnom konaní v trestnom konaní. Súd je povinný teda pristupovať

k dôkazom rovnakým spôsobom, podľa rovnakých ustanovení ich vykonávať a týmito

dôkazmi sa zaoberať.

S poukazom na vyššie uvedené, v súlade s námietkou dovolateľa možno

konštatovať, že okresný súd síce nepostupoval správne, keď na hlavnom pojedná-

vaní nevypočul Ing. G. Š. v procesnom postavení znalca (okresný súd na hlavnom

pojednávaní zrejme postupoval v súlade s už prekonanou procesnou úpravou, na

základe ktorej bolo možné obhajcom zadovážený znalecký posudok použiť len ako

listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok). Treba však zdôrazniť,

že jeho nesprávny postup má však len formálno-procesný charakter.

Na druhej strane treba súčasne akcentovať niektoré ďalšie aspekty, na zákla-

de ktorých dovolací súd v konečnom dôsledku dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. g/ (teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom) neuznal ako opodstatnený.

Nezodpovedá totiž skutočnosti, že by prvostupňový súd tento dôkaz odmietol

resp. že by sa s týmto dôkazom nezaoberal a pri svojom meritórnom rozhodnutí

nevysporiadal. Znalkyňa Ing. Š. bola vypočutá (i keď v procesnom postavení svedka)

a znalecký posudok bol vykonaný ako listinný dôkaz a ako to už bolo vyššie

uvedené, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku závermi znaleckého posud-

ku zaoberal.

Najvyšší súd predovšetkým ale zdôrazňuje, že výrok o vine obvinených bol

založený a opretý na celom rade iných dôkazov podrobne rozvedených v odôvodne-

ní rozsudku Okresného súdu v M. i dovolaním napadnutého rozsudku Krajského

súdu v Ž., ktoré boli vykonané v potrebnom rozsahu, správne a v súlade so záko-

nom. Z tohto hľadiska súdy neuznali predmetný znalecký posudok Ing. Š. za dôkaz

vecne spôsobilý (či už sám osebe alebo v spojitosti s inými dôkazmi) odô-vodniť iné

rozhodnutie o vine obvinených.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , , je že

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-

vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže dopĺňať , prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322

ods. 3, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú

správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich

mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní

môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa

Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením

tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným

skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej

veci obvinených M. N. a J. P. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce

skutkové zistenie, podľa ktorého obvinení spáchali skutok tak, ako je uvedené

v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými skutkovými závermi

sa stotožnil aj odvolací súd (krajský súd pri ustálení rovnakého skutkového stavu ako

okresný súd, uložil obvineným trest odňatia slobody v nižšej výmere). Tieto skutkové

okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplne-

nie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

Tr. účinného do 31. augusta 1999 spolupácha-

teľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu boli obvinení

uznaní vinnými.

Nemožno akceptovať ani námietku obvineného J. P., že súdy

sa nezaoberali jeho návrhom na zastavenie konania s poukazom na dĺžku konania

(čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách). Takýto postup

by nepochybne bol v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý sa danou problematikou už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal. V tejto

súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že Krajský súd v Ž. vo svojom rozsud-ku

zo dňa 12. júna 2007, zohľadnil neprimeranú dĺžku konania, keď pri ukladaní trestov

obvineným uložil za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 tresty odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda pod

spodnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obvinený J. P. vo svojom dovolaní menovite uviedol len dovolací dôvod podľa

ustanovenia Pretože však každé podanie sa posudzuje

podľa jeho obsahu ( ), možno usudzovať, že uplatnil aj dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/, pretože v ňom uviedol, že napadnutým

rozhodnutím mu bol uložený neprimerane vysoký trest.

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený

trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,

ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augu-

sta 1999 bola ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí od piatich

do dvanástich rokov odňatia slobody.

Je teda zrejmé, že napadnutým rozsudkom bol obvinenému uložený zákonný

druh trestu a pod zákonom ustanovenej trestnej sadzby (vzhľadom na použitie

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody),

takže Najvyšší súd Slovenskej republiky námietku obvineného J. P. ani v tomto

smere neuznal opodstatnenou. V prípade vád vzniknutých pri ukladaní určitého

druhu trestu a jeho výmery je možné použiť len dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h / , ktorý je naplnený vtedy, keď bol obvinenému uložený taký druh

trestu, ktorý zákon nepripúšťa, alebo mu bol uložený trest vo výmere mimo trestnú

sadzbu ustanovenú v na trestný čin, ktorým bol uznaný vinným.

Tento dôvod dovolania je špeciálnym pre vady spočívajúce v druhu trestu a výmere

trestu.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvinených, nie sú splnené

dôvody dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa dovolanie obvinených M. N. a J. P. na neverejnom

zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 6. februára 2008

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farakaš

Za správnosť vyhotovenia: